Najhorúcejší kandidát na prezidenta Robert Mistrík: Prezradil svoju najväčšiu slabosť!

Máte manželku a dve deti. Poslúchajú?

Jasné.  (Smiech)

Ako sú starí?

Ja mám dvojičky chlapcov, budú mať 16 rokov.

Viete ich od začiatku rozoznať?

Áno. Oni sa na seba nepodobajú.

Boli ste pri pôrode?

Bol som blízko, ale nie priamo v miestnosti.  

Aký to bol pocit, keď ste ich uvideli prvýkrát?

Úžasný. Odvtedy viem, čo to znamená, keď sa povie, že „zem sa pohla“.  Rozhodne to bol najšťastnejší deň v živote.

Manželka Zuzana pracuje v ktorej oblasti?

Vyštudovala chémiu a pomerne dlho pracovala v ROCK-FM rádiu, potom sa venovala rodine a teraz mi pomáha s financiami vo firme.

Ste spolu non-stop?

Ani nie, ona sedí o poschodie vyššie a robí ekonomickú agendu. Nezávisle na mne.

Ako ste sa zoznámili?

Ešte počas vysokej školy. Za socializmu museli študenti chodiť  do fabrík a práve na jednej takej brigáde sme sa zoznámili. Pamätám si to presne – stretli sme sa v Sládkovičove na chodbe, keď tam stála s kufrom a pýtala sa na pána Mistríka (smiech). 

Súčasnému prezidentovi niektorí vyčítali aj to, že pri ňom nestojí prvá dáma. Vy ste na tom ako? Podporuje vás manželka?

Áno, veľmi. Je to naše spoločné rozhodnutie a bude mi pomáhať aj vo volebnej kampani. Zuzka je spoločenská duša, má rada ľudí, rada chodí do spoločnosti. Myslím si, že ona by bola veľmi dobrá prvá dáma.

Vie, aké úskalia ju môžu čakať? Počíta s tým?

Je uzrozumená s tým, čo ju čaká vo volebnej kampani aj s tým, čo sa prípadne očakáva od prvej dámy.

Tradične si prvá dáma vyberá aj agendu, ktorej sa chce venovať. Už ste sa o tom doma rozprávali, čomu by sa oddala vaša manželka?

Dávno predtým, ako som uvažoval o nejakej politickej kariére, venovala sa dobročinnej iniciatíve „smiling hospital“ čo v preklade znamená „usmievajúca sa nemocnica“.  Snažila sa aspoň trošku spríjemniť deťom pobyt v nemocnici. Tým, že pracovala v rádiu a  mala kontakt s umelcami, tak sa rozhodla organizovať vystúpenia pre deti v nemocniciach. Všetci to robili zadarmo a radi.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Andrej Kiska ukázal, že prezident môže mať silné slovo. Môže byť protiváhou vláde, že dokáže zatlačiť, keď treba. Ako postupne vychádzalo najavo, že prezident Kiska nebude kandidovať, uvedomil som si, že ten priestor sa vyprázdni a politické strany si z toho asi urobia parlamentné voľby a výsledkom by bolo, že nový prezident bude len nejaký predstaviteľ politickej strany. Prezident by mal byť nezávislý a nestranícky. Cítim sa byť osobnostne pripravený a chcem pomôcť k modernejšiemu Slovensku. Nesmieme dopustiť, aby Slovensku ušiel vlak. A na to, aby naša krajina išla správnym smerom ju nesmieme prenechať ľuďom, ktorí to s ňou nemyslia dobre.

Prispeli k tomu aj tie ťažké časy, ktoré sme zažili po vražde Jána Kuciaka?

Ja som o kandidatúre rozmýšľal už dávnejšie, ale tieto udalosti ma v úmysle kandidovať ešte viac posilnili.

Čo ste si povedali v tej deň, keď ste sa ráno zobudili  a dozvedeli, že na Slovensku zavraždili novinára?

