Ako deti naučiť raňajkovať pravidelne a najmä zdravo?

Prečo sa  hovorí, že raňajky sú základom kvalitnej výživy?

Telo sa celú noc postilo, a tak naštartujú metabolizmus, doplnia živiny a dodajú mu energiu. Podporujú zdravú činnosť mozgu a majú vplyv na výsledky detí v škole. Podporujú sústredenie a zabraňujú nástupu skorej únavy. Navodzujú psychickú pohodu a telo sa nastaví na nový deň – mozgu dáme signál, že sa začína nový deň. Navyše, ak raňajkujeme, nemáme takú tendenciu sa prejedať počas dňa.

Prečo sú práve raňajky takým problémovým jedlom? Alebo je to mýtus?

Mnoho ľudí vynecháva raňajky, lebo ráno necítia hlad. Buď večerali neskoro večer, jedli príliš kalorické jedlo alebo v noci dlho pracovali a popri tom maškrtili. Ak si chceme telo naštartovať, aj v takomto prípade by bolo dobré dať si aspoň niečo malé – napr. jogurt s ovocím alebo orieškami. Telo si vieme na veľa vecí naučiť, akoby naprogramovať. Často je to teda len návyk – dobrý či zlý.

Ako by mali vyzerať správne raňajky a ako rozhodne nie?

Ak dieťa ráno nemá chuť, nemali by sme ho do raňajok nútiť. Pri spoločnom stolovaní však väčšinou aj takéto deti časom dostanú chuť. Preto akékoľvek spoločné stolovanie celej rodiny má pozitívny vplyv na psychiku dieťaťa. Raňajky, ak sú strávené v príjemnej atmosfére, pozitívne naštartujú deň. Ak to nejde každý deň, je potrebné sa pokúsiť spoločne stolovať tak často, ako sa to len dá. Aj jeden deň v týždni sa ráta. A ak to bude pravidelne – napríklad každý pondelok, tak to má silnejší účinok. Dieťa by malo mať z jedla potešenie, malo by jesť vedome a pomaly. Ak mu len narýchlo niečo dáme do ruky, len aby sa cestou najedlo, nevytvorí si zdravý vzťah k jedlu. Môže to viesť k nezdravým stravovacím návykom. A platí to aj pre dospelých. Neraňajkujte hneď po zobudení. K stolu choďte umytí, oblečení, prichystaní. Nebuďte v strese a vyhraďte si čas na pokojné raňajky. A urobte si k nim príjemnú atmosféru – ak ste sami, pustite si hudbu, rádio – ale správy radšej nie.

Môžu mať spoločné raňajky aj nejaký iný ako výživový vplyv? Napríklad na vzťahy v rodine?

Spoločné stolovanie sa doslova odporúča – pomáha nám zlepšiť naše psychické prežívanie. Okrem iného pomáha predchádzať aj niektorým psychickým ochoreniam a poruchám príjmu potravy. Výskumy dokonca potvrdili aj menšiu pravdepodobnosť užívania alkoholu a drog -týka sa to najmä celkového stravovania aspoň 2 x denne spoločne za stolom.

Ako naučiť dieťa nevynechávať raňajky?

Ak deti naučíme raňajkovať, je veľmi veľká pravdepodobnosť, že raňajky nebudú vynechávať ani v dospelosti. Rodič nemá byť nervózny a uponáhľaný, mal by sedieť pri stole a raňajkovať spolu s potomkami. Deti nikdy do raňajok nenúťte. Ak ich chceme naučiť raňajkovať, použijeme nenásilné techniky a dieťa si postupne a pomaličky privykne. Pripravujme im jedlo, ktoré majú radi, prípadne nech si ho vyberú sami. Nepodávajme im stále to isté. Fantázii sa medze nekladú, môžeme napríklad na tanieri vytvoriť z jedla obrázky, nejakých smajlíkov. Ak dieťa raňajky striktne odmieta, môžeme použiť, ale naozaj len v začiatkoch, aj nejakú odmenu – pôjdeme poobede spolu na ihrisko, sľúbme im, že s nimi budeme robiť ich obľúbenú aktivitu.

Dieťa vníma zvyky rodičov – aký vplyv na deti má, ak sú nútené raňajkovať, ale vidia, že rodičia neraňajkujú?

