BRATISLAVA – Aj keď sa politická debata okolo resocializačného zariadenia Čistý deň skončí, neskončia sa jej dôsledky v podobe rozbehnutých konaní orgánov činných v trestnom konaní a iných kontrolných inštitúcií.
Hoci sú emócie v kauze tohto typu prirodzené, politici to s využívaním výpovedí klientov centra prehnali a obeťou budú opäť napokon rodiny klientov. Reagoval v TABLET.TV na výsledky mimoriadnej schôdze parlamentu s cieľom odvolať ministra Jána Richtera (Smer-SD) publicista Juraj Hrabko.
„Rodiny boli do toho zatiahnuté a tieto rodiny si to odnesú. To si neodnesú ani mimovládne strany, ani poslankyňa Blahová, ani zo strany koalície minister Richter, ani nikto, kto ho podržal. Odnesú si to títo obyčajní ľudia, to nehovorím o politickej strane, odnesú si to tí ľudia, ktorí sa do toho nechali vtiahnuť, či už vedome, alebo nevedome. Politici ich jednoducho zneužili. Politika je aj o tom,“ povedal.
Opozícia podľa očakávania nedosiahla odchod ministra, podľa Hrabka však aspoň upozornila na to, že jej na tejto téme záleží. „Nikto by nedal ani deravý groš za to, že bude minister Richter odvolaný. Ale mimovládnym stranám sa podarilo vyvolať diskusiu a vniesť ju do verejnosti,“ povedal. Hoci nesúhlasí s tým, že napríklad poslankyňa SaS Natália Blahová na schôdzi čítala výpovede klientov centra, zároveň dodáva, že celá táto diskusia vôbec nemusela byť, ak by minister rešpektoval rozhodnutie akreditačnej komisie a Čistý deň by prišiel o akreditáciu.
Prezident nespadá pod kompetencie parlamentu
Prezident Andrej Kiska sa vyjadril, že obmedzí využívanie letky ministerstva vnútra. Povedal to v súvislosti so správou ministra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), podľa ktorej z 880 letov ústavných činiteľov za posledné dva roky absolvoval osobne prezident až 454 a z toho 319 bolo súkromných. Parlament preto prezidenta vyzval na obmedzenie súkromných letov uznesením.
„Je to téma, ktorá má širšie súvislosti, súvisí s ochranou ústavných činiteľov. Je právny nezmysel konštatovanie parlamentu, že prezident Kiska mal súkromné lety. Prezident vôbec nespadá pod kompetencie parlamentu, má rovnako silný mandát ako poslanci, je volený priamo a zodpovedá sa svojim voličom,“ reaguje Hrabko.
„Samozrejme, voliči mu to môžu zrátať vo voľbách. Ale ochrana prezidenta niečo stojí, prezident nemá súkromný čas. Ja to uznesenie považujem za hlúpe, lebo parlament takúto právomoc nemá,“ dodal. „Mne sa napríklad nepáči, aj keď to médiá oceňovali, že sa ochranky vzdala podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová (SaS). Nemusí tú funkciu vykonávať, ale k niektorým funkciám prináležia aj nepríjemné opatrenia. Slovensko musí ochraňovať svojich ústavných činiteľov,“ poznamenal Hrabko.
V tejto súvislosti pripomenul útok na českého exprezidenta Václava Klausa. „Ak by páchateľ mal svojho času normálnu zbraň, Václav Klaus už mohol byť mŕtvy,“ upozornil. V debate reagoval aj na obavy opozície, že Ústavný súd (ÚS) SR zamietne uznesenie o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara.
„Keď sa opozícia bojí, nemala za to hlasovať. Neviem, aké obavy sú namieste. Teoreticky je možné to, žeby Ústavný súd zrušil to uznesenie, žeby označil, že je v rozpore s ústavou. Ale to je veľmi ťažké urobiť,“ poznamenal Hrabko. Dôvodom je, že poslanci zmenili aj samotnú ústavu tak, aby rozpor medzi jej znením a znením uznesenia, pokiaľ možno, nevznikol.
„Naozaj nepoznám žiadnu takú ústavu, ktorá by niečo podobné zakotvovala. Hovorí o konkrétnych uzneseniach aj s číslami. To jednoducho do ústavy nepatrí, odhliadnuc od toho, že pravidlá sa majú prijímať do budúcnosti a nie spätne. Ak by to ÚS posudzoval z tohto uhla pohľadu, tak tie veci, ktoré sú v uznesení, sú priamo v nej. Takže ťažko môže prísť k rozporu s ústavou,“ povedal Hrabko.
Pokuty pre kotlebovcov
Reagoval aj na pokuty, ktoré poslancom ĽSNS a Smeru-SD udelili parlamentné výbory. V prípade kotlebovcov boli za výroky, v prípade poslanca Smeru-SD za konflikt záujmov. Tisíceurové pokuty poslancom ĽSNS Milanovi Mazurekovi a Stanislavovi Mizíkovi za výroky hanobiace islam podľa neho určite nepoškodia týchto poslancov pred ich voličmi a nie sú ani v rozpore s imunitou, ktorú majú zákonodarcovia na výroky v parlamente.
„Je rozdiel medzi trestným stíhaním a zaplatením pokuty. Nejaký nástroj musíte mať na to, aby ste poslancov „umravnili“, keď robia to, čo nemajú a nesmú, a nemôžete to riešiť v trestnom konaní. Je dobré, že podliehajú aspoň takejto disciplinárnej zodpovednosti a výroková imunita, ktorú majú v pléne a na výboroch, im má ostať,“ poznamenal Hrabko.
„Druhá vec je, že o pokutách rozhoduje väčšina, takže každá vládna koalícia môže rozhodnúť o tom, kto dostane pokutu,“ upozornil. Oveľa vyššiu pokutu, až 24.000 eur, priklepol výbor pre nezlučiteľnosť funkcií poslancovi Smeru-SD Stanislavovi Kubánekovi za to, že si zabudol zrušiť živnosť a bol konateľom obchodnej spoločnosti. Za podobný prehrešok, ale spáchaný opakovane, bude plénum NR SR hlasovať o zbavení mandátu Igora Matoviča (OĽaNO-NOVA).
„Rozhodla o tom väčšina vo výbore. Ohli paragraf na tú stranu, ktorú potrebovali v prípade pána Kubánka aj pána Matoviča. Uvidíme, ako to dopadne v pléne ohľadom pána Matoviča. Ale je fakt, že sa rozlišuje medzi tým, či ide o poslanca vládnej koalície, alebo mimovládneho poslanca,“ povedal Hrabko. „Myslím si, že ani vládna koalícia unisono nevolá po tom, aby Igor Matovič po hlasovaní odišiel z parlamentu. Veľmi dobre si uvedomujú mantinely toho, vziať poslancovi mandát, ktorý mu nedali oni, ale voliči. Osobne si myslím, že tento Rubikon nebude prekročený,“ odhadol Hrabko.
