Policajt na pozerá na zdvíhajúci sa dym z miesta silnej explózie na vojenskej základni (Zdroj: TASR)
Aktualizované
TIRANA - Sobotňajšie výbuchy v zariadení na zneškodňovanie prebytočnej munície v Albánsku si vyžiadali najmenej deväť obetí na životoch. Informovali o tom dnes lekári v Tirane.
Ďalších 243 ľudí utrpelo zranenia. Najvážnejšie zranených prevážali letecky do nemocníc v Taliansku a Grécku. Stovky obyvateľov Albánska aj susedného Kosova reagovali na výzvy na darovanie krvi.
Minister obrany Fatmir Mediu vyjadril obavy, že počet mŕtvych sa ešte bude zvyšovať. Stále nie je známy osud stoviek civilistov a zamestnancov muničného skladu, ktorí sa nachádzali v inkriminovanom čase v okruhu do štyroch kilometrov od miesta výbuchov.
Miesto tragédie - dedina Gerdec, ležiaca 14 kilometrov od Tirany - dnes bola úplne vyľudnená. Policajti a hasiči začali prehľadávať jednotlivé domy po tom, ako sa objavili informácie o rabovaní.
Muničný komplex pozostával zo štyroch skladov. Jeden z nich výbuch úplne zdevastoval; explóziu bolo počuť do vzdialenosti 200 kilometrov a zaznamenali ju európske seizmografy. Podľa predbežných zistení bolo úplne zničených 313 budov v muničnom komplexe a priľahlej dedine a 1600 ďalších bolo poškodených.
Materiály, medzi ktorými sa nachádzali ťažké delostrelecké granáty, skladovali od druhej svetovej vojny a boli určené na likvidáciu. Do okruhu piatich kilometrov od miesta explózie sa dá nájsť nevybuchnutá munícia.
Na likvidáciu skladovanej munície najali americkú spoločnosť, ktorá potom uzavrela subkontrakt s albánskou firmou. Pôvodné informácie o tom, že medzi mŕtvymi by mohli byť aj americkí občania, sa nepotvrdili.
Albánsko má približne 100.000 ton prebytočnej munície uloženej v bývalých vojenských skladoch po celej krajine. Na jej zneškodnenie potrebuje najmenej 50 miliónov eur (okolo 16 miliárd Sk). V tomto smere poskytujú Tirane pomoc predovšetkým USA, Kanada a Nórsko.
Albánsko dúfa, že začiatkom budúceho mesiaca na summite NATO v rumunskej Bukurešti mu ponúknu pozvánku na pripojenie sa k aliancii. Väčšinu munície v Gerdecu tvorili ruské a čínske delostrelecké granáty zo 60. rokov minulého storočia, keď v Albánsku vládli komunisti.
Premiér Sali Berisha uviedol, že nemožno vylúčiť zlyhanie ľudského faktora, materiál však mohol vzhľadom na svoj vek explodovať aj spontánne.
Minister obrany Fatmir Mediu vyjadril obavy, že počet mŕtvych sa ešte bude zvyšovať. Stále nie je známy osud stoviek civilistov a zamestnancov muničného skladu, ktorí sa nachádzali v inkriminovanom čase v okruhu do štyroch kilometrov od miesta výbuchov.
Miesto tragédie - dedina Gerdec, ležiaca 14 kilometrov od Tirany - dnes bola úplne vyľudnená. Policajti a hasiči začali prehľadávať jednotlivé domy po tom, ako sa objavili informácie o rabovaní.
Muničný komplex pozostával zo štyroch skladov. Jeden z nich výbuch úplne zdevastoval; explóziu bolo počuť do vzdialenosti 200 kilometrov a zaznamenali ju európske seizmografy. Podľa predbežných zistení bolo úplne zničených 313 budov v muničnom komplexe a priľahlej dedine a 1600 ďalších bolo poškodených.
Materiály, medzi ktorými sa nachádzali ťažké delostrelecké granáty, skladovali od druhej svetovej vojny a boli určené na likvidáciu. Do okruhu piatich kilometrov od miesta explózie sa dá nájsť nevybuchnutá munícia.
Na likvidáciu skladovanej munície najali americkú spoločnosť, ktorá potom uzavrela subkontrakt s albánskou firmou. Pôvodné informácie o tom, že medzi mŕtvymi by mohli byť aj americkí občania, sa nepotvrdili.
Albánsko má približne 100.000 ton prebytočnej munície uloženej v bývalých vojenských skladoch po celej krajine. Na jej zneškodnenie potrebuje najmenej 50 miliónov eur (okolo 16 miliárd Sk). V tomto smere poskytujú Tirane pomoc predovšetkým USA, Kanada a Nórsko.
Albánsko dúfa, že začiatkom budúceho mesiaca na summite NATO v rumunskej Bukurešti mu ponúknu pozvánku na pripojenie sa k aliancii. Väčšinu munície v Gerdecu tvorili ruské a čínske delostrelecké granáty zo 60. rokov minulého storočia, keď v Albánsku vládli komunisti.
Premiér Sali Berisha uviedol, že nemožno vylúčiť zlyhanie ľudského faktora, materiál však mohol vzhľadom na svoj vek explodovať aj spontánne.
