BRATISLAVA - Ústavný súd by nemusel rozhodovať o volebných sťažnostiach. Túto právomoc by mu odobral kandidát na ústavného sudcu Peter Kresák, podľa ktorého by to zefektívnilo prácu ústavného súdu. "Asi by som išiel cestou istého obmedzenia kompetencií," odpovedal Kresák na vypočutí v ústavnoprávnom parlamentnom výbore na otázku, čo by zmenil, aby zefektívnil prácu ústavného súdu.
Kresák sa o post ústavného sudcu uchádza preto, že sa celý profesionálny život venuje otázkam, ktoré súvisia s ústavným právom a chce mať šancu, aby sa posilňovala dôvera v právo a spravodlivosť. "Mojou motiváciou nie je len celoživotná fascinácia ústavným právom, ale aj možnosť dostať šancu spolupôsobiť na posilňovaní dôvery," vyhlásil.
Vyjadril sa aj k otázke vnímania ústavného súdu ako politického orgánu. "Ústavný súd je do takej miery politický orgán ako je ústava samotná chápaná ako politický dokument. Vnímajme však slovo politika ako schopnosť riadiť štát a nie ako nástroj straníckej politiky," uviedol.
Za komunizmu ho sledovala ŠTB
Kresák tiež priznal, že bol členom komunistickej strany. "Bol som členom komunistickej strany, SZM aj pionier, nechválim sa tým, bola iná doba," povedal s tým, že ako človek, ktorý túto dobu zažil, si vie vážiť výdobytky revolúcie, ako je sloboda prejavu a slova. Hovoril tiež, že ho za komunizmu sledovala Štátna bezpečnosť.
Poslanec NRSR z Mosta-Híd odpovedal aj na otázky o eutanázii a ochrane života. V súvislosti s eutanáziou uviedol, že sa touto témou zaoberal v čase, keď mal osobnú skúsenosť. Spomenul rodičov, ktorí podľa jeho slov umierali v nedôstojných podmienkach vtedajšieho zdravotníctva. Je podľa neho dilema, či spoločnosť má nechať človeka trpieť v nedôstojných podmienkach alebo mu umožniť zomrieť dôstojne.
V odpovediach sa Kresák zamyslel aj nad možnosťou zaviesť civilnú žalobu, ktorou by sa mohli ľudia brániť proti výrokom poslancov NRSR. Tých totiž chráni výroková imunita a Kresák priznáva, že občas poslanecké prejavy môžu poškodiť nielen ľudí, ale aj firmy.
Hlasoval za zákon, ktorý bol protiústavný
Kresák priznal aj to, že zrejme pri niektorých návrhoch v parlamente nehlasoval celkom v súlade so svojim právnym názorom. Dodal však, že pri viacerých zásadných otázkach sa vedel postaviť a nehlasoval s väčšinou. "Snažil som sa vždy zostať právnikom a nie byť politikom," povedal. Kresákovi sa tiež stalo, že hlasoval za zákon, ktorý bol neskôr označený za protiústavný. "Ale v čase, keď som hlasoval, som bol presvedčený, že nie je protiústavný," vysvetlil.
Rovnako sa vo svojom vystúpení pred poslancami venoval otázke dodržiavania ľudských práv. Nebola by podľa Kresáka pravda, keby povedal, že ľudské práva na Slovensku sú dodržiavané absolútne. O vypuklých problémoch v tejto oblasti by sa podľa Kresáka dala napísať štúdia.
Hovoril aj o právach pre homosexuálov. "Ako právnici sa musíme pýtať, či je iná sexuálna orientácia niečo, čo je liečiteľné, či je to deviácia alebo súčasť ľudského bytia. Moje skúsenosti hovoria, že to nie je choroba, ale výsledok istej mutácie v chromozómoch. Je to niečo, s čím sa človek narodí, nedokáže to ovplyvniť. A ak je to tak, je to niečo, čo ho oprávňuje, aby sme sa k nemu správali rovnako ako k ostatným," vyhlásil.
Zaujímavosťou je, že Kresáka vypočúval výbor, ktorého je sám členom. Na voľbe ústavných sudcov v NR SR sa nezúčastní, tak je to podľa neho správne.
Výbor dnes vypočuje 14 kandidátov, po Kresákovi sa v abecednom poradí predstavia Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár a Edita Pfundtner. Dnešné vypočutie už absolvovali Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács a Eva Kováčechová.
