BRATISLAVA – Vypočúvanie uchádzačov o posty ústavných sudcov na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR nemá veľký praktický význam, keďže výbor hodnotí len formálne a nie obsahové aspekty nominácií, a aj o tých formálnych rozhoduje hlasovaním. V diskusii na Tablet TV to povedal publicista Juraj Hrabko krátko pred začatím sa verejného vypočúvania uchádzačov v stredu 23. januára.
Hoci uchádzači pred výborom hovoria o svojej motivácii, vzdelaní či skúsenostiach v oblasti práva, výbor bude napokon môcť hodnotiť len štyri formálne podmienky kandidatúry. „Ak bude výbor rešpektovať ústavu, sú tam len štyri podmienky, ktoré má výbor hodnotiť. Či kandidát dovŕšil vek 40 rokov, či je voliteľný do parlamentu, má za sebou najmenej 15 rokov činnosti v právnickom povolaní a musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Žiadna iná podmienka nie je stanovená, o týchto bude výbor hlasovať,“ upozornil Hrabko.
O tom, či a u ktorých uchádzačov boli tieto podmienky splnené, teda rozhodne výbor na základe hlasovania väčšiny svojich členov po ukončení vypočutí pravdepodobne v piatok 25. januára. „Koho odporučí do pléna, o tom bude plénum hlasovať, koho neodporučí, o tom sa hlasovať nebude. Ostatné je len kino a divadlo,“ poznamenal Hrabko na margo ambícií najmä opozičných poslancov preveriť svojimi otázkami uchádzačov blízkych koalícii. V tejto súvislosti upozornil, že žiaden z uchádzačov nie je povinný sa vypočutia zúčastniť a ak sa zúčastní, nemá povinnosť na otázky odpovedať.
„Je nepochybné, že Robert Fico spopularizoval túto voľbu ústavných sudcov ako nikto predtým,“ poznamenal Hrabko. Osobne by však privítal, keby sa diskusia neorientovala len na osobu expremiéra, ale aj na otázky týkajúce sa sudcov ústavného súdu. Napríklad to, prečo musia mať na Slovensku všetci sudcovia urobenú bezpečnostnú previerku, iba sudcovia ústavného súdu nie.
V čase tejto diskusie už bolo známe rozhodnutie poslanca Petra Kresáka (nominant Mosta-Híd), že sa nezúčastní hlasovania, ktoré bude aj o jeho osobe. Podľa Hrabka je to rozumné a nie iba z morálnych, ale aj praktických dôvodov. „A to preto, že by to bolo potom ľahko napadnuteľné. Morálne dôvody sú jedna vec, ale ústava je druhá. Peter Kresák si určite pamätá rozhodnutie ústavného súdu o tom, že všetci musia mať rovnakú šancu,“ upozornil Hrabko.
„Sergej Kohut vtedy napadol výsledok volieb v Súdnej rade v boji so Štefanom Harabinom, ktorý hlasoval sám za seba. Sergej Kohut to urobiť nemohol, lebo nebol členom Súdnej rady. Výsledok preto napadol na ústavnom súde a voľby sa museli opakovať,“ povedal.
Pohľad na prezidentské voľby
Nezávislá prezidentská kandidátka s podporou Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová si v agentúre AKO nechala vypracovať volebný model, ako by sa správali voliči, ak by sa v jej prospech vzdali opoziční kandidáti Robert Mistrík (nezávislý s podporou SaS a Spolu) a František Mikloško.
V takom prípade by podľa prieskumu jej podpora výrazne vzrástla a spolu s Marošom Šefčovičom (s podporou Smeru-SD) by postúpila do druhého kola volieb. „Celý ten model pokladám za smiešny. Je to nereálna situácia, a tým nereálne čísla. Mohli robiť prieskum aj bez Maroša Šefčoviča, a tak by bola Čaputová na prvom mieste,“ reagoval Hrabko.
Líder OĽaNO Igor Matovič sa snažil Mikloška a Mistríka s Čaputovou presvedčiť, aby sa pred prvým volebným kolom dvaja vzdali v prospech jedného spoločného kandidáta. Mikloško odmietol, Mistrík s Čaputovou o tom uvažujú. „Je to vecou politickej stratégie, do ktorej voliči nemajú ako zasiahnuť. My budeme vyberať z toho, čo nám bude v prvom kole ponúknuté,“ reagoval Hrabko.
Na otázku, ako Mistrík s Čaputovou pred prvým kolom zistia, ktorý z nich má väčšie šance, odpovedal, že to nie je jednoduché. „Dá sa to urobiť iba na výsledkoch niekoľkých prieskumov verejnej mienky, ale v ktorých budú obaja títo kandidáti,“ povedal.
Danko by bol bez kampane len do počtu
Predsedníctvo SNS sa má 29. januára rozhodnúť, či a konkrétne koho bude nominovať na post prezidenta táto strana. Môže nominovať vlastného kandidáta, prípadne ním môže byť predseda Andrej Danko, ale môže sa rozhodnúť aj nemať svojho kandidáta, ale podporiť niekoho z už existujúcich. „Pre úplnosť je treba spomenúť aj štvrtú možnosť, teda, že nebude mať kandidáta a nedá ani odporúčanie svojim voličom. Na stole ležia štyri možnosti a ťažko odhadnúť, ktorá reálne nastane,“ upozornil Hrabko.
