PRAHA - Talentovaná, no zároveň poriadne panovačná... Kolegovia mali pre Slávku Budínovú prezývku malostranská grófka a jej maniere si užili najmä kostymérky. Pri svojej povahe muža svojho života našla až po päťdesiatke. Po jeho smrti sa jej spoločníkom stal alkohol...
Slávka Budínová sa narodila 21. apríla 1924 ako Dobroslava Stanislava Budínová. Otec chcel, aby mala "poriadne" povolanie, a tak išla na ekonomickú školu. Mama však bola ochotníčka a Slávka sa rozhodla potajomky chodiť na hodiny herectva.
V divadle sa jej spočiatku príliš nedarilo, až kým na 10 rokov nezakotvila v Olomouci a neskôr v Divadle E. F. Buriana v Prahe. O tom, že talent naozaj má, napokon presvedčila aj pred televíznymi kamerami. Hviezdou filmového plátna bola najmä v 70. rokoch. Objavila sa vo filmoch ako Vražda v hoteli Excelsior, Můj brácha má prima bráchu, Léto s kovbojem, Noc na Karlštejně, Hry lásky šálivé, Pacho, hybský zbojník, Kolja.
Kolegovia s ňou ale príliš nevychádzali. Správala sa ako veľká hviezda, označovali ju za primadonu a dali jej prezývku malostranská grófka, Jiří Větrovec ju dokonca volal cárovná. Keď sa jej niečo nepáčilo, nahnevane rozhadzovala veci okolo a často si to zlizli kostymérky.
Možno aj jej povaha zapríčinila, že sa vydala až ako 53-ročná. Kamarátka ju zoznámila so scenáristom a režisérom Ivom Tomanom, ktorý mal naopak pokojnú až submisívnu povahu, Nakoniec im to klapalo 17 rokov, až do jeho smrti v roku 1994.
Herečka zostala sama, pretože deti nemala. Vraj ich ani nikdy nechcela, ale šepká sa, že kedysi otehotnela s kolegom Karlom Högerom, no keďže bol ženatý, šla na interrupciu.
Na staré kolená teda zostala sama vo svojom historickom malostranskom dome a jej spoločníkom sa stal alkohol. Postupne začala trpieť aj chorobami, no do nemocnice ísť nechcela, keďže by nemohla piť. Nakoniec podstúpila onkologickú operáciu a liečila sa aj na srdcovú arytmiu. Zomrela 8 rokov po svojom manželovi 31. júla 2002.
