Len málo filmových hviezd bolo opradených takými mýtmi a tajomstvami ako švédsko-americká hviezda nemého filmu - či už počas jej života alebo po ňom. Ešte aj dnes sa vynárajú špekulácie, kto vlastne bola Greta Garbo († 84).
Greta Lovisa Gustafsson sa narodila 18. septembra 1905 ako najmladšie dieťa v robotníckej rodine. Jej starší súrodenci, sestra Alva a brat Sven sa tiež uchytili vo filmovom priemysle. Keď mala Greta 14 rokov, idylické mladé roky sa skončili smrťou otca. Musela sa zamestnať. Prijali ju do obchodného domu PUB ako predavačku klobúkov. Už vtedy bola zjavná jej chladná krása - a pomohla jej aj výška 170 cm, na tie časy pre ženu netypická, takže ju využili na účinkovanie v niekoľkých reklamách. To nasmerovalo jej životnú púť, hoci inak bola hanblivá a sama seba považovala za škaredú. V rokoch 1922 až 1924 študovala na hereckej škole Kráľovského dramatického divadla v Štokholme.
Známy režisér fínskeho židovského pôvodu Mauritz Stiller pripravoval filmovú verziu románu Selmy Lagerlöfovej Legenda o Göstovi Berlingovi. V študentke Grete Gustafssonovej videl niečo, čo dlho hľadal: neopracovaný diamant, ktorý by sa mohol stať hviezdou. Za rolu Elisabeth dostala 3-tisíc korún (dnes by to bolo okolo 8-tisíc eur). Pod vplyvom Stillera si koncom roku 1923 legálne zmenila meno na Greta Garbo. Na jeho príkaz schudla. Rozhodoval aj o tom, aké šaty si oblečie a s kým sa môže stretnúť. Uviedol Garbo do nočného života v Štokholme a medzi kultúrnu elitu. Keď bol dvojdielny nemý film o Berlingovi v roku 1924 uvedený do kín, všimli si sošnú krásku aj v Hollywoode a ponúkli jej a režisérovi zmluvu so štúdiom Metro Goldwyn Mayer (MGM). Po príchode do Ameriky dbal Stiller predovšetkým o jej novú štíhlu líniu. V praxi to znamenalo, že mohla denne zjesť jedno jablko a pár listov šalátu. Protestovala, ale Stiller ju presvedčil. V tom čase poskytla Garbo reklamný rozhovor novinám, ktoré ju predstavili ako veselé športové dievča, čo však vôbec nezodpovedalo propagačným zámerom jej prvých filmov, v ktorých hrala ženu-vamp. MGM preto vydalo na všetky ďalšie interview storno a zapracovalo na tajomstve okolo svojej novej hviezdy.
Kým Garbo začala v USA oslnivo žiariť, Stillerova kariéra dostala trhliny. V roku 1927 sa vrátil domov do Švédska a nasledujúci rok zomrel. Gretu to na nejaký čas úplne položilo. Štúdio MGM však malo slogan „Viac hviezd ako na nebi“ a v konštelácii vtedajších hviezd nemého filmu žiadna nemohla žiariť jasnejšie ako Garbo, musela sa teda pozviechať. Bola menej spoločenská ako mnohí jej rovesníci, javila sa ako introvertná a plachá a rozhovory pre médiá poskytovala len zriedka. Vznikol ďalší mýtus o jej chlade a uzavretosti. Natočila tri veľkofilmy s populárnym krásavcom Johnom Gilbertom a stala sa polovicou hviezdneho páru snov Garbo-Gilbert. Medzi snímkami bola aj adaptácia Anny Kareninovej pod prostým názvom Láska. Johnovu kariéru však doslova zabil zvukový film, ktorý odhalil jeho piskľavý hlas. Greta si však podmanila divákov aj úchvatným temným hlasom a načisto ich očarila veľkou rolou vo filme Kráľovná Kristína.
Greta Garbo a iná hviezda z plátna kín, Marlene Dietrich, sa stretli v Nemecku a uzavreli tichú dohodu o oficiálnej vzájomnej ignorácii. Dve hviezdy rovnakej veľkosti, jedna nemecká a druhá americká, predsa nemohli žiariť vedľa seba. Marlene smela hrať prvýkrát ako hviezda MGM až po Gretinom odchode. V tom čase mala Greta za sebou najväčšie triumfy, novú verziu Anny Kareniny, Dámu s kaméliami a čakala ju jej najznámejšia rola vôbec - Ninočka. Mala na ňu nadviazať ďalšia moderná komédia Žena dvoch tvárí, s ktorou sa čakalo na historicky úplne nevhodnú premiéru v decembri 1941, po útoku na Pearl Harbor, keď už celý svet vrel vojnou. Toto zlé načasovanie nakoniec vyústilo v definitívny koniec kariéry veľkej Garbo.
V roku 1948 podpísala ešte s Walterom Wangerom zmluvu na film Vojvodkyňa de Langeais podľa Balzacovej predlohy, no nad projektom sa začalo zmrákať. Kameraman Joseph Valentine náhle zomrel. Scenáristka Sally Benson nezvládla scenár. Nebolo kde natáčať - všetky priestory v Cinecittà Studios na rok 1950/1951 rezervovali pre film Quo vadis. Hlavný taliansky producent Angelo Rizzoli odstúpil od financovania filmu. Wanger navrhol Garbo, aby svoj honorár 100-tisíc USD vložila do výroby filmu. To odmietla a keď v januári Wanger oficiálne odložil natáčanie, Greta so slovami: „Je po všetkom, nikdy viac!“ odišla zo štúdií. Ďalších päť desaťročí žila najväčšia hviezda Hollywoodu v opare tajomstva mimo verejnosti - až do svojej smrti v New Yorku v roku 1990. Dnes si pripomíname 119. výročie jej narodenia.
