BRATISLAVA - Ani vo vyššom veku ho neopustila vášeň pre autá a jazdenie. Bohužiaľ, práve to priviedlo Františka Dibarboru do hrobu. Po nehode na Prístavnom moste bojoval v nemocnici o život, no prehral... Dnes si pripomíname 105. výročie jeho narodenia.
Patril medzi najčastejšie obsadzovaných hercov v slovenskom filme. Od roku 1938 hral vo vyše 35 filmoch. Podľa dochovaných štatistík na javisku hral v 210 inscenáciách, v televízii účinkoval v literárnodramatických dielach 431-krát, v rozhlasových hrách pre dospelých 286 razy a v rozhlasových hrách pre deti a mládež 88-krát.
František Dibarbora sa narodil 19. novembra 1916 v Bratislave. Rád sa hrdil svojimi predkami z Talianska, po ktorých vraj zdedil svoje komediantstvo.
Bol najmladším z ôsmich detí železničiara Giacoma. Okrem knižiek bola jeho veľkou láskou futbalová lopta, s ktorou to dotiahol vďaka talentu až do mládežníckych družstiev chýrneho tímu Športový klub Bratislava. Hrával aj v rezerve tohto slávneho futbalového klubu, ktorému bol verný celý život, aj keď si zahral neskôr ľavú spojku v Slovane SND.
Na popud otca sa prihlásil na Hudobnú a dramatickú akadémiu, kde urobil skúšku v roku 1934. Dostal sa do triedy Janka Borodáča a onedlho pod jeho režisérskou taktovkou aj na javisko Činohry Slovenského národného divadla (SND). Svoju kariéru v SND začal stvárňovaním vekovo starších postáv, napríklad v hre Národný poslanec.
Vo vojnových časoch hral František Dibarbora v Mizantropovi a Zdravom nemocnom alebo v Kamennom chodníčku. Pre nepohodu so slávnymi režisérmi ušiel z prvej divadelnej scény na operetné javisko, kde ho obsadili do operiet skladateľov Franza Lehára, Emmericha Kálmana i Gejzu Dusíka. V nich hrával a spieval s takými subretami, ako boli Margita Česányiová alebo Mimi Kišoňová-Hubová.
Spolu s hereckými kolegami Martinom Gregorom, Drahošom Želenským, Ladislavom Chudíkom, Petrom Karvašom a Magdou Lokvencovou zakladal bratislavské divadlo Novú scénu. Súbežne s rozvíjajúcimi možnosťami sa predstavil v legendárnej Tatra revue v programe režiséra Oldřicha Lipského Nakrúcame, vykrúcame, prekrúcame.
Do SND opätovne vstúpil v roku 1951, keď sa presadil v inscenáciách Jozefa Budského, napríklad v Antigone a tých druhých, Letných hosťoch, Višňovom sade i Šašovskej komédii. K parádnym rolám Františka Dibarboru na javisku patrila aj postava Gejzu Galibu v Žobráckych dobrodružstvách a postava liftboja v Sóle pre bicie (hodiny) od Osvalda Zahradníka.
Anály a pamätníci sa zhodujú, že životný zážitok mali diváci vo Veselých paničkách windsorských, v ktorých Dibarbora hral farára Evansa a Karol Machata pojašeného doktora Caiusa. Druhou nezabudnuteľnou, takpovediac rozlúčkovou inscenáciou Dibarboru, bola jeho kreácia v satirickej komédii bulharského dramatika Jordana Radičkova Pokus o lietanie.
Pred kamerou exceloval vo viacerých klenotoch slovenskej kinematografie. Medzi jeho prvé herecké príležitosti patrili filmy Varúj...! Paľa Bielika a Martina Friča (1946) a Vlčie diery v réžii Paľa Bielika (1948). Svoj komediálny talent predstavil vo filme Dovolená s Andělem (Bořivoj Zeman, 1952) a predovšetkým v Bielikovej snímke V piatok, trinásteho... či vo veselohre Skalní v ofsajde (Ján Lacko, 1960).
Ďalej hral Dibarbora vo filmoch Posledná bosorka, Zemianska česť, Jánošík, Majster kat alebo Smrť šitá na mieru. Televíznu filmografiu Františka Dibarboru tvoria známe snímky, ako Sám vojak v poli, Portrét Doriana Graya, Bačova žena, Louis Pasteur či seriál Safari.
Potom prišla už iba tragická autonehoda na novootvorenom Prístavnom moste v Bratislave nad Dunajom, ktorý tak miloval. Na následky ťažkej autohavárie zomrel po 4 dňoch v nemocnici 4. septembra 1987. Dožil sa necelých 71 rokov. Ako bývalý fajčiar a diabetik mal legendárny herec problémy so srdcom, prekonal aj infarkt. Lekári po nehode tvrdili, že ak by mal zdravé srdce, z následkov nehody by sa vyliečil.
