PRAHA - Láske odzvonilo, keď sa herec Josef Langmiler prijal prácu v Ostrave. Tam mu jeho manželku odlákal kolega. Podľa človeka z brandže medzi hercami potom neustále dochádzalo k potýčkam. Dnes si pripomíname výročie úmrtia herca, ktorý prepožičal hlas legendárnemu grófovi de Peyrac.
Josef Langmiler sa narodil 12. apríla 1923 v Želeči neďaleko Tábora. Hoci na ňom neskôr priatelia i kolegovia obdivovali aristokratické vystupovanie, v skutočnosti vyrastal vo veľmi chudobnej rodine. Svojho otca nepoznal.
V rodnej obci hral divadlo spolu s ochotníkmi. Po maturite v Tábore študoval na Štátnom konzervatórium v Prahe. Absolvoval ho v roku 1948 a jeho učiteľmi boli v tom čase známi herci Jiří Plachý, Ladislav Pešek či Karel Höger. Začínal na vidieckych scénach, neskôr (1948 – 1954) v Divadle pracujúcich v Zlíne (vtedajšom Gottwaldove). Pôsobil v Národnom divadle v Brne (1954 – 1955), v ostravskom Štátnom divadle (1955 – 1960) a nakoniec sa jeho pôsobiskom stalo pražské Divadlo E. F. Buriana, kde zotrval až do dôchodku v roku 1986.
Ako o hercovi uvádza filmová databáza, "z úloh milovníkov a mladíkov, ku ktorým ho predurčovala vyššia postava, sýty hlas a kultivovaný prejav, sa dostal k veľkým komediálnym i dramatickým úlohám domáceho i svetového repertoáru". Patril k nim Shakespearov Hamlet či postava Žvanikina v Gogoľovej Ženbe.
Na filmovom plátne debutoval v budovateľskej agitke Veľká príležitosť režiséra K. M. Walló (1949). Väčší priestor dostal v kriminálnych filmoch, napríklad v snímke režiséra Juraja Herza Znamenie Raka (1966), Vražda v hoteli Excelsior (Jiří Sequens, 1971) alebo Aféry mojej ženy (Vladimír Čech, 1972). Hral v známom televíznom filme Rómeo a Júlia na konci novembra (Jaroslav Balík, 1971) o láske v zrelom veku. Režisér Juraj Herz ho obsadil do svojej komédie Dievčatá z porcelánu (1974).
Diváci si však Josefa Langmilera pamätajú najmä vďaka seriálu scenáristu Jaroslava Dietla Žena za pultom (1977), kde stvárnil neverného partnera hlavnej protagonistky v podaní Jiřiny Švorcovej. "Seriál mu určite priniesol popularitu, ale skôr v negatívnom zmysle slova, pretože tam mal zápornú rolu a podvádzal hlavnú predstaviteľku Aničku Holubovú. Zvlášť ženy mu písali výhražné listy, ako to tej Aničke môže robiť," spomínala na toto obdobie hercova dcéra Eva Nováková.
Normalizačné obdobie hercovi aristokratického typu neprinášalo kvalitné herecké príležitosti. Neskôr sa Langmiler objavil v seriáloch Dobrodružstvá kriminalistiky (1989) a Život na zámku (1995).
Svoj originálny hlas prepožičal mnohým postavám v dabingu, k najznámejším patril Joffrey de Peyrac v Angelike, či sluha v podaní Yvesa Montanda v komédii Rozmary mocných, v ktorej zažiaril Louis de Funés. Josef Langmiler dostal v roku 2000 Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v dabingu.
„Bol to herec džentlmen. Takého som poznal iba Svatopluka Beneša, Radovana Lukavského a jeho,” spomínal v dokumente Českej televízie režisér Antonín Kachlík. Ten si však pamätal aj na momenty, keď Langmiler ukázal svoju druhú tvár.
Počas pôsobenia v Zlíne si herec vzal za manželku svoju kolegyňu. „Pepík sa oženil so spolužiačkou z konzervatória v Zlíne. Vzal si veľmi fajn ženu, bola to Ljuba Benešová, bola veľmi pekná, nemali dieťa a to ich manželstvo, bohužiaľ, skončilo zhruba tak po piatich rokoch,” uviedla pre ČT Langmilerova sesternica.
Manželia sa potom presunuli do Ostravy, kde narazili na vyhláseného zvodcu žien Jiřího Adamíru. „Adamíra bol dravec a lovec. Ten potreboval furt dobývať ďalšiu a ďalšiu, no a tak nakoniec ulovil aj tú Ljubu. Pepík bol z toho nešťastný, denne sa pobili v klube, to bolo známe, museli ich od seba trhať,” povedal spomínaný režisér.
Adamíra nakoniec skončil s Hanou Maciuchovou a Langmiler si našiel druhú manželku Evu. Herec zomrel 8. augusta 2006 vo veku 83 rokov.
