PRAHA - Nedožil sa ani šesťdesiatky, ale, ako sa vyjadril jeho priateľ herec Jiří Sovák († 79): "Nechal po sebe úsmev. Ak sa povie Menšík - ľudia sa smejú. Je to lepšie, než keby tu bol stodvadsať rokov a nezostalo by po ňom nič."
Národom milovaný Vladimír Menšík († 58) bol skvelý, pohotový, takmer situačný komik, ale dokázal byť aj hĺbavý a výstižný. Trápili ho mnohé choroby, vedel, že nemá veľa času - možno preto každá jeho hláška sedela, ako sa hovorí, ako r.. na šerbli. "Když se po padesátce probudíš a nic tě nebolí," bola jeho obľúbená múdrosť, "tak jsi mrtvej." Herec však bol za svojho relatívne krátkeho života viac než živý - on rozdával životnú iskru všade, kam prišiel a natáčanie s ním bolo vždy zábavou. Pravda, režiséri z neho mali nočné mory, lebo sa väčšinou nedržal scenára a improvizoval. Výsledok však vždy stál za to.
Rodáka z moravských Ivančic mnohí považujú za najlepšieho českého filmového herca všetkých čias. Narodil sa 9. októbra 1929, dnes by sa dožil 95 rokov. Strieľal si zo svojho výzoru tvrdiac, že mal medzi predkami černocha a že všetky jeho tetušky a strýcovia majú černošské črty. Už od detstva rád chodil na púte, hody, veselice a svetom kolotočov a cirkusov bol očarený. Začínal v Tamburášoch, hudobnom súbore Adolfa Pištěláka. Otcovi sa však jeho umelecké vyčíňanie nepáčilo, a tak Vladimír musel najskôr vyštudovať priemyselnú školu a nastúpiť do práce v Brnianskych strojárňach. Divadlo ho však ďalej lákalo. Na druhý pokus ho prijali na brniansku JAMU, po absolutóriu dostal umiestnenku do Dedinského divadla. Tam ho objavil E. F. Burian. V jeho divadle mal Menšík príležitosť hrať, spievať, tancovať aj recitovať. On však túžil hrať vo filme. Prvý raz účinkoval pred kamerou v snímke Veľká príležitosť ako komparzista. Až vo filme Deduško automobil režiséra Alfréda Radoka, kde si zahral talianskeho mechanika, na seba výraznejšie upozornil. Dostal sa však do konfliktu s E. F. Burianom, ktorý film nemal v láske. Menšík z jeho divadla odišiel a v roku 1958 podpísal zmluvu s Filmovým štúdiom Barrandov.
V 50. a 60. rokoch sa naplno rozbehla jeho filmová kariéra. Nebol len komediálnym hercom, dokázal bravúrne stvárniť aj tragikomické či dokonca dramatické roly. V 70. rokoch vystupoval prevažne v komediálnych úlohách vo filmoch aj v rozprávkach a seriáloch. Menšíka ľudia milovali ako veľkého zabávača, konferenciéra a hlavne excelentného rozprávača. Vystupoval doslova v stovkách televíznych relácií a vo filme a televízii vytvoril vyše 150 úloh. Za zmienku stojí medzi inými relácia Bakalári a nezabudnuteľné konferovanie silvestrovských estrád.
Zahral si barmana v Limonádovom Joeovi, policajta v Bielej panej, ing. Čerta vo Vražde ing. Čerta. Miloš Forman ho obsadil do filmu Lásky jednej plavovlásky. Upozornil však na seba aj ako vynikajúci dramatický herec vo filmoch Dobří holubi se vracejí, kde hral pacienta z protialkoholickej liečebne, teda vlastne sám seba, Všichni dobří rodáci či v kultovej rozprávke Popoluška. Vtedajší prezident Gustáv Husák mu udelil titul Národný umelec.
Bol slobodomyseľný a geniálny improvizátor na pľaci, rovnako nedisciplinovane však aj žil. Roky trpel ťažkou astmou, pritom bol silný fajčiar, navyše závislý od alkoholu. Mnohokrát prišiel na nakrúcanie taký opitý, že sa s ním nedalo pracovať. Naposledy stál, resp. sedel pred kamerou v máji 1988 v programe ABECEDA. Speváčka a moderátorka programu Jitka Molavcová ho pri chôdzi musela podopierať. To však naozaj nebol dôsledok opitosti, Menšík bol vtedy už veľmi vážne chorý. O dva dni neskôr, 29. mája 1988 zomrel v nemocnici v Brne. Verejnosť sa s ním rozlúčila 8. júna v smútočne vyzdobenej Dvořákovej sieni Domu umelcov v Prahe. Pri katafalku s rakvou zahalenou čs. štátnou vlajkou stáli čestnú stráž najbližší priatelia V. Menšíka, herci, režiséri a pracovníci kinematografie. S V. Menšíkom sa do Domu umelcov prišli rozlúčiť stovky Pražanov. Pochovaný je na pražských Olšanoch.
Jeho rodný dom v Ivančiciach zdobí pamätná doska a je tu aj stála výstava Vladimíra Menšíka. 29. apríla 2007 bola slávnostne otvorená Rozhľadňa Vladimíra Menšíka na Hline. V Brne do roku 2013 existovala kaviareň Vladimíra Menšíka, ktorú vlastnil jeho syn Petr. 12. októbra 2018 bola slávnostne odhalená hercova busta na budove základnej školy v Ivančiciach, ktorá nesie jeho meno. V decembri 2016 bola po Vladimírovi Menšíkovi pomenovaná nová električka Škoda 13T Dopravného podniku mesta Brna. Stalo sa tak na návrh mestskej časti Brno-Černovice.
Vladimír Menšík, vlastným menom Vladislav Menšík bol dvakrát ženatý. S prvou manželkou Věrou mal dve deti - syna Petra (* 1955) a dcéru Vladimíru (* 1957). S druhou manželkou Olgou mal tiež dve deti - syna Jana (* 1962) a dcéru Martinu (* 1965), ktorá sa ako jediná z jeho detí stala herečkou.
