BRATISLAVA – Opoziční aj koaliční poslanci sa pustili do súťaže o to, kto si bude môcť pripísať politické body za zrušenie Mečiarových amnestií a v tejto atmosfére začali vážne skúmať možnosť schváliť nie jeden, ale rovno dva nebezpečné precedensy.
Opozícia totiž podmieňuje podporu vládneho návrhu zrušenia amnestií okrem iného aj spätným zrušením prípadných premlčacích lehôt. „Možné je všetko. Ja hovorím, že je možné amnestie zrušiť, ale nepokladám to za správne. Aj toto môže byť schodné, ak za to zdvihne ruky najmenej 90 poslancov. Otázka je, čo to znamená v širšom kontexte. Lebo táto novela ústavy mieša moc aj do budúcnosti. Podľa mňa je to priamo v kolízii hneď s prvým článkom ústavy, ktorý hovorí, že Slovenská republika je právny a demokratický štát,“ povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.
„Ak sa priamo v ústave zakotví, že sa zakazuje, aby boli dané skutky premlčané, je to vlastne príkaz daný súdom. Ústavný súd sa musí podriadiť ústave a tento článok bude pre neho rovnako záväzný ako všetky ostatné,“ poznamenal. „Ale je to už niečo podobné, ako keby mimovládni poslanci prišli s požiadavkou zakotviť priamo do ústavy, že Vladimír Mečiar sa odsudzuje na 15 rokov, Ivan Lexa na desať rokov a Gustáv Krajči na päť rokov. A bolo by vymaľované,“ povedal Hrabko.
Možnosť retroaktívne zrušiť niektoré premlčacie lehoty parlamentom považuje za nebezpečný precedens. „Ak je ústavodarca dnes schopný prikázať súdom, aby nebrali do úvahy premlčacie doby v tomto prípade, kedykoľvek v budúcnosti to môže urobiť zas. Precedens bude vytvorený a vytvoria ho demokratické, tzv. štandardné strany. A keď sa k moci dostanú iné strany, budú sa môcť na takýto postup odvolávať,“ povedal.
S kotlebovcami a bez opozície
Hoci podľa Hrabka prinesie prípadné zrušenie amnestií viac škody ako osohu, v parlamente sa podľa neho už teraz nerokuje o tom, či ich zrušiť, ale len o spôsobe ako. „Je jasné, že ak koalícia bude chcieť, s podporou ĽSNS schváli svoj návrh aj bez podpory ostatných mimovládnych strán. Ide o to, kto si bude môcť pripísať pomyselné politické body za to, že prispel k zrušeniu Mečiarových amnestií. Teraz sa politikárči o to, koľko z podmienok opozície bude koalícia akceptovať,“ povedal.
„Ak sa to schváli, bude to jednoznačne tak, že Mečiarove amnestie zrušila Ficova vláda. Ale je ťažké povedať, že to (opoziční poslanci) nepodporia, zrušenie Mečiarových amnestií je dlhoročnou agendou týchto strán. Preto aj vymysleli tých päť podmienok,“ povedal Hrabko.
Dodal, že paradoxne sa svojich práv v tejto otázke nedomáha, a ani v minulosti nedomáhal, Michal Kováč mladší, ktorý bol obeťou únosu a zavlečenia do cudziny. „A druhý paradox je, že (ľudia, ktorí podporujú zrušenie amnestií) vlastne žiadajú, v skratke povedané, aby súd vyriekol verdikt, že Ivan Lexa a spol. sú vinní. Namiesto toho sa podľa mňa dočkajú verdiktu súdu, že Slovenská republika porušila práva Ivana Lexu a spol. Ale to bude až o niekoľko rokov,“ odhadol Hrabko.
Z požiadaviek opozície považuje za konštruktívnu tú, ktorá hovorí, že by Ústavný súd nemal prípady zrušených amnestií posudzovať automaticky, ale až na základe podania aspoň tridsiatich poslancov. „Myslím si, že táto podmienka je rozumná. Ústavný súd by nemal začať konať bez návrhu,“ povedal.
Keďže sa uvažuje, že sa neprelomia len Mečiarove amnestie, ale aj milosť, ktorú svojmu synovi udelil prezident Michal Kováč za kauzu Technopol, opozícia žiada zrušiť milosti aj ostatným aktérom kauzy. Podľa Hrabka by sa nemala rušiť žiadna z individuálnych milostí, ani tá, ktorá bola udelená prezidentovmu synovi. Z hľadiska právneho štátu je to podľa neho ešte horšie a komplikovanejšie ako rušiť amnestie. „Všetci tvrdia, že ústavodarca môže všetko. Ja hovorím, že áno, ale nie všetko je správne,“ povedal.
Za problematickú považuje požiadavku opozície, aby sa účastníkmi procesu na Ústavnom súde stali vláda a prezident a ešte viac snahu vopred politickou dohodou dosiahnuť, aby o zrušení amnestií nemohli na Ústavnom súde rozhodovať určití konkrétni sudcovia. „Nedá sa to zapísať priamo do ústavy, to už by tam rovno mohli napísať, že chcú, aby tento spor rozhodovali títo a títo konkrétni sudcovia. A ostatní nemohli. O tom, kto je zaujatý, bude aj tak rozhodovať Ústavný súd, túto moc si parlament nedokáže privlastniť. Môže prísť k tichej dohode s predsedom parlamentu, aby určil, kto bude zastupovať Národnú radu pred Ústavným súdom,“ poznamenal Hrabko.