Bol to pre mňa obrovský šok. Hlboko ma zasiahlo, že v krajine môže prísť o život  novinár za to, že chce odhaliť pravdu a pomáha tým nám všetkým. Jána Kuciaka som poznal cez jeho investigatívne články o zneužívaní eurofonodov. Aj ja sám som napísal kritický článok pre aktuality.sk, kde on pracoval, o škándále v eurofonodch určených na vedu a výskum. Pýtal som sa v ňom otázku, že aj vedci by chceli vedieť, či tu nevládne mafia?

Ktorá emócia vo vás prevládala - strach alebo zhrozenie?

Bolo to zhrozenie z toho, že na Slovensku sú v ohrození slušní ľudia, ktorí bojujú za správnu vec. To otrasie každým poctivým človekom.

A to, čo nasledovalo potom, hodnotíte ako? Zvládol podľa vás prezident svoju úlohu? Alebo by ste možno urobili niečo inak?

Po bitke je každý generál a spätne je ľahké hodnotiť. Pripomeňme si, aká mimoriadne kritická situácia nastala a ako dramaticky sa vyvíjala. Udalosti sa menili doslova z hodiny na hodinu. Prezident Kiska vtedy sľúbil, že krajinu týmto zložitým obdobím prevedie a slovo dodržal. Myslím si, že prezident v tejto skúške obstál dobre.

Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby sa teraz stalo? Odišiel premiér, minister vnútra aj policajný prezident. Personálne zmeny sa udiali, ale majú mať ľudia pocit, že to stačilo? Predsa len vrah behá po slobode a okrem Vadalu nikto neskončil vo väzení...

Táto politická kríza naplno ukázala v akom hroznom a dezolátnom stave sú štátne orgány a bezpečnostný aparát. Tu sa žiada ozaj veľká zmena. Kozmetické zmeny a ani nové komunikačné triky situáciu nezlepšia. Mnohé štátne inštitúcie treba zásadným spôsobom reformovať, musia tam prísť ľudia, ktorí to myslia s krajinou úprimne. Samozrejme sa to odvíja od vládnucej politickej vrstvy, ktorá udáva smer. A ani na novej vláde takéto ambície nevidieť. Skôr je tu snaha zamiesť veci pod koberec.

Angažovali by ste sa ako prezident vo väčšej decentralizácii? Mali sme tu aj vládu jednej strany a o mnohých personálnych postoch rozhodla práve ona. Majú šéfa UVO, NKU, prokuratúru a pod...

Úplny začiatok sú voľby.  Od nich sa všetko odvíja. Tak ako dopadnú voľby, tak sa ďalej bude hýbať naša spoločnosť.  A za druhé, je potrebné vytvoriť také mechanizmy, aby sa nestávalo, že jedna strana alebo koalícia si to tu vykolíkuje na celú dekádu a že sa s tým nebude dať pohnúť. Je v našom životnom záujme, aby sme vytvorili taký systém bŕzd a protiváh, aký funguje v západnej Európe. Musíme mať od vplyvu politikov nezávislé  nielen súdy, políciu a prokuratúru, ale tiež verejnoprávné média a všetky kontrolné inštitúcie. Príklady vyspelých krajín západnej Európy ukazujú, že takýto systém sa dá vybudovať a môže fungovať.

Spomínali ste voľby. V Európe vládne v poslednej dobe zlá nálada, emócie voličov rozhodujú o budúcnosti. Akoby to už nebol rozum, ktorý určuje, koho voliť. Skôr strach, pudy a podobne. Nebojíte sa toho, že sa kampaň u nás bude niesť v tomto duchu falošných správ?

