BRATISLAVA – Pilotný projekt Komunikačnej výchovy, ktorý bude z iniciatívy podpredsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Karola Farkašovského (SNS) v nadchádzajúcom školskom roku realizovať Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), má za cieľ priniesť žiakom a študentom komplexné komunikačné zručnosti, od schopnosti prezentovať na verejnosti vlastný projekt až po schopnosť kriticky hodnotiť mediálne texty.
„Nie som priateľom riešení od zeleného stola. Už dva roky chodím po celom Slovensku, v tridsiatich mestách som navštívil základné, stredné aj vysoké školy a rozprávam sa so študentmi aj pedagógmi. Hľadám z praktického života mandát na to, aby som takúto myšlienku predložil,“ povedal v diskusii na Tablet.TV Farkašovský.
Komunikačné zručnosti si podľa neho dnes stále viac vyžaduje trh práce, schopnosť kriticky hodnotiť medializované informácie zasa rastúce množstvo nekvalitnej internetovej publicity, ktorej cieľom je z komerčných alebo politických dôvodov zavádzať čitateľa. „V mojom ponímaní komunikačná výchova zahŕňa rétoriku, komunikačné a prezentačné zručnosti, komunikačnú etiku – čo je niečo, čo sa podceňuje aj pri vzdelávaní budúcich žurnalistov – štvrtá časť je samotná mediálna výchova, teda ako 'čítať' médiá, vydolovať z nich tú správnu informáciu a verifikovať zdroj. A po piate je to spoločenský protokol a etiketa,“ povedal Farkašovský.
„Jedna chybička sa stala, že sme s tým nezačali už pred desiatimi rokmi,“ poznamenal s tým, že práca s mládežou môže priniesť výsledky aj v dlhodobej perspektíve. Dodal, že on do politiky vstúpil v roku 2016 a odvtedy sa realizáciou tejto myšlienky zaoberá. „S riaditeľom Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ), profesorom Hajdukom, sme sa dohodli, že zostavíme expertný tím špičkových odborníkov na komunikáciu a na základe toho vznikol pod záštitou ŠPÚ pilotný projekt,“ vysvetľuje.
Bol vytvorený expertný tím, ktorý bude v rámci pilotného projektu školiť učiteľov a zároveň vyhodnocovať spätnú väzbu. „Výzva je už teraz uverejnená na webovej stránke Štátneho pedagogického ústavu a školy sa môžu prihlasovať. Potom v komisii vyberieme niektoré tak, aby to bolo po Slovensku aj regionálne rozložené,“ uviedol Farkašovský. Už dnes sa podľa neho niektoré časti komunikačnej výchovy učia v rámci iných predmetov, napríklad etickej či mediálnej výchovy. Pilotný projekt má ukázať, či má zmysel spojiť ich do jedného predmetu, učiť komunikačnú výchovu formou krúžkov, prípadne len obohatiť obsah existujúcich predmetov.
Podľa Farkašovského by malo význam, ak by boli všetky zložky komunikačnej výchovy súčasťou jedného celku, ktorý bol navyše prezentovaný primárne v praktickej rovine. „Malo by ísť o projektové vyučovanie. Projekt totiž získava na hodnote vtedy, keď ho žiak správne komunikuje. To je práve časť práce, ktorú mnohí podceňujú. Pritom niekedy nemusí byť projekt až tak dobre 'namaľovaný', ale keď je dobre prezentovaný, boduje. Nebude to teoretická výchova. Bude tam maximálne 20 percent teórie a osemdesiat percent praktického komunikačného výcviku,“ odhaduje.
Aj prípade kritického čítania textov by podľa neho malo ísť primárne o to, aby žiaci a študenti získali schopnosť vyhodnotiť akýkoľvek potenciálny text, nie o propagáciu „správnych“ a „nesprávnych“ názorov. „Nikto si nemôže nárokovať patent na pravdu, pravdu odhaľujeme a každý ju vníma na základe vlastných skúseností. Nechceme do detí očkovať, čo je pravda a čo nie. Ale treba ich naučiť, ako informácie hľadať, ako ich selektovať. Ako informáciu využiť, overiť zdroj a zasadiť ju do kontextu. Ako kriticky čítať. To, že je niečo na internete, alebo dokonca v televízii, neznamená, že je to pravda,“ uzavrel Farkašovský.
