ANKARA – Posledná séria útokov v Iraku a Sýrii je podľa tureckých síl považovaná za odvetu na teroristický útok v centrále spoločnosti TAI. Konflikt medzi bojujúcimi stranami pritom trvá desiatky rokov. Hlavným problémom je kurdská menšina, ktorá žiada od Turecka uznanie vlastného štátu.
Kurdskí bojovníci zaútočili v stredu 23. októbra na leteckú a obrannú spoločnosť Turkish Aerospace Industries (TAI), ktorá spadá priamo pod turecké Ministerstvo priemyslu a technológii. Turecké velenie sa rozhodlo pre takmer okamžitú odvetu, keď ešte v tú istú noc podniklo útok na vyše 30 kurdských vojenských cieľov v Iraku a Sýrii. Ako však informuje 18 News, otvorený konflikt medzi bojujúcimi stranami trvá už desaťročia.
Útok na tureckú spoločnosť
Počas teroristického útoku na tureckú spoločnosť TAI zahynulo najmenej päť ľudí a desiatky ďalších prišlo k drobným a väčším zraneniam. Kurdskí militanti mali v centrále spoločnosti odpáliť bombu a následne spustiť paľbu. "O život prišli aj dvaja útočníci, muž a žena," uviedol turecký minister vnútra Ali Yerlikaya.
Turecká vláda a jej spojenci otvorene hlásia, že za útok nesie zodpovednosť militantná Strana kurdských pracujúcich (PKK). "Odsudzujem tento ohavný teroristický útok," povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na stretnutí BRICS v Rusku v spoločnosti ruského prezidenta Vladimira Putina.
Útok odsúdil aj Bagdad. Iracké veľvyslanectvo v Ankare zdôraznilo, že "potvrdzuje pevný postoj Iraku pri odmietaní terorizmu a extrémizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch a vyjadruje solidaritu irackej vlády a ľudu voči vláde a ľudu Tureckej republiky."
Spojenie s USA
Turkish Aerospace Industries (TAI) je kľúčovou spoločnosťou vo výrobe pre turecký letecký priemysel. Navrhuje, vyvíja a vyrába rôzne bojové aj komerčné lietadlá. TAI dostalo od NATO (Severoatlantická aliancia) licenciu na výrobu amerických stíhačiek F-16 Fighting Falcon. Spoločnosť okrem toho modernizuje aj staršie bojové lietadlá tureckej armády.
Vlastníci TAI s najvyšším podielom sú turecké ozbrojené sily a civilná zložka tureckej vlády, ktorá je poverená zlepšovaním obranných kapacít a riadením vojenského obstarávania.
Bojovníci z PKK
Útok na tureckú leteckú spoločnosť TAI mali mať na svedomí kurdskí bojovníci z hnutia PKK (Strana kurdských pracujúcich), ktorá vznikla ešte koncom 70. rokov minulého storočia. Od roku 1984 sa zamerala na tureckú vládu, pričom jej hlavným cieľom je vytvorenie nezávislého kurdského štátu "Kurdistan" na tureckom území. Členovia PKK sa riadia podľa marxisticko-leninskej ideológie.
Spory vyvrcholili v 90. rokoch, keď boli vo vzájomných bojoch zničené desiatky kurdských osád na juhovýchode a východe Turecka. V tom čase sa z mnohých Kurdov stali utečenci v okolitých krajinách.
PKK napokon odvolala svoje požiadavky na vznik nezávislého štátu a požiadavky zúžila na "väčšiu autonómiu Kurdov". V roku 2013 bolo medzi bojujúcimi stranami uzavreté prímerie. To však trvalo len dva roky, keď samovražedný bombový útok na Islamský štát (IS) v meste Suruc pri hraniciach Sýrie zabil 33 mladých kurdských aktivistov. Turecko od tohto incidentu vedie vojnu proti terorizmu a konkrétne proti PKK a IS.
Pokus o vojenský prevrat v Turecku v roku 2016, keď chceli dôstojníci zvrhnúť prezidenta Erdogana, nielenže nevyšiel, ale Kurdi sa odvtedy dostali ešte pod väčší drobnohľad vládnych zložiek. PKK je nielen v Turecku, ale aj v mnohých západných krajinách považovaná za teroristickú organizáciu. Operuje aj v Sýrii a Iraku, kde sa snaží zväčšiť sféru svojho vplyvu.
Od roku 2017 sa boje presunuli do vidieckych oblastí na juhovýchode Turecka. Keď turecká armáda vytlačila z krajiny militantov PKK v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, boje sa presunuli do severných častí Iraku a Sýrie.
Okradnuté kurdské obyvateľstvo
Kurdi sú v podstate národ bez vlastného štátu. Obývajú hornaté oblasti Turecka, Sýrie, Iraku a Arménska. Na Blízkom východe ich žije zhruba 30 miliónov, pričom v Turecku tvoria takmer pätinu z 85 miliónovej populácie, uvádza Svetová banka (2023).
Sú pôvodnými obyvateľmi starovekej Mezopotámie (rieky Eufrat a Tigris). Kurdov spája podobná kultúra aj jazyk. Vyznávajú viacero božstiev, no väčšinu tvoria sunnitskí moslimovia. Po prvej svetovej vojne a porážke Osmanskej ríše sa víťazní západní spojenci v tzv. Sevreskej zmluve z roku 1920 chceli postarať o vznik kurdského štátu. Encyclopedia Britannica však uvádza, že zmluva nikdy nebola ratifikovaná.
Nahradená bola novou zmluvou z Laussane, ktorá stanovila hranice pre moderné Turecko. Už sa však nepočítalo s vytvorením samostatného Kurdistanu a ponechala mnohým Kurdom menšinový štatút v ich príslušných krajinách.
Napätie v Turecku
Kurdom je v porovnaní s väčšinou tureckého obyvateľstva často odopierané politické zastúpenie či kultúrne slobody. Od roku 1990 súdy v Turecku prerušili činnosť piatich kurdských politických strán.
Kandidát na prezidenta Selahattin Demirtaş, získal vo voľbách (2015) dostatok hlasov, aby od roku 2002 prvýkrát uprel Erdoğanovej strane parlamentnú väčšinu. V novembri 2016 ho umiestnili do väzenia pri gréckych hraniciach a obvinili z páchania terorizmu. V máji minulého roku ho turecký prezident oficiálne označil za teroristu.
Od júla 2015 bolo pri stretoch tureckej armády a PKK zabitých najmenej 1 500 príslušníkov bezpečnostných síl, z toho okolo tisíc vojakov, 300 policajtov a niečo cez 132 etnických Kurdov (zastúpení v polovojenských jednotkách, ktoré vyzbrojuje a financuje Turecko). Oficiálnych obetí na strane civilistov je zhruba 640, pričom ďalších viac ako 200 bolo identifikovaných bez štátnej príslušnosti (pravdepodobne Kurdi).
