BRATISLAVA - Dievčatá sedeli v aute, Andrea (65) šoférovala. Zrazu sa pred nimi na diaľnici objavil veľký snehový jazyk. Auto dostalo šmyk, a pretože okolo novej diaľnice ešte neboli zvodidlá, v kotrmelcoch vyletelo do poľa. Marika (68) stratila vedomie. Prebrala sa, keď sa ju Andrea snažila vytiahnuť spod auta.
O tej tragickej udalosti sa vtedy nepísalo v novinách a nehovorilo v éteri. V roku 1980 za hlbokého socializmu sa všetky zlé správy ututlávali. Mimoriadne úspešná mladá umelkyňa zo socialistického Československa sa stala účastníčkou dopravnej nehody na zasneženej a neodhrnutej socialistickej diaľnici bez zvodidiel medzi Brnom a Bratislavou. Nič, čím by sa vtedajší režim mal chváliť. O to viac sa klebetilo, spomínal sa alkohol a drogy, rozchod s viac než len priateľkou, hádka s vedúcim kapely a odchod do Bratislavy z trucu. Klebety sa šíria vždy, no jedno bolo isté: Geniálny spevácky úkaz, 24-ročná Marika Gombitová z východného Slovenska ostala po autonehode ochrnutá od siedmeho stavca nadol. 30. novembra to bude 44 rokov. Inému človeku by sa zrútil svet a už nikdy by sa nevrátil nielen na pódiá, ale ani do normálneho života. Veď ani hudobný velikán Stevie Wonder, s ktorým sa Marika neskôr stretla, nepozná nijakého profesionálneho speváka, ktorý by bol na invalidnom kresle.
Mária Gombitová sa narodila 12. septembra 1956 v Stropkove, pochádza z Turian nad Ondavou. Už ako dieťa bola neodškriepiteľne hudobne nadaná a mala mierne zachrípnutý, zvonivý hlas. Navštevovala ĽŠU a vo veku dvanásť rokov už vystupovala so svojimi staršími bratmi. S plavými kučerami bola krásna ako anjel. Vyštudovala síce strojnícku priemyslovku, no nikdy sa tej práci nevenovala. Chcela spievať. Jána Lehotského, kapelníka skupiny Modus, na ňu upozornil kolega hudobník Marián Bednár. V Košiciach počas plesovej sezóny Gombitová spievala so skupinou Profily a Lehotského očaril jej svojský hlas. Angažoval ju do Modusu. Veľmi rýchlo, sama či s Modusom získala zlatú Lýru, bronzového aj strieborného Slávika, zvíťazila v intervíznej súťaži v poľských Sopotách, zúčastnila sa na množstve festivalov po celej Európe. Pamätáte si skladbu Úsmev, Muž nula či kultové Vyznanie? Raketová kariéra odštartovala.
Život sa s krehkou speváčkou nemaznal. Prvú lásku stretla v západnom Nemecku, kde s kapelou získala angažmán na lodi. Rudi nevynechal jediný jej koncert. Bol o desať rokov starší, rozvedený, s malým synčekom. Keď sa mal Modus vrátiť do Československa, Rudi vzal Mariku do klenotníctva. Chcel, aby si vybrala prsteň a zasnúbili sa. Marikini rodičia sa tohto vzťahu obávali, predsa len bol cudzinec, starší a navyše zo Západného Nemecka. Mladosť verí v ideály. Keď ju však Rudi požiadal, aby prestala s vystupovaním a presťahovala sa s ním do Nemecka, odmietla. Vybrala si hudbu. Neskôr sa zoznámila s Toljom, bubeníkom z kapely Katapult. Podľa Marikiných spomienok bol chlapcom s krásnym úsmevom a žiarivými očami. Na vzťah s ňou si aj popri kariére našiel čas, no keď mala Marika s Modusom odísť na turné do Vietnamu, začal sa správať inak. Potom sa prevalilo, že popri Marike mal aj inú partnerku a s tou emigroval do Veľkej Británie.
V roku 1980 mala za sebou stovky vystúpení, albumy, úspešné hity, verejnosť ju milovala. Potom prišlo to nešťastie. Dni, týždne a mesiace beznádeje na nemocničnom lôžku, prísľuby lekárov, boj o prežitie. Pol roka po nehode vystúpila na vozíčku na Bratislavskej lýre - s obrovským úspechom a aplauzom. Moskovský neurológ profesor Georgij Jumašev v roku 1982 viedol zložitú osemhodinovú operáciu, pri ktorej Marike namiesto narušenej miechy transplantovali nerv z inej časti tela. Ak by mala šťastie, nerv by sa uchytil a umožnil by mieche, aby fungovala ako pred úrazom. Do dvoch - troch rokov by mohla opäť chodiť. Žiaľ, bola to márna nádej. Marika sa s tým musela zmieriť, no fakt, že nikdy nebude chodiť, neprijala. Ešte i teraz sa jej niekedy sníva, že sa prechádza.
Tretieho muža stretla už po svojej nehode. Talian Alberto ju doslova nosil na rukách, vyniesol ju po schodoch do reštaurácie i naspäť do auta. V Taliansku strávila tri mesiace, dostala snubný prstienok a dokonca spolu uvažovali o adopcii dieťaťa. Keď sa však vrátila domov a Alberto za ňou pricestoval, hneď videla, že sa niečo zmenilo. Povedal jej, že mal doma debatu s otcom a bratmi a pochopil, že ako zaneprázdnený obchodník nemôže mať po boku ženu na vozíčku. Bolo to kruté prebudenie... No karma nespala. Alberto, ktorý miloval motokros, v roku 2004 spadol z motorky, a tá ho privalila. Zranila ho presne na tom mieste chrbtice ako kedysi auto Mariku. Skončil na vozíku a jeho život sa od základov zmenil. Oženil sa však so zdravotnou sestrou. Marika vo svojom osude nemá partnera, iba odbornú zdravotnícku pomoc. Prispôsobila však svojmu zraneniu svoj život, bývanie a denný režim. Dodržiava ho dodnes, denne cvičí, posilňuje bránicu i svaly a až po dennom telocviku sadá za klavír. Komponuje. Vystupuje. Všade s obrovským aplauzom. Za svoj prínos k slovenskej kultúre získala nedávno ocenenie Krištáľové krídlo. Dnes oslavuje 68. narodeniny.