Bathory zobrala Jakubiskovi veľa síl.
BRATISLAVA - Aj keď žije v Prahe, je nepochybne najslávnejší slovenský režisér súčasnosti. Všetky jeho filmy spája hravosť, bizarnosť a charakteristická poetika. Snímky ako Perinbaba, Nevera po slovensky či Tisícročná včela sa naveky zapísali do sŕdc slovenských divákov.
Juraj Jakubisko je osobitý filmár, ktorý sa momentálne pripravuje na premiéru svojho najnovšieho filmu – výpravnej historickej drámy Bathory. Príbeh o smutne známej „Čachtickej bielej pani“ sa stal zároveň Jakubiskovým najdrahším projektom. Na odovzdávaní hudobných cien Slávik 2007 v celosvetovej premiére odznela aj ústredná skladba z filmu v podaní speváčky Katky Knechtovej.
O skladbe z filmu Bathory od Katky Knechtovej:
„Katka to zvládla veľmi citlivo, v niektorých pasážach dokonca lepšie, ako som jej navrhoval. Dokáže vskutku výnimočne dať dôraz na emotívnu stránku melódie a tá je pekne melodická a dobre zapamätateľná,“ nešetril chválou Juraj Jakubisko. Zo všetkých hudobných variant, ktoré vo filme odznejú, sa Jakubiskovi páči najviac práve Katkina pieseň. Ako pre Bleskovky.sk prezradil, chcel by túto pesničku nakrútiť aj ako klip, lebo si to podľa neho za celú svoju snahu zaslúži. Jakubisko pripustil, že jej spev na Slávikovi ho mimoriadne dojal.
O prípravách na premiéru:
O veľkofilme Bathory, ktorého produkcia sa vyšplhala až na závratných 400 miliónov korún, hovorí, že má všetko, čo je pre európskeho diváka príťažlivé. „Nájdete v ňom lásku, drámu, intrigy a aj nepoznanú históriu. Film chceme dostať k najširšiemu publiku a uviesť ho v troch jazykoch.“ Legendárny režisér kvôli výrobe stále pendluje medzi Prahou a Bratislavou a nevie sa vôbec zastaviť. Čoskoro sa začne s dabovaním filmu do slovenčiny, na ktoré si už aj stihol vybrať hercov.
O svojich záľubách a výtvarných zámeroch:
Jakubisko by chcel, aby bola premiéra čo najskôr. „Je to vo hviezdach, lebo termín sa neustále mení,“ vysvetľuje. Nakrúcanie bolo hlavne časovo veľmi náročné a tak sa rodák z Kojšova nestihol venovať i iným veciam. „Vo svojom ateliéri som nebol už asi dva roky a za ten čas som nenamaľoval jediný obraz. V rámci postprodukčných prác som robil len pár grafík. Už by som si veľmi prial niečo nakresliť či čosi poriadneho namaľovať,“ posťažoval sa Jakubisko. Pochválil sa však, že filmové maľby umelca Caravaggia kreslil v skutočnosti on, ale taktiež sám navrhol a vyhotovil aj všetky vynálezy, rôzne architektonické stavby i dekorácie, ktoré boli počas nakrúcania použité.
O nových projektoch:
„Popri tom, ako som hľadal niekoho, kto by bol schopný namaľovať čosi renesančnou technikou, som dospel k rôznym zisteniam a záverom. V rámci nich som dostal opäť chuť pustiť sa do maľovania. Objavil som totiž iný, nový motív, ktorému by som sa chcel venovať,“ prezradil pre Bleskovky.sk. Tento surrealistický motív sa volá „Kojšovské svadby“ a porušuje v ňom historickú krojovosť i patričné zvyklosti. „Hrám sa so symbolmi, mám isté predstavy, miešam ich. Spomínam na veci, ktoré boli krásne. Napríklad svadba v Kojšove trvala vždy tri dni a tri noci,“ zamyslel sa.
„Mám rád obrazy z jej konca, keď sa stále striedali dve skupiny cigánov, jedna spala, druhá žila. Spievalo sa a hudba zvonila v ušiach ešte dlho-predlho. Mám rád výjav, keď ležia ženy na mužoch, muži na ženách, vôkol sú spiace deti a na tom všetkom stojí hudba a hrá z posledných síl,“ zaspomínal si režisér. Pri týchto surrealistických motívoch, znovu prežíva svoje detstvo a mnohé krásne chvíle.
O tom, ako prežíva Vianoce:
Premiéra dlho očakávaného filmu Bathory je naplánovaná na január budúceho roka a už teraz je isté, že veľkolepá dráma pritiahne obrovskú pozornosť. Projekt zhltol Jakubiskovi veľa síl a ako sám potvrdil, nový film zatiaľ nechystá. „Mal som v pláne i ďalší filmový projekt, po náročnej a namáhavej Bathory však neviem-neviem. Zľakol som sa, neviem, či mám ešte dostatok síl. Mal by som chuť vytvoriť ešte akýsi komorný psychologický a herecký koncert a chcel by som pri ňom využiť všetko to, čo sa mi pri Bathory nedostávalo,“ povedal Jakubisko.
