BRATISLAVA - Je takmer pravidlom, že herečky, ktoré hrajú ženy túžiace po životnom šťastí, výrazné predstaviteľky dramaticky závažných a zložitých postáv, nie prvoplánové krásky majú pohnutý osobný život. Akoby sa muži zľakli ich psychických hĺbok.
Keď som videla Annu Javorkovú (72) v úlohe Jánošíkovej milej Aničky v prvom naštudovaní hry Na skle maľované, uchvátila ma. Netuctovo krásna žena, vtedy ešte dievča s kultivovaným altom sa zreteľne vymykalo zo zástupu krások, ktoré sa chceli stať hviezdami na slovenskej divadelnej scéne. Bard slovenského herectva Mikuláš Huba ju kedysi prirovnal ku Grete Garbo. Čím dlhšie hrá, tým viac sa potvrdzuje, že má ďaleko od plochej šablóny herectva, akú dnes tak často vnímame u predstaviteliek mladšej hereckej generácie.
Anna Javorková sa narodila 8. októbra 1952 v dedine Hubová pri Ružomberku ako prostredné zo siedmich detí. Absolvovala štúdium herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Na doskách, ktoré znamenajú svet, sa objavila už ako osemnásťročná a od začiatku hrala vážne úlohy. Vari len Anička v Na skle maľované bola v jej podaní hravá a šibalská dievčina. V súbore Činohry SND pôsobí herečka rovné polstoročie - od roku 1974! Už počas vysokoškolského štúdia vystupovala na prvej slovenskej divadelnej scéne ako hosťujúca herečka. Účinkovala tiež vo filmoch a v televízii, v populárnych seriáloch, kde vytvorila vyše 80 postáv. V divadle dokonale stvárnila napríklad Alexandru z Čechovovho Platonova, Katarínu z Dostojevského Bratov Karamazovcov, Mášu z Čechovových Troch sestier, pôvabnú Solveig v Ibsenovom Peerovi Gyntovi, Uljanovovú v hre Belasé kone na červenej tráve, Zuzku v Kováčikovej Soli zeme. Hrala aj v Prahe počas hosťovania SND v českej metropole, jej Maryša v rovnomennej dráme bratov Mrštíkovcov sa stretla s veľkým úspechom.
V roku 1975 pri práci sa Anna Javorková zoznámila s režisérom Petrom Opáleným (78). Boli spolu niekoľko rokov, no v roku 1983 sa zaplietol s Javorkovej kolegyňou Sylviou Turbovou (†67) a zo vzťahu vycúval. O dva roky neskôr sa herečka zamilovala do ďalšieho režiséra, Vladimíra Strniska (86). Ten pre ňu opustil svoju manželku. Režisér a herečka sa vzali a mali spolu dcéru Helenu. No aj on sa po čase zapozeral do inej herečky, do oveľa mladšej Ingrid Timkovej (57). Anna odvtedy ostala sama, svoje súkromie si prísne stráži, nedáva rozhovory, nevystupuje verejne. Napriek tomu jej povesť severskej krásky s hlbokým intelektom pretrváva a je zážitkom vidieť ju v divadle či na obrazovke - aj dnes, keď slávi 72. narodeniny.
Anna Javorková je nezabudnuteľná vo všetkom, kde hrala: vo filmoch Škriatok (1974), Jeden stříbrný (1976), Súkromná vojna (1977), Druhá láska (1977), Ako sa Vinco zaťal (1977), Súdim ťa láskou (1981), Pasca (1981), Nemožná (1987), Portrét Doriana Graya (1987), Fiaker číslo 21 (1999), Jesenná (zato) silná láska (2003), Tajné sny (2004) či Chuť leta (2009) aj v televíznom seriáli Odsúdené (2009, 2010). Je nositeľkou Ceny Janka Borodáča, Ceny Andreja Bagara, Ceny Festivalu českých a slovenských filmov (FČSF) v Ústí nad Labem. V roku 2009 získala cenu Literárneho fondu za postavu Grety Garbo v trnavskom divadle, o dva roky neskôr výročnú cenu Literárneho fondu za postavy stvárnené v inscenáciách, v roku 2017 cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v kategórii divadlo.
