BRATISLAVA - Legendárny Gabo Zelenay sa už v útlom veku venoval herectvu a neskôr réžii, zakladateľ slovenského profesionálneho divadla Janko Borodáč ho dokonca označil za svojho nástupcu. Lenže potom sa Zelenay zaľúbil...
Gabo Zelenay, ktorý sa narodil 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou, bol nielen reportér, publicista, spisovateľ, ale aj aktívny športovec a tréner. Založil prvé dievčenské družstvo v basketbale na území Slovenska. V hokeji pôsobil ako brankár prvoligového celku VŠ Bratislava, na špičkovej úrovni hral basketbal, trénoval atlétov aj basketbalistov.
Od siedmich rokov však vystupoval aj na javisku a neskôr aj sám režíroval. Ako spomenul v dokumente Tráva je zelená a obloha modrá, najkrajší kompliment dostal kedysi od Janka Borodáča, ktorý ho označil za svojho nástupcu. „Nie, nestal som sa nástupcom, vôbec nie, skôr túžil som v tomto smere pokračovať,” uviedol.
Osud to však zariadil inak. „Reportérom som sa stal tak, že som sa strašne zaľúbil. Na farmácii, tak 76 nás bolo, jedenásť chlapcov, ostatné boli dievčatá, jedna krajšia ako druhá. A keď má človek 20 – 21 rokov, nič múdrejšie nevie vymyslieť, ako to, že sa ožení. Ale k tomu bolo treba aj mať niečo, ani byt sme nemali, ani peniaze sme nemali... Tak som začal hľadať, kde by som našiel zamestnanie, aby som sa mohol oženiť. A v novinách bol veľký inzerát na konkurz, že hľadá Slovenský rozhlas športového reportéra,” prezradil.
Konkurz do Československého rozhlasu vyhral v roku 1946. V roku 1948 ho vylúčili z vysokoškolského štúdia, tesne pred štátnicami a v roku 1951 z politických dôvodov aj z Československého rozhlasu. Po štyroch rokoch sa vrátil a stal sa legendou rozhlasovej žurnalistiky.
Neobyčajná novinárska húževnatosť Gaba Zelenaya sa premietla aj do viacerých písaných seriálov, ktorými obohacoval športové strany, napríklad v Roľníckych novinách. Písal tiež pre denníky Slovenská republika a Nový deň. Mal v nich svoju pravidelnú rubriku, ktorú denne vypĺňal glosami.
Gabriel Zelenay získal za svoju bohatú reportérsku činnosť veľa vysokých vyznamenaní. Pri príležitosti jeho 80. narodenín dostal v januári 2003 od prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky. V tom čase získal aj Zlaté pero Združenia Slovákov vo Švajčiarsku. Držiteľom Ceny za rozvoj humanizmu a žurnalistickej etiky v slovenskom masmediálnom prostredí Aliancie za etiku novinárov sa stal v apríli 2003.
Jeden zo zakladateľov športovej rozhlasovej reportáže zomrel po krátkej ťažkej chorobe 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.
Jeho obľúbenosť dokumentuje aj to, že bola po ňom nazvaná odroda gladioly so zelenkastým nádychom v bielom kvete prezentovaná na výstave v roku 2004.