Demokracia je v neustálom ohrození. Každá generácia si musí hodnoty demokracie vždy nanovo obhájiť, lebo kedykoľvek sa to môže zvrtnúť a moci sa môžu chopiť ľudia, ktorí to nemyslia dobre.  Americký mysliteľ Steven Pinker v knihe „Osvietenstvo teraz“ ukazuje, že ľudstvo zažíva otrasy, ale podstatný je celkový trend a ten ukazuje, že vyspelé krajiny sa jednoznačne vyvíjajú k lepšiemu. Vo svete výrazne poklesla chudoba, dožívame sa dlhšieho veku, máme nové lieky, nové zdroje energie, v Európe žijeme už 70 rokov v mieri. Čiže vidíme pokrok a aj preto som optimista. Je jasné, že ten vývoj nie je priamočiary, naopak, je skôr kostrbatý a dochádza ku krátkodobým výkyvom, ale ja verím v silu rozumu a ľudskosti a aj rozmach Európy po 2. svetovej vojne by nás mal v tomto optimizme upevňovať.

Máte pravdu, aj viacerí ekonómovia tvrdia, že žijeme v najlepšej dobe a majú to podložené aj štatistika a číslami. Ako ale túto vec vysvetliť napríklad matke s dvomi deťmi z Oravy alebo robotníkovi z Rimavskej Soboty, ktorí napríklad nemajú prácu a štát sa o nich nevie postarať, alebo majú veľmi nízky príjem.

Keď krajinu uchopí nesprávna osoba alebo nesprávna skupina osôb, tak to môže skončiť aj veľmi zle. Typický príklad dnes je Venezuela, krajina bohatá na ropu, no politické elity ju tak zdevastovali, že tam ľudia dnes hladujú. Aj my sme po roku 1989 na Slovensku zažili ťažké obdobie. Keď sa k moci dostanú nesprávni ľudia, štát prestáva fungovať, prehlbujú sa nerovnosti a darí sa len bezohľadným dravcom. Ale zopakujem, začiatkom každej pozitívnej zmeny sú voľby a pre voličov je životne dôležité aby vložili dôveru v človeka, u ktorého majú záruku, že sa takéto niečo nestane.

Ako je možné, že má potom Kotleba 12 percent?

Zviezol sa na vlne frustrácie istej skupiny voličov a oni mu skočili na to, že tie problémy dokáže vyriešiť. Svoje „schopnosti“ mal možnosť ukázať v Banskej Bystrici a ukázalo sa, že nedokázal riadiť ani kraj, za čo mu obyvatelia vystavili účet vo voľbách, ktoré prehral.  Tam máme hmatateľný príklad ich neschopnosti. No podstatné je, že v skutočnosti je ich politický program veľmi nebezpečný, lebo vnáša do spoločnosti nenávistné prvky.

Čo s tým?

Základom je vzdelávanie a výchova. Viac slušnosti. Hnevá ma, keď sa politici hádajú a neriešia problémy životne dôležité pre našu budúcnosť. Politické elity by predsa mali byť vzormi. Pozrite, u nás existuje naivná predstava, že jedným zákonom sa niečo zmení a bude to lepšie.  Ale takto to nefunguje. Ak napríklad naučíme ľudí separovať a nepáliť plasty, tak to bude mať väčšší efekt, ako zvyšovanie trestov zákonom. Keď ľudom vysvetlíme, že plasty obsahujú vysokotoxické látky a že je pre nich samých aj všetkých ostatných lepšie ich separovať, tak výsledkom budú zdravší ľudia a ekologickejšia krajina.  Poďme sa spojiť v tom, čo je v záujme nás všetkých. To predsa dáva zmysel, nie? A toto je presne úloha politiky. Pomenujme problém a vysvetlíme to ľuďom. Ukážme cieľ, otvorme tému, nájdime riešenie a spoločne to dokážeme. Musíme však rešpektovať dohody a pravidlá. Ani Fico ani Pellegrini nemajú čarovný prútik, ktorým zmenia spoločnosť. Zmena spoločnosti k lepšiemu trvá veľmi dlho. Tak, ako je náročné vytvoriť umelecké dielo, no zničiť ho viete za pár sekúnd, podobné je to aj s spoločnosťou. Celé generácie musia na zlepšovaní sveta ťažko pracovať a tu opäť pozor – nič nie je dané navždy. Práve extrémisti alebo nesprávne osoby v riadení štátu to dokážu zničiť veľmi rýchlo.

