Mária jedla pol roka na raňajky to isté, Martin namiesto voľných víkendov vláči kamene, Ivana vymenila pohodlnú kanceláriu za fyzickú drinu a Dominika mesiac skoro nespávala, lebo riadila utečenecký tábor. Prečítajte si štyri príbehy kolegov z Henkel Slovensko, ktorí svoj voľný čas trávia dobrovoľníctvom, pretože veria, že to má zmysel.
Keď vypukla vojna, nevedela si predstaviť, že by nebola na hraniciach
Dominika sa rozhodla odsťahovať z Bratislavy a pracovať na diaľku z rodiska na východnom Slovensku. A naraz – vojna. „Rusko zaútočilo na Ukrajinu, keď som sa vracala domov,“ spomína na cestu vlakom, počas ktorej mala množstvo otázok.
Nakoniec sa jej príbeh stočil neuveriteľným smerom. Jej kamarátka na hraniciach pomáhala ľuďom na úteku z Ukrajiny od prvého dňa. Dominika sa k nej rozhodla pridať. Vystúpila z vlaku, odniesla si domov veci, vypila s rodičmi kávu a vybrala sa na hranice, kde strávila skoro mesiac. Mala strach, čo ju tam čaká, ale nevedela si predstaviť, že by nešla. Domov sa chodievala iba vyspať, ale aj zo spánku ju často vyrušoval zvoniaci mobil.
„Boli sme tam ako jednotlivci, ktorých nikto neorganizoval. Postupne sme sa vďaka vestám od hasičov a polície spojili do žltého tímu dobrovoľníkov na hraničnom priechode v Ubli. Bola som jednou z piatich koordinátoriek, ktoré rozdeľovali služby dobrovoľníkom, ale riešili sme aj individuálne potreby ľudí na úteku,“ spomína na marec 2022, ktorý strávila na hraniciach. Dobrovoľníci Ubľa za svoju obetavú pomoc získali ocenenia Srdce na dlani a Biela vrana.
Dominika na hraniciach prežila intenzívne štyri týždne. Pomáhať by takto nemohla, keby jej nevyšli v ústrety v práci. „Henkel Slovensko veľmi promptne zareagoval na to, čo sa dialo. Dostali sme možnosť využiť na pomoc Ukrajine 5 pracovných dní nad rámec bežného voľna. Ja som si brala ešte ďalšiu dovolenku a s mojou manažérkou som sa dohodla na flexibilnejšom režime, takže som si prácu zmanažovala tak, aby som všetko zvládala,“ vysvetľuje.
Dominika sa nakoniec po nejakom čase na východnom Slovensku presťahovala späť do Bratislavy a dobrovoľníctvu sa naďalej venuje v Henkel helps, v dobrovoľníckom programe spoločnosti Henkel Slovensko.
Ľudia, ktorí veria, že pomáhať má zmysel, majú v Henkel Slovensko dvere otvorené. Vybrať si môžu z aktivít, ktoré ponúka zamestnávateľ alebo prídu s vlastnou iniciatívou a dostanú tak možnosť na rozvoj.
Postaviť si vlastný hrad je cool, preto dobrovoľníči
Jeho dobrovoľnícke aktivity sa začali zbieraním odpadkov v lese pri Bratislave. „Po vypuknutí vojny na Ukrajine som pomáhal na hraniciach v Ubli a venujem sa aj obnove hradu Biely Kameň pri Svätom Jure. Koľko ľudí má príležitosť postaviť si vlastný hrad? Prišlo mi to veľmi cool, tak som sa pridal,“ priznáva so smiechom dobrovoľník Martin.
Keď prvýkrát zbadal hrad, bola to zarastená zrúcanina. Dnes by návštevníkom mohol ukázať pokroky, ktoré sa podarili aj vďaka jeho práci. „Chodievam tam cez víkendy, keď mám čas. Zvyčajne je to tak raz do mesiaca. Prenášame kamene, staviame lešenia, lopatujeme piesok, pomáhame murárom,“ hovorí.
Na obnovu hradu sú okrem dobrovoľníkov nevyhnutné nemalé peniaze. Martin preto svoje dobrovoľnícke aktivity rozšíril aj o finančnú pomoc, ktorú sa mu podarilo zohnať. „Projekt som podporil aj pomocou grantu MIT (Make an impact on tomorrow) od spoločnosti Henkel. Od občianskeho združenia som zistil, čo najviac potrebujú, pripravil som dokumentáciu a čakal, ako to dopadne,“ hovorí. Martinove projekty na obnovu hradu Biely Kameň spomedzi prihlásených uchádzačov vybrali už dvakrát.
„Pre mňa osobne je dôležité, že pracujem pre firmu, ktorá podporuje dobrovoľnícke iniciatívy. Som veľmi rád, že vytvára vlastné projekty, do ktorých sa ľudia môžu zapojiť, ale podporuje aj aktivity, do ktorých sa zamestnanci zapájajú po vlastnej osi,“ uzatvára Martin.