Filmovanie sa mu páčilo, ale nemalo to podľa neho takú hĺbku, ako príbehy dvoch alebo troch ľudí, ktoré mal vo svojich filmoch vždy rád. „Aj som napísal scenár s názvom Dvesto rokov samoty, kde sa zamýšľam nad tým, či by bolo človeku lepšie, keby žil dvesto rokov. Keby sa tak neponáhľal...,“ uzatvára Jakubisko.
„Katka to zvládla veľmi citlivo, v niektorých pasážach dokonca lepšie, ako som jej navrhoval. Dokáže vskutku výnimočne dať dôraz na emotívnu stránku melódie a tá je pekne melodická a dobre zapamätateľná,“ nešetril chválou Juraj Jakubisko. Zo všetkých hudobných variant, ktoré vo filme odznejú, sa Jakubiskovi páči najviac práve Katkina pieseň. Ako pre Bleskovky.sk prezradil, chcel by túto pesničku nakrútiť aj ako klip, lebo si to podľa neho za celú svoju snahu zaslúži. Jakubisko pripustil, že jej spev na Slávikovi ho mimoriadne dojal.
O veľkofilme Bathory, ktorého produkcia sa vyšplhala až na závratných 400 miliónov korún, hovorí, že má všetko, čo je pre európskeho diváka príťažlivé. „Nájdete v ňom lásku, drámu, intrigy a aj nepoznanú históriu. Film chceme dostať k najširšiemu publiku a uviesť ho v troch jazykoch.“ Legendárny režisér kvôli výrobe stále pendluje medzi Prahou a Bratislavou a nevie sa vôbec zastaviť. Čoskoro sa začne s dabovaním filmu do slovenčiny, na ktoré si už aj stihol vybrať hercov.
Jakubisko by chcel, aby bola premiéra čo najskôr. „Je to vo hviezdach, lebo termín sa neustále mení,“ vysvetľuje. Nakrúcanie bolo hlavne časovo veľmi náročné a tak sa rodák z Kojšova nestihol venovať i iným veciam. „Vo svojom ateliéri som nebol už asi dva roky a za ten čas som nenamaľoval jediný obraz. V rámci postprodukčných prác som robil len pár grafík. Už by som si veľmi prial niečo nakresliť či čosi poriadneho namaľovať,“ posťažoval sa Jakubisko. Pochválil sa však, že filmové maľby umelca Caravaggia kreslil v skutočnosti on, ale taktiež sám navrhol a vyhotovil aj všetky vynálezy, rôzne architektonické stavby i dekorácie, ktoré boli počas nakrúcania použité.
„Popri tom, ako som hľadal niekoho, kto by bol schopný namaľovať čosi renesančnou technikou, som dospel k rôznym zisteniam a záverom. V rámci nich som dostal opäť chuť pustiť sa do maľovania. Objavil som totiž iný, nový motív, ktorému by som sa chcel venovať,“ prezradil pre Bleskovky.sk. Tento surrealistický motív sa volá „Kojšovské svadby“ a porušuje v ňom historickú krojovosť i patričné zvyklosti. „Hrám sa so symbolmi, mám isté predstavy, miešam ich. Spomínam na veci, ktoré boli krásne. Napríklad svadba v Kojšove trvala vždy tri dni a tri noci,“ zamyslel sa.
„Mám rád obrazy z jej konca, keď sa stále striedali dve skupiny cigánov, jedna spala, druhá žila. Spievalo sa a hudba zvonila v ušiach ešte dlho-predlho. Mám rád výjav, keď ležia ženy na mužoch, muži na ženách, vôkol sú spiace deti a na tom všetkom stojí hudba a hrá z posledných síl,“ zaspomínal si režisér. Pri týchto surrealistických motívoch, znovu prežíva svoje detstvo a mnohé krásne chvíle.
Premiéra dlho očakávaného filmu Bathory je naplánovaná na január budúceho roka a už teraz je isté, že veľkolepá dráma pritiahne obrovskú pozornosť. Projekt zhltol Jakubiskovi veľa síl a ako sám potvrdil, nový film zatiaľ nechystá. „Mal som v pláne i ďalší filmový projekt, po náročnej a namáhavej Bathory však neviem-neviem. Zľakol som sa, neviem, či mám ešte dostatok síl. Mal by som chuť vytvoriť ešte akýsi komorný psychologický a herecký koncert a chcel by som pri ňom využiť všetko to, čo sa mi pri Bathory nedostávalo,“ povedal Jakubisko.
Filmovanie sa mu páčilo, ale nemalo to podľa neho takú hĺbku, ako príbehy dvoch alebo troch ľudí, ktoré mal vo svojich filmoch vždy rád. „Aj som napísal scenár s názvom Dvesto rokov samoty, kde sa zamýšľam nad tým, či by bolo človeku lepšie, keby žil dvesto rokov. Keby sa tak neponáhľal...,“ uzatvára Jakubisko.