Rodičia deti ovplyvňujú, deti ich kopírujú a podľa rodičov si naberajú návyky. Ak rodič neraňajkuje, alebo raňajkuje narýchlo, postojačky, ponáhľajúc sa, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa dieťa bude správať rovnako.

Môže platiť strašenie typu: ak nebudeš raňajkovať, priberieš?

Deti nikdy nestrašme. Radšej im buďme príkladom. Je dôležité nepoužívať slovné spojenia: nerob to ... ono ... lebo priberieš. Predchádzame tým poruchám príjmu potravy a iným ochoreniam

Je vhodné zapájať deti do prípravy raňajok?

Rozhodne áno. Napríklad cez víkend. Naučia sa samostatnosti, zodpovednosti, spolupatričnosti. Vplýva to aj na sebavedomie detí – najmä ak ich pochválime za prípravu či usilovnosť. Nadobudnú pocit, že niekam patria, že sú šikovné, spravia niekomu radosť. Vedie to aj k pracovitosti, nesebeckosti, empatii, radosti dávať, nielen dostávať. Nadobudnú zmysel pre poriadok, precvičia si kreativitu, myslenie, organizačné schopnosti, naučia sa plánovať. Ak ich deň predtým zoberieme aj na nákupy, naučia sa manažovať si svoj čas. Zároveň ich edukujeme, vedia z čoho sa jedlo skladá a ako sa pripravuje

Je lepšie mať raňajky typu zaliať si mliekom cereálie ako ich nemať žiadne?

Na výživovej hodnote raňajok záleží vždy. A aj vločky s jogurtom a ovocím môžeme pripraviť rýchlo. Zdravšie raňajky sú vždy tá lepšia alternatíva. Nevhodne zložené raňajky majú opačný účinok. Strava ovplyvňuje aj našu náladu, psychickú pohodu. Rafinované cukry vplývajú na mozog negatívne. Okrem iného podporujú tvorbu mozgových vĺn typu delta, ktoré zhoršujú proces myslenia. Najmä deti do 6 rokov sú na príjem rafinovaného cukru extrémne citlivé - spomaľuje ich vývoj. Namiesto bieleho pečiva alebo dosladzovaných raňajkových cereálií je ráno dôležité zabezpečiť kvalitný prijem živín. 

Od akého veku začína deťom záležať na správnej výžive a aj na tom, ako vyzerá ich telo?

Veľa záleží od toho, ako o tom hovoria rodičia. Čím menšie dieťa je, tým viac vníma slová rodičov. Napríklad dieťa chodí na balet a rodičia mu neustále prízvukujú,  že nemôže pribrať a nesmie jesť sladké, lebo bude tučné, nešikovné a nepodá kvalitný výkon. To je ukážka toho, ako by rodičia s deťmi hovoriť nemali. Ďalej záleží aj od toho, aké má dieťa vybudované sebavedomie, akých má priateľov, s kým sa stretáva, čo sleduje na sociálnych sieťach či s akými názormi sa stotožňuje. Ak mu dá rodič kvalitné základy, dieťa bude odolnejšie voči negatívnym vplyvom. V puberte už deťom na výzore záleží veľmi. A ak sú so svojím vzhľadom nespokojné, tak to môže viesť aj psychickým ochoreniam, poruchám príjmu potravy, k sebapoškodzovaniu, úzkosti či sociálnej izolácii.

Čo sa dá robiť s tým, ak niekomu ráno naozaj jesť nechutí?

Nech zje na raňajky niečo malé. Alebo môže raňajkovať o niečo neskôr, no ak chce podať výkon, tak by to malo byť aspoň do troch hodín od prebudenia. Raňajkovanie je aj návyk. A je potrebné ho telo naučiť.

Sú roky, ktoré sú pre zdravý vývoj dieťaťa z hľadiska raňajok dôležitejšie a roky, keď už na tom až tak nezáleží?

Mozog potrebujeme naštartovať vždy. A práve raňajky naštartujú organizmus na celý deň, dodajú nám energiu. To, čo zjeme, vplýva nielen na naše telo, ale aj na našu psychiku. Výsledkom neraňajkovania môže byť  únava, zlá nálada, znížená produktivita aj zhoršenie koncentrácie. Navyše mozog začína pracovať ešte pred narodením, a preto je dôležitá kvalitná strava už v období tehotenstva. Prvé tri roky života sú však kľúčové: v tomto období je najpotrebnejší príjem kvalitnej stravy,  a tak je potrebné podporovať aj dojčenie. Funkčný vývin mozgu sa končí okolo 25. až 30. roku života, ale to neznamená, že mozog nepotrebuje kvalitnú a zdravú výživu aj po tomto období. Od rána.