Henkel Slovensko v rámci programu MIT za posledné tri roky podporil 90 projektov celkovou sumou 120 000€. Najčastejšie ide o rekonštrukciu hradov či detských ihrísk, vzdelávanie, rehabilitáciu ľudí so zdravotným znevýhodnením, detské tábory alebo pomoc nemocniciam
Pomáhať má zmysel, aj keď jete pol roka tie isté raňajky
Vydať sa dobrovoľníčiť do zahraničia bolo Máriiným snom od detstva. Keď sa dopracovala k istej stabilite v osobnom živote, stala sa dobrovoľníčkou Katolíckej charity a začala plánovať cestu do Rwandy. Bola pripravená dať v práci výpoveď. Prvým krokom bolo oznámiť to svojej manažérke. „Zareagovala milo a šokujúco. Povedala mi, že výpoveď v žiadnom prípade neprichádza do úvahy a spolu s ďalšími nadriadenými urobili všetko pre to, aby som si mohla splniť sen a potom sa vrátiť na svoju pozíciu,“ vysvetľuje Mária.
Do Rwandy sa balila celý jeden deň. Čo si zobrať do neznámeho prostredia, v ktorom má stráviť celý polrok? Okrem oblečenia a toaletných potrieb si vzala jedlo, na ktoré je na Slovensku zvyknutá. A urobila dobre, pretože život v Rwande je vo všetkom úplne iný ako v Európe, gastronómiu nevynímajúc. „Na raňajky sme polroka mali toastový chlieb s džemom. Celkovo tam ľudia o jedle toľko neuvažujú, chcú zahnať hlad, netrápia ich vhodné kombinácie. Môj miestny kolega napríklad jedol palacinku s džemom a kapustou,“ spomína.
V rámci dobrovoľníckej služby viedla detské centrum. Okrem podpory učiteľov, hospodárenia a učenia angličtiny mala na starosti aj hodiny jemnej motoriky s deťmi. Priznáva však, že si prešla aj nejednou krízou. Kultúra a fungovanie spoločnosti v Rwande sú nastavené inak ako na Slovensku a preladiť sa bolo náročné.
„Ľudia v Rwande žijú oveľa komunitnejšie. Myslím na to, keď ako dobrovoľníci v rámci Henkel helps navštevujeme seniorov. Prepájanie generácií je dôležité, pretože seniori na Slovensku dnes žijú na okraji spoločnosti a sú vlastne ohrozenou minoritou. Väčšinová spoločnosť má pritom príležitosť sa od nich veľa naučiť,“ uzatvára Mária.
Henkel Slovensko podporuje seniorov aj prostredníctvom Nadácie Henkel Slovensko, ktorá počas piatichrokov svojho pôsobenia podporila už 361 projektov v celkovej sume 232 000 €.
K dobrovoľníctvu ju priviedla práca, teraz stavia domy v Rumunsku
V inej práci by sa Ivana k dobrovoľníctvu možno vôbec nedostala. V Henkel Slovensko sa však najskôr zapojila do najväčšieho podujatia firemného dobrovoľníctva Naše mesto. Jednorazová aktivita Ivanu nadchla natoľko, že sa vo firme začala zaujímať o ďalšie možnosti, ako pomôcť. Stala sa súčasťou projektu Henkel helps, ktorý sa venuje pomoci seniorom.
Jej najintenzívnejší zážitok je však z Rumunska, kde sa zapojila do projektu Habitat for Humanity. S neziskovou organizáciou, ktorá pomáha získať bývanie množstvu ľudí v núdzi po celom svete, spolupracuje Henkel už roky. V rámci tohto partnerstva vysiela dobrovoľníkov z radov svojich zamestnancov, aby pomáhali ľuďom, ktorí to v núdzi potrebujú. A práve tak sa Ivana dostala do Rumunska.
„Naším cieľom bolo postaviť dva domy a dokončiť dva domy po predošlom turnuse dobrovoľníkov v regióne pri meste Cumpăna. Viedol nás tím profesionálnych stavbárov, ktorí nás koordinovali, a zároveň sa na stavbe podieľali aj rodiny, ktoré budú v domoch neskôr bývať, ako aj ich susedia. To sa mi veľmi páčilo. Medzi ľuďmi v komunite vznikali vzťahy a zároveň sa podieľali na výsledku, čo mi prišlo zmysluplné,“ vysvetľuje.
Ivana mala spočiatku rešpekt pred fyzickou prácou. Pre mnohých, ktorí pracujú primárne pri počítači, môže byť výzvou vziať do ruky kladivo či obložiť stenu. Veľa sa však naučila a mnohé zručnosti plánuje zužitkovať aj pri prerábke domu, ktorý nedávno kúpili s partnerom.
„V Henkel helps sa zameriavame na pomoc seniorom. Je to minoritná téma, ale zároveň je to budúcnosť nás všetkých. Európa starne a Slovensko nie je výnimkou, ale, naopak, má jednu z najprestarnutejších populácií. Nielen deti, ale aj seniori sú našou budúcnosťou. Považujeme preto za dôležité už dnes poukazovať na správne hodnoty, ale aj zlepšiť spoločenský status seniorov a podmienky, v akých žijú,“ vysvetľuje Zuzana Kaňuchová, riaditeľka korporátnej komunikácie Henkel Slovensko, Henkel ČR a Henkel Magyarorzság.
- reklamná správa -