Nemáte ale pocit, že u nás neexistuje verejná diskusia? Ako keby sa málo k témam vyjadrovali odborníci, skôr sa to nesie v tóne hádok politikov alebo súťaž o politické body u voličov. Ako to je? Máme málo odborníkov, alebo sa boja vyjadrovať k témam, lebo sa nechcú miešať do politiky? 

Nikto nedokáže byť odborníkom na všetko. Nikto, ani ten najgeniálnejší človek, nemôže postihnúť celú zložitosť sveta. Môžete byť v jednom odbore najlepší, ale v 99% oblastí života ste amatér. Keď máme napríklad zdravotný problém, čo spravíme? Obrátime sa na lekára. Každý by chcel mať najlepšieho špecialistu, ktorý tomu rozumie. V tomto sa správame logicky. Nikto sa neobráti na automechanika, keď má problém so srdcom.

Preto treba byť podobne racionálny aj v politike. Keď niekto rozumie ekonomike a má za sebou výsledky, tak by som mu mal dôverovať viac než niekomu, kto len tak tára o ekonomike.  Základný predpoklad fungovania moderného človeka v tomto zložitom svete je veriť odborníkom v danej oblasti.

A funguje to tak v politike?

Samozrejme, že nie.  A na 100% to nebude fungovať ani v tej najvyspelejšej krajine. No ten ideál by mal byť priblížiť sa čo najbližšie k tomu, aby bola krajina riadená odborníkmi. U nás to funguje menej, inde možno viac. Pozitívne v tejto súvislosti hodnotím napríklad projekt Hodnota za peniaze. To je krok správnym smerom. 

Vybrali by ste si podľa toho poradcov?

Áno samozrejme. Nikto na svete nemôže byť expert v tak širokej oblasti akú má prezident agendu.

Máte už predstavu o tíme, ktorý vám bude radiť už v rámci kampane?

Tím sa tvorí. Dávame ho dokopy a vyberám si podľa odborných kritérií. 

Poznáte sa s nimi, máte s nimi osobnú skúsenosť?

Väčšinou áno, ale s niektorými nie. Ale už som ich sledoval a viem približne na čo majú a na základe ich doterajšieho života som schopný to posúdiť.

Najťažšia otázka. Financovanie. Máte už predstavu, akým spôsobom budete kampaň financovať?

Naopak – najľahšia. U mňa je odpoveď veľmi jednoduchá a jednoznačná. Kampaň budem financovať z vlastných peňazí, ako fyzická osoba a menšiu časť mi prispeje jedna súkromná osoba. Mal som v živote šťastie, že mi moja práca vo vede priniesla aj podnikateľský úspech. Sú to peniaze, ktoré som zarobil pri výskume a vývoji metód, ktoré sa používajú pri výskume nových liekov na zákerné choroby, pri analýze toxických látok, ktoré znečisťujú životné prostredie alebo pri kontrole kvality potravín.  A akurát dnes som bol v banke ohľadom transparentného účtu, takže čo sa týka finacovania u mňa platí, že všetci vedia aj uvidia všetko.

Budete sa uchádzať aj o podporu súčasného prezidenta?

Na to je priskoro a rozhodnutie je aj tak len na ňom. Rozprávali sme sa dávnejšie o tom, či bude kandidovať a o mojej možnej kandidatúre. 

Existuje téma, ktorej by ste sa obávali, že by sa zvrhla okolo nej kampaň?

Ja viem, že naposledy v Čechách sa na kandidátov valili strašné nezmysly. Môžem len dúfať, že sa to u nás nezvrhne. Mám už niečo za sebou a dokážem sa na svet dívať s rozvahou. Viem, že spory sa neoplatí riešiť hurá systémom. Bol by som veľmi rád, keby tieto voľby boli o našej budúcnosti, o tom, ako má Slovensko vyzerať o 5 – 10 rokov, o tom, ako byť v budúcnosti úspešnou prosperujúcou krajinou, kde sa ľuďom dobre žije.