Zároveň pripomenul, že keď o možnosti kandidovať hovoril Andrej Danko, tvrdil, že by v takom prípade nerobil žiadnu kampaň a nechodil by ani do televíznych diskusií. „Ak by sme to mali brať vážne, bol by iba do počtu,“ povedal Hrabko. Dankovi by v takom prípade hrozil veľmi nízky volebný výsledok, pretože aj jeho vlastní voliči by vedeli, že kandiduje iba formálne, a mnoho z nich by preto volilo inú alternatívu. „Nemyslím si, že by ubral hlasy Šefčovičovi. Dokonca si nemyslím, že ak by išiel do volieb bez kampane, že by komukoľvek ubral veľa hlasov, lebo by ho volilo iba tvrdé jadro SNS,“ odhadol Hrabko.
Na druhej strane, témou predvolebných diskusií by sa Danko podľa Hrabka stal bez ohľadu na to, či by sa na nich zúčastňoval. „Aj keď sa nebude zúčastňovať na debatách, jeho meno a problémy s rigoróznou prácou tam padať budú,“ povedal Hrabko.
Hoci sa množstvo subjektov už niekoľko mesiacov snaží nastoľovať tému dizertačnej práce Andreja Danka čo najčastejšie, preferencie SNS ani jeho vlastné sa zatiaľ nijako relevantne neznížili. Na otázku, či túto tému nepreceňujú a či napokon nebude predseda SNS preferenčne skôr ťažiť z toho, že pri očividne nekvalitných prácach mnohých politikov sa mediálny tlak jednostranne orientuje na neho, Hrabko povedal, že je na ľuďoch, ako sa vo voľbách rozhodnú. Ale bez ohľadu na to si myslí, že by Andrej Danko za odovzdanie kompilácie, v ktorej pred 20 rokmi na väčšine strán nesprávne citoval autorov, mal voči sebe vyvodiť politickú zodpovednosť.
Na otázku, ako hodnotí ostatné možnosti, teda, že by SNS nemala žiadneho alebo mala iného kandidáta ako svojho predsedu, Hrabko odpovedal, že práve na základe Dankových slov usudzuje, že strana kandidáta postaví. „Nedá sa to vylúčiť, vieme, že zo začiatku, pred rokom, sa uvažovalo o pani Lubyovej,“ povedal.
Vznik novej kresťanskej strany
Médiami prebehla správa, podľa ktorej by europoslanci Anna Záborská, Branislav Škripek a poslanec Richard Vašečka mali pripravovať vznik novej kresťanskej strany. Škripekovi chcel líder OĽaNO Igor Matovič navrhnúť, aby za hnutie opäť kandidoval v eurovoľbách, ale ak získajú menej ako dva mandáty, aby sa toho svojho vzdal v prospech nasledujúceho kandidáta. Záborskú z kandidátnej listiny KDH vyradilo prijatie nového pravidla, podľa ktorého môže poslanec hnutie zastupovať maximálne trikrát po sebe, potom si musí dať jedno volebné obdobie pauzu.
„Myslím si, že to je aj dôvod, prečo sa dávajú dokopy. Matovič od Škripeka nechcel nič iné, len aby robil ťažného koňa. To znamená, mal dotiahnuť voličské hlasy. Ak by ich bolo dosť na dvoch poslancov, mohol by Škripek ostať, a ak by OĽaNO získalo iba jeden mandát, mal sa vzdať v prospech druhého poslanca. Prečo by mal Škripek toto robiť? Tak sa rozhodli aj s ďalšou europoslankyňou Záborskou a s Vašečkom, že to vyskúšajú sami na vlastnú päsť,“ reagoval Hrabko, podľa ktorého budú logicky prvým cieľom novej strany voľby do Európskeho parlamentu.
„Nie je to príjemná situácia najmä pre Alojza Hlinu, lebo doteraz každý predseda KDH pokusy o rozštiepenie ustál. Odišiel Ján Klepáč, Mikuláš Dzurinda s Ivanom Šimkom, Vladimír Palko s Pavlom Minárikom a Františkom Mikloškom, Daniel Lipšic a Radoslav Procházka, všetko to boli silné osobnosti, a KDH to aj vďaka svojim predsedom ustálo. Teraz je otázka, či KDH vydrží aj ďalší odchod. Tí, čo odchádzajú teraz, nie sú v KDH na úplnej špici,“ dodal Hrabko.
Na záver diskusie sa krátko vyjadril aj k postupu, ktorý v pondelok 21. januára avizovala britská premiérka Theresa Mayová pri riešení brexitu. „Nebol to žiadny plán B, bol to plán A+. Podstata je, že Mayová potrebuje dosiahnuť väčšinu v parlamente a chýba jej k nej zatiaľ veľmi veľa. Musí nájsť priesečník v parlamente a to, na čom sa dohodnú, musí ešte prerokovať s Európskou úniou. Európska únia je teraz na koni a Mayová v zlej politickej situácii,“ povedal Hrabko. „Ak doteraz boli pozície Veľkej Británie a Európskej únie vyrovnané, prehrou britskej premiérky sa EÚ dostala do výhodnejšej pozície. V čom bude konsenzus, sa dnes odhadnúť nedá, jasnejšie by malo byť stanovisko britského parlamentu po utorku na budúci týždeň,“ uzavrel.
