Vďaka Európskym fondom pomáha občianske združenie WellGiving zamestnať ľudí so základným vzdelaním po celom Slovensku. S komplexnou podporou sa doposiaľ podarilo zamestnať niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa dlhodobo nevedeli uplatniť na trhu práce.
Občianske združenie WellGiving je už viac ako 15 rokov známe vďaka darcovskému portálu dakujeme.sk, prostredníctvom ktorého pomáha rodinám a ľuďom na okraji spoločnosti. V snahe pomáhať ľuďom účinnejšie sa vo WellGiving zapojili do výzvy Krok za krokom (MPSVR) financovaného z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Projekt s názvom "Multidisciplinárny prístup v individualizovanom sprevádzaní neaktívnych osôb" sa realizuje v rôznych okresoch Slovenska.
„Osobitne sa sústredíme na okres Malacky, Veľký Krtíš, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom. Radi by sme touto cestou vyjadrili srdečné poďakovanie práve ÚPSVaRu v Malackách za skvelú spoluprácu. Poskytuje nám konzultácie, kontakty, rady, odporúčania, dokonca aj priestor pre kontakt s klientmi vo všetkých fázach projektu,“ uvádza Martina Tvrdoňová, riaditeľka o.z.WellGiving.
Vďaka tejto spolupráci sa doposiaľ podarilo zamestnať takmer 80 ľudí so základným vzdelaním, ktorí mali ťažkosti uplatniť sa na trhu práce. Medzi základné činnosti v rámci výzvy Krok za krokom patrí vyhľadávanie osôb neaktívnych na trhu práce, či už z dôvodu, že sú čerstvými absolventami vzdelávania alebo si nevedia nájsť prácu, či ich postretli iné menej priaznivé sociálne okolnosti.
„Počas našej dlhoročnej práce s ľuďmi, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti sme na otázku, ako im môžeme pomôcť, dostávali najčastejšie odpoveď: Pomôžte mi nájsť prácu,“ hovorí Martina Tvrdoňová. „Rozhodli sme sa uchádzať o účasť v tomto projekte a intenzívne sme začali mapovať aktuálnu situáciu našich klientov, potreby a prekážky, ktoré im bránia zaradiť sa do pracovného procesu. Pomáhame im s vyhľadávaním vhodných pracovných ponúk, sprostredkúvame kontakty na zamestnávateľov, informujeme o možnostiach doplnenia vzdelania či rekvalifikácie,“ dodáva.
Jedná sa predovšetkým o osoby s nižšou úrovňou vzdelania a kvalifikáciou, slobodné matky, či zdravotne znevýhodnené osoby, často žijúce v regiónoch s nízkou zamestnanosťou.
Združenie pomáha klientom spojiť sa aj s odborníkmi v oblasti finančnej gramotnosti, s ktorými spolupracuje na oddlžení klientov. Podávajú pomocnú ruku aj pri riešení individuálnych sociálnych problémov, napríklad spojením s rôznymi nadáciami, pomoc s nájdením ubytovania, podávaním žiadostí na verejné orgány a pod.
„Najviac klientov evidujeme v Lozorne, Plaveckom Štvrtku, Malackách, Veľkých Levároch, Stupave. Spolupracujeme aj s väčšími či menšími zamestnávateľmi v regióne. Doterajšia skúsenosť nás však naučila, že dokážeme pomôcť len tým ľuďom, ktorí majú záujem,“ dodáva Tvrdoňová.
Aj projekt, ktorý pomáha ľuďom „krok za krokom“ začleniť sa do aktívneho pracovného života je dôkazom toho, ako veľmi je dôležité, aby sa v pomoci spájali: štát - samospráva - podnikateľský a neziskový sektor. Vyhľadávanie ľudí, individuálny prístup a pôsobenie v teréne sú nevyhnutné, ak chceme ľuďom skutočne pomôcť dostať sa zo začarovaného kruhu chudoby.
V projekte zamestnávania ľudí dlhodobo vyradených zo systému evidencie UPSVaR zohrávajú kľúčovú úlohu práve terénni pracovníci. Dvaja z nich, ktorí pracujú v Banskobystrickom kraji zhrnuli výzvy s ktorými sa stretávajú pri svojej práci v projekte a návrhy na riešenie nasledovne:
Mgr.Maroš Oláh, odborný poradca pre projekt:
1. Pri "dlhodobo nezamestnaných" Rómoch, s ktorými pracujeme je dôležité si uvedomiť s akými problémami sa táto cieľová skupina stretáva. Ide o skupinu ľudí, ktorá má nízke vzdelanie a zároveň bariéry (jazykové, sociálne, ekonomické, spoločenské). Sú dlhodobo nezamestnaní, vylúčení a neustále vylučovaní zo spoločnosti. Pomoc pre nich zahŕňa nielen pomoc so zamestnaním, ale aj podporu pri riešení problémov ich rodiny, ktorá býva v rozpadajúcich sa chatrčiach bez prístupu k pitnej vode, elektrine a iným pre bežného človeka dostupným službám.
Zoberme si príklad jednej rodiny, ktorá žije v osade (bez prístupu k vode a elektrine) ďaleko za mestom v extraviláne 4 km. Podarí sa nám presvedčiť zamestnávateľa, aby muža - Róma prijali. Čerstvý zamestnanec má však mnohé problémy, ako každodenná dochádzka do zamestnania, psychické procesy osobnosti („Zvládnem to? Ako ma príjmu ostatní kolegovia, keď pochádzam z osady?“), problémy s oblečením a hygienou, výzvy spojené s nadobudnutím disciplíny – ranné vstávanie, podpora rodiny a iné.