Kaše Dr. Oetkera: Kvalitné suroviny a jednoduchá príprava

Moderné trendy v súčasnom stravovaní menia stravovacie návyky spotrebiteľov. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej pracovných či školských povinností často zabúdame na správnu životosprávu. Aj preto sa v spoločnosti Dr. Oetker rozhodli pripraviť rad jednoporciových kaší.

„Náš organizmus je často vystavený stresu, čo sa môže odraziť na našej telesnej i duševnej pohode. Najčastejšie zanedbávame stravu, ale práve pravidelná a kvalitná strava je základom úspechu," hovorí Veronika Lengyelová, Product Manager Senior spoločnosti Dr. Oetker, spol. s r.o. „Aj preto naša spoločnosť v roku 2020 uviedla na slovenský aj český trh vynovený koncept: jednoporciové ovsené kaše so zníženým obsahom soli a cukru a ryžové kaše Dr. Oetker, ktoré sú vďaka kvalitným surovinám a jednoduchej príprave skvelou voľbou na raňajky alebo ako rýchle občerstvenie v priebehu dňa. V nasledujúcich rokoch predaj jednoporciových kaší v oboch krajinách zaznamenal výrazné nárasty. Cielenie na mladšiu generáciu spotrebiteľov je v súlade s modernými stravovacími trendami.“

Ovsené kaše Dr. Oetker sú vďaka kvalitným surovinám a jednoduchej príprave skvelou voľbou nielen na raňajky, ale aj ako rýchle občerstvenie v priebehu dňa. „Výborne naštartujú, zasýtia a dodajú potrebnú energiu. Sú skvelým zdrojom dlhodobej, stabilnej energie a vitality na celý deň, preto sú ideálne na raňajky alebo pred namáhavým pracovným dňom alebo športovým výkonom,“ pokračuje Veronika Lengyelová. „Vďaka vysokému podielu celozrnných ovsených vločiek (min. 63 %) sú ovsené kaše významným zdrojom beta-glukánov, ktoré prispievajú k udržaniu prirodzenej hladiny cholesterolu v krvi. Priaznivý účinok je možné vidieť už pri konzumácii 3 g beta-glukánov z ovsa denne.

Ryžové kaše Dr. Oetker sú zasa veľmi vhodné na rýchle doplnenie energie po športe alebo po namáhavom dni. Sú vyrobené z tých najkvalitnejších surovín – každá kaša obsahuje minimálne 42 % celej instantnej ryže. Ryžové kaše neobsahujú ryžovú múku, glukózový sirup, slnečnicový alebo iný rastlinný olej a sú bez pridaných stabilizátorov a emulgátorov. Ryža je považovaná za prospešnú a zdravú potravinu, ktorá je ľahko stráviteľná a neobsahuje lepok, takže je vhodná aj pre celiatikov,“ dopĺňa benefity ryžovej kaše.

"Príprava kaší je veľmi jednoduchá, ich prípravu zvládnu aj staršie deti. Určite si radi pripravia čerstvý olovrant pre seba i svojich kamarátov. Obsah vrecka stačí zaliať horúcou vodou (150 ml), počkať pár minút, v závislosti od druhu kaše, a maškrta je pripravená.“ Kaše Dr. Oetker si deti môžu servírovať v hrnčeku i v miskách a povrch dozdobiť ovocím, orieškami či kúskami čokolády. Na osladenie si môžu pridať lyžičku medu alebo javorového sirupu.

Aké raňajky sú podľa Veroniky Lengyelovej ideálne? „Vyvážené a pestré, s kvalitnými surovinami. Záleží na ich zložení. Určite sa neodporúčajú príliš sladké či slané jedlá, umelo sladené nápoje, biele pečivo a iné. Výbornou voľbou je konzumácia teplej ovsenej či ryžovej kaše v chladných mesiacoch. Kaša nielen príjemne zahreje ale aj bohato nasýti. Zdravé raňajky, desiate či olovranty ocenia všetci, ktorí si chcú pochutnať a zároveň dbajú na vyváženú životosprávu."

-reklamná správa-