BRATISLAVA - Hoci o kariére herečky nesnívala, patrila k obsadzovaným umelkyniam. Okrem talentu totiž Magda Vášáryová disponovala aj očarujúcim vzhľadom. Američania jej dokonca chceli zveriť hlavnú úlohu vo filme Sofiina voľba, za ktorý nakoniec Meryl Streep získala Oscara.
Rodáčka z Banskej Štiavnice sa narodila 26. augusta 1948 do učiteľskej rodiny. Otec bol stredoškolský učiteľ literatúry a matka vyučovala nemčinu. V roku 1971 absolvovala štúdium sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
"Nikdy som nechcela byť herečkou, mojou láskou bola matematika. Túžila som byť intelektuálka, čo sa medzi hereckými kolegami tak veľmi nenosí," uviedla M. Vášáryová v jednom z publikovaných rozhovorov.
Filmový svet zaujala temperamentná dievčina s naivným detským výrazom už vo veku šestnásť rokov v snímke Senzi mama (1964). Režisér Stanislav Barabáš nakrútil v roku 1967 svoje úspešné dielo, televíznu adaptáciu Dostojevského poviedky Krotká, ktorá získala Veľkú cenu Grand Prix, Zlatú nymfu na Medzinárodnom televíznom festivale (MTF) v Monte Carle v Monaku v roku 1968. Hlavné úlohy v snímke stvárnili Ctibor Filčík a vtedy mladučká Magda Vášáryová.
V období rokov 1970-1989 postupne hrala v Divadle na Korze, Divadle Nová scéna a v Slovenskom národnom divadle (SND). Bola predstaviteľkou hlavných úloh v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách. Jej najslávnejšie filmy sú Marketa Lazarová (1967), Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Radúz a Mahulena (1970), Rusalka (1977), Krutá ľúbosť (1978). Zažiarila hlavnou postavou Maryšky v snímke Jiřího Menzla Postřižiny (1980). V iskrivom príbehu s vôňou leta podľa predlohy Bohumila Hrabala excelovala okúzľujúca Slovenka Magda Vášáryová spolu s českou hereckou špičkou Jaromírom Hanzlíkom, Jiřím Schmitzerom a Rudolfom Hrušínskym.
Známy americký režisér Jay Pakula chcel Magdu Vášáryovú obsadiť do snímky podľa adaptácie bestselleru Williama Styrona o hrôzach koncentračného tábora Sofiina voľba (Sophie's Choice) z roku 1982. Hlavnú úlohu, Poľku Sofiu Zawistowskú, stvárnila napokon Meryl Streepová, ktorá nakoniec za túto rolu získala aj Oscara. Kamerovými skúškami na titulnú rolu prešla vtedy i slovenská herečka Magda Vášáryová, ktorú presadzoval sám Styron.
Ďalšími snímkami, kde zarezonoval jej talent, boli Tichá radosť (1985) a Južná pošta (1987). Účinkovala aj v mnohých televíznych filmoch a seriáloch ako Úklady a láska (1971), Statky zmätky (1973), Straty a nálezy (1975), Elektra (1978) alebo Alžbetin dvor (1986).
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa začala venovať politike. Ešte v rámci ČSFR pôsobila ako veľvyslankyňa v Rakúsku, neskôr reprezentovala Slovenskú republiku v Poľsku. V roku 1999 neúspešne kandidovala na post slovenskej hlavy štátu a v roku 2010 neuspela vo voľbách na post primátorky Bratislavy.
Niekoľko rokov pracovala ako manažérka v oblasti public relations, v rámci ktorej sa po marketingovej stránke venovala aj problematike hendikepovaných športovcov. Je zakladateľkou a predsedníčkou Správnej rady Via Cultura (NGO), zakladateľkou Inštitútu pre kultúrnu politiku, od roku 2013 predsedníčkou najstaršieho slovenského spolku žien Živena a internetového časopisu Kultúrny kyslík.
Umelkyňa je autorkou knižných spomienkových impresií o Banskej Štiavnici s názvom Krátke listy jednému mestu (1986), knižiek Diskrétní průvodce (1997), Buďme poriadni (2006) a Polnočný sused (2008). V roku 2009 vydala publikáciu Hlavička štátu.
Za herecké výkony doma i v zahraničí získala viaceré ocenenia. V roku 2017 získala v Košiciach na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest (AFF) cenu Hercova misia spolu s českým hercom Ondřejom Vetchým.
Magdaléna Vášáryová, ktorá hovorí plynulo šiestimi jazykmi, je sestrou nemenej slávnej herečky Emílie Vášáryovej a manželkou humoristu a dramatika Milana Lasicu.