Študovali ste vo Viedni, pôsobili v Amerike...

Ja som svetobežník. Mám doktorát z univerzity vo Viedni a pôsobil som aj v Spojených štátoch. Každý kto robí vo vede na špičkovej úrovni má nejakým spôsobom spojenie s americkým prostredím. Sú tam najlepšie univerzity, vedecké konferencie. Aj budúci týždeň mám prednášku na významnej konferencii v San Diegu.

Má veda odpoveď na otázku, ako mohol Zeman, po všetkých tých škandáloch vo voľbách poraziť úspešného vedca a v najlepšom veku?

Nemyslím, že veda má nejakú sondu do kohokoľvek hlavy. Aj keď teda sociálni psychlógovia so sociológmi a expertmi na politickú komunikáciu by zrejme dokázali spoločne nájsť aspoň základné odpovede. Ale tie prídu až ex post. S akoukoľvek takouto silou by ste chceli priamo bojovať, tak vám nepomôže ani tak veda, ako skôr vaše životné skúsenosti a vaša rozvaha.

Vaša prvá zahraničná cesta by bola do Čiech?

Áno.

Čiže by ste sa stretli so Zemanom?

Miloš Zeman bol demokraticky zvolený prezident a to musíme akceptovať.

Aký darček by ste mu dali?

Knihu. Dostala sa mi do rúk kniha nádherná kniha o M.R. Štefánikovi. Je to také múzeum v knihe. Nielen, že je to takmer umelecké dielo, ale je to aj o našom velikánovi.

Objavilo sa viacero záujemcov o prezidentský úrad, aj kontroverzných. S kým by ste radšej boli v druhom kole? Ľahším extrémistom alebo silnejším politikom?

O tom rozhodnú voliči, ale osobne by som uprednostnil civilizovaného a slušného súpera.

Ako vnímate aktuálne dianie okolo EÚ a Ruska?

Je v našom záujme, aby bola Európa silným svetovým hráčom a mali by sme preto ako Európania držať spolu. Je na našej dohode, aký postup zvolíme, no pre Slovesnko by nebolo dobré, aby sme sa v tejto dobe nejako vyčleňovali. Malé Slovensko nie je v pozícii, aby si to mohlo dovoliť. Musíme držať spolu. Postup EÚ v tejto otázke považujem za správny a adekvátny. Je neprípustné, aby v 21. storočí niekto len tak svojvoľne anektoval cudzie územie.

Ale vo vzťahu k Rusku chcem povedať, že musíme vždy rozlišovať viacero rovín. Prvá je kultúrna, druhá je osobná a tretia politická. Ja mám veľkú úctu a rešpekt pred ruskou kultúrou, som obdivovateľ Dostojevskeho, Čajkovského, Pasternaka. Rusko má neskutočné kultúrne dedičstvo a v tomto ohľade mám skutočne blízky vzťah k Rusku. V osobnej rovine musím povedať, že som zažil veľa ruských vedcov, navštevujeme sa a s mnohými sme priatelia. Vzájomne sa rešpektujeme. Ruská veda dosiahla úžasné výsledky a ja ich za toto obdivujem. A tretia rovina je politická a žiaľbohu v Rusku sa dejú veci, s ktorými nie som stotožnený a nepovažujem ich za demokratické. Verím, že politické okolnosti v Rusku sa časom môžu zmeniť, a že aj tam môže raz prísť k liberálnejšiemu a demokratickému režimu.

Prežije podľa vás EÚ?

Myslím si , že áno. Vnímam EÚ ako živý a životaschopný organizmus, ktorý bude určite ďalej vyvíjať. Európa bude vždy postavená na národných štátoch a záleží len na tom, ako sa tie národné štáty zblížia. Akú formu to naberie 20, 50 alebo aj 100 rokov, to dnes nikto nevie.

