AMSTERDAM - Meno exotickej tanečnice Mata Hari, od ktorej popravy v Paríži uplynulo dnes rovné storočie, sa v priebehu rokov stalo synonymom zvodnej špiónky s dramatickým osudom a jeho nositeľka legendou. O to slávnejšou, že povaha a rozsah jej údajnej špionáže zostávajú dodnes zahalené tajomstvom.
Slávna femme fatale začiatkom 20. storočia bola vysoká (178 cm) a príťažlivá. Mužom vo svojom okolí fascinovala zvláštnym nábojom, vyzývavými pohybmi i sporným oblečením. Na pódiách v Paríži aj ďalších veľkých mestách zaznamenala oslnivý úspech a jej kariéru lemovali tucty milencov väčšinou z radov dôstojníckych zborov. To sa jej aj nakoniec stalo osudným.
Mata Hari sa pôvodne volala Margaretha Geertruida Zellová a bola dcérou prosperujúceho klobúčnika. Narodila sa 7. augusta 1876 v holandskom Leeuwardene. Ako čerstvá absolventka učiteľského inštitútu v Leidene sa v roku 1895 vydala za dôstojníka v holandskej koloniálnej armáde, kapitána Campbella MacLeoda. V rokoch 1897-1902 s ním žila na Jáve a Sumatre, kde vystupovala ako "javanská tanečnica".
Potom sa mladý pár vrátil do Európy, aby sa krátko nato rozišiel a od roku 1905 už mladá umelkyňa tancovala v Paríži pod menom Lady MacLeodová a čoskoro začala používať svoju slávnu prezývku. Mata Hari je údajne malajzijský výraz pre slnko (doslova "oko dňa"). Jej slnko začalo zapadať niekedy v polovici prvej svetovej vojny. Ako milenka mnohých vysokých dôstojníkov sa zaplietla s tajnými službami na oboch stranách. Snáď spolupracovala s nemeckou i francúzskou rozviedkou, ale tej prvej žiadny úžitok zrejme nepriniesla a druhá jej nedôverovala. Francúzi poňali podozrenie, že je slávna tanečnica dvojitou agentkou a 13. februára 1917 ju zatkli v Paríži. Mata Hari len priznala, že poskytla jednu neaktuálnu informáciu dôstojníkovi nemeckej výzvednej služby.
Hoci sa skutočné obvinenie nikdy nepreukázalo, stačilo to na to, aby nad tanečnicou vojenský tribunál v Paríži 25. júla vyniesol trest smrti. 15. októbra 1917 vo vincenneskom lesíku pri Paríži Mata Hari zastrelili francúzski vojaci. "Keď sme nastúpili, vyviedli ju z pevnosti. Bola to elegantná mladá žena, pôsobila pokojne, usmievala sa a bola statočná. Odmietla čiernu pásku cez oči," spomínal na ňu v roku 1995 jeden z účastníkov popravy, Maurice Halbin.
Osobnosť slávnej špiónky odjakživa fascinovala románopiscov a filmárov. Majstrovsky ju napríklad stvárnila Greta Garbo. V októbri 2001 francúzske ministerstvo spravodlivosti obdržalo žiadosť o revíziu procesu s Matou Hari, zakladajúcej sa na nových faktoch, ktoré odhalil bývalý odbojár a nadšenec pre dejiny Leon Schirmann. "Zneužili ju na protinemeckú propagandu," tvrdí Schirmann, ktorý o nej napísal knihu.
Záhady Mata Hari sprevádzali aj po smrti. Jej telo bolo venované na študijné účely a jej hlavu si dlhé desaťročia prehliadali budúci lekári v Múzeu anatómie v Paríži. Potom však zmizla. Zrejme ju ukradol nejaký obdivovateľ v roku 1954, keď sa múzeum sťahovalo do iných priestorov. A tak príbeh krásnej špiónky fascinuje dodnes.