Problémom je, že takýto človek neovláda pravidlá strednej vrstvy, veľmi často je zadlžený a má exekúcie. Preto mnohí radšej vyhľadávajú nelegálnu a príležitostnú prácu. Nevidia zmysel pracovať na zmluvu, keď im exekútor siahne na zarobené peniaze.
Zároveň však musí tento človek zabezpečiť doterajší denný chod rodiny, teda zohnať drevo, vodu. Často to vzdajú a tento tlak neustoja a preto nie je o nich zo strany zamestnávateľov veľký záujem.
Pri práci s týmito ľuďmi sa teda nemôžeme pozerať len na problém dlhodobej nezamestnanosti, ale je nutné systémovo a komplexne pracovať s celou rodinou.
2. Rola sociálneho pracovníka je tu veľmi ťažká. Tento pracovník musí byť často aj "pedagóg, psychológ, právnik, manažér, mentor, motivátor, dobrý vyjednávač, ktorý si získa dôveru a iné". Rieši komplexné problémy rodiny v oblastiach zamestnania, zdravia, vzdelávania detí, bývania, hygieny, zadlženosti. Poskytuje podporu - servis aj rodine, či zamestnávateľovi, škole, lekárovi, exekútorovi a iným. Musí urobiť analýzu problémov, identifikovať potenciál klienta, ale aj vnímať problémy a potenciál rodiny, či komunity.
Ak sa sociálny pracovník zameria len na svojho klienta s cieľom zamestnať ho, tak nemá veľkú šancu na dosahovanie pozitívnych zmien a cieľov. Udržateľnosť je nízka.
Veľmi dôležité je, aby ciele procesu neboli ciele sociálneho pracovníka, ale ciele stanovené klientom. Keď sa klient zamestná je veľmi dôležité poskytovať mu podporu a poskytovať servis aj zamestnávateľovi a komunikovať problémy klienta zamestnávateľovi.
3. Aktuálna situácia v Hnúšti, Klenovci a okolí je čo sa týka zamestnateľnosti „skromná“. Ak však má klient záujem o zamestnanie mimo svojej lokality, hľadajú sa vhodní zamestnávatelia v rámci celého Slovenska. Títo ľudia nie sú spoločnosťou akceptovaní, resp. sú zväčša vnímaní skôr negatívne. Stretli sme sa teda aj s tým, že zamestnávatelia v ponukách vyžadujú minimálne stredoškolské vzdelanie, čím znižujú možnosť ľuďom z vylúčených komunít zamestnať sa.
4. Pri zamestnávaní ľudí z vylúčených komunít, je potrebné poskytovať im podporu na prekonanie počiatočných prekážok, ktoré títo ľudia častokrát nezvládnu a počas prvých dní-týždňov v pracovnom pomere prestanú pracovať, idú na PN a v práci úplne končia. Takými prekážkami sú napríklad nedostatok peňazí na dochádzku do zamestnania, zabezpečenie potravín, dreva, oblečenia, právnické služby na prvých pár mesiacov.
5. Navrhoval by som zohľadniť tento fakt, a poskytnúť pomoc, ktorá zabezpečí plynulý, udržateľný proces. Zamestnávateľom a rodinám je potrebné zabezpečiť na prekonanie počiatočných problémov servis počas zo strany profesionálov (sociálni pracovníci, komunitné centrá, psychológovia, učitelia a pod.). Zamestnávateľov by mohli k zamestnávaniu motivovať benefity pri zamestnaní ľudí zo sociálne vylúčených skupín. Na riešenie týchto problémov je potrebné sa pozerať komplexne, nestačí riešiť len zamestnanosť samotnú. Kde je vôľa, tam je cesta.
Mgr.Lucia Beracková, odborná poradkyňa pre projekt
1. Ak chceme dlhodobo nezamestnaným pomôcť, aby sa uplatnili na trhu práce je nutné aby sa k tomuto procesu pristupovalo globálnejšie. Spolupráca s klientom nestačí, je potrebné komunikovať aj so zamestnávateľmi a s ÚPSVaR.
2. Rola sociálneho pracovníka je sprevádzať klienta, edukovať ho vo veciach spojených s trhom práce, pomáhať mu v tomto procese ale najmä motivovať ho k zmene.
3. V Rimavskej Sobote a Lučenci je aktuálne ťažká situácia. Evidencia voľných pracovných miest je pre našu cieľovú skupinu prázdna, veľkou prekážkou je vzdelanostná úroveň klientov, nedostatok skúseností a veľakrát zaváži aj diskriminácia zo strany zamestnávateľov.
4. Z mojich skúseností som zistila, že nie každému klientovi je možné pomôcť a kľúčová je osobnosť klienta a jeho odhodlanie zmeniť svoju situáciu. Mnohí ľudia na začiatku pracovného pomeru potrebujú finančnú pomoc napr. na dochádzanie do práce, prípadne vhodné oblečenie. Nedostatok peňazí je často prekážkou, ktorá ľudí od práce vzďaľuje.
5. Navrhovala by som, aby sa pri každom dlhodobo neaktívnom klientovi automaticky preskúmala jeho dlhová situácia, nakoľko z praxe vieme usúdiť, že je to veľmi častý jav, ktorý bráni ľuďom zamestnať sa. Klienti sa boja, že im exekútor vezme celý plat. Tu je tiež na mieste edukácia o tom, ako fungujú zrážky zo mzdy z dôvodu exekúcie, keďže klienti žijú často v omyle.
- reklamná správa -