Za federáciu by ste boli? Jeden prezident, jedna vláda?

Viete, dnes sa EÚ nevie dohodnúť na oveľa jednoduchších veciach, takže s týmto modelom by asi väčšina krajín mala veľký problém. Evolúcia nás učí, že akákoľvek zmena zložitého systému chce svoj čas, veľa času. Ani dom nepostavíte za jeden deň a v tomto vidím analógiu, že aj únia chce svoj čas. Podstatné je, aby o veľkých zmenách panovala zhoda, aby im ľudia rozumeli a aby s nimi boli stotožnení. Robiť to nasilu by bolo kontraproduktívne.

Predpokladám, že ako vedec pristupujete k životnému štýlu vedecky, je to tak? Behávate, dávate si pozor na jedlo?

Zdravie je pre každého z nás tá najväčšia hodnota. Je na každom z nás, ako s ňou naložíme. Človek je ale hriešny tvor a každý máme svoje slabosti a slabôstky. Ja sa snažím športovať, byť štíhly, jesť ovocie a zeleninu každý deň. Na druhej starne, hoci viem, že cukor je veľmi škodlivý, tak napríklad v tomto nie som moc disciplinovaný a občas si doprajem sladkosti a niekedy aj viac, ako by som mal. To je moja slabosť. Nikdy som však nefajčil, nebral žiadne drogy.

Nikdy ste ani jednu cigaretu neochutnali?

Nikdy. Ani jednu cigaretu.

Marihuanu?

Nie.

Ale boli ste v SaS, o nich sa v súvislosti s touto témou už popísalo viac...

Ja si samozrejme ako vedec uvedomujem dôsledky konzumácie týchto látok. To ja by som ich v živote nezobral.

Alkohol? Víno?

Ja pijem minimálne. Nie som abstinent, ale možno tak raz za týždeň si dám pohár vína.

Keby vám na kopaničiarskej oslave ponúkli slivovicu, odmietli by ste?

Ale to nie. Nie som abstinent, ale neholdujem tomu.

Vy ste SaSku zakladali. Už tam nie ste. Nie ste sklamaný z toho, ako to dopadlo?

SaS je úspešná strana. Je to dnes druhá politická strana. Z tohto hľadiska je to úspech. Od istého momentu som tam ale nevidel už svoj priestor a odišiel som. No dodnes máme korektné vzťahy.

Osobné spory neboli?

Tak roky 2011 a 2012 boli turbulentné, vtedy skončila Radičovej vláda a strana mierila do opozície.  Vtedy som sa vrátil k vede a podnikaniu.

Stálo to za to, potopiť vládu kvôli Grécku?

Nebol som pritom, keď sa to tam vo vnútri rozhodovalo. Neviem presne, čo sa tam dialo v pozadí. Dnes už nemá význam pýatať sa čo by bolo keby, no udialo sa to a bola škoda, že to takto skončilo.

Čo by ste zmenili, keby ste vedeli vrátiť čas?

Mám za sebou veľa vedeckých projektov a  niektoré boli menej úspešné. Časom vidím, že som sa mohol pustiť do iných vedeckých výskumov, ktoré dnes priniesli veľký úspech. Dnes si hovorím, že sme vtedy mohli prijať lepšie rozhodnutia.  Každy kto robí, urobí aj nejaké chyby, no zároveň platí, že na chybách sa učíme. Chcem tým povedať, že chyby patria k životu, dôležité je prekonať ich a ísť ďalej.

 

Rýchla anketa

Najobľúbenejší film: Rainman

Kniha: Milan Rastislav Štefánik od Michala Kšiňana

Kapela/Pesnička: Richard Muller toho mám rád

Šport: Atletika

Osobnosť Slovenska: Milan Rastislav Štefánik, Jozef Gabčík.

Svetová osobnosť: Pápež František.