Hoci priemerné mzdy na Slovensku v minulom roku podľa štatistických údajov rástli, vysoká inflácia z nich ukrojila nemalú čiastku. Slovákom tak ich zárobky nestačia. Potvrdili to aj v prieskume agentúry 2muse pre Poštovú banku*. Takmer pätina našincov nedokáže z výplaty vyžiť, pričom so svojím platom nie je vôbec spokojná viac ako polovica opýtaných. Na to, aby si mohli z výplaty niečo usporiť alebo viac si dopriať, by drvivá väčšina Slovákov privítala vyšší príjem. Kým viac ako 55 percentám opýtaných by pomohlo navýšenie o 100 až 300 eur, iba necelé tri percentá sa vyjadrili, že vyšší plat nepotrebujú. Na otázku, aká je ideálna výška platu v čistom, našinci najčastejšie odpovedali 1001-1500 eur.
Mzdy na papieri rastú, ľudia však reálny nárast necítia
Slováci už druhý rok čelia vysokej inflácii a zdražovaniu tovarov, služieb či energií. Slovensko sa podľa posledných štatistík Eurostatu dostalo už na druhú priečku v neslávnom európskom rebríčku rastúcich cien potravín (za prvým Maďarskom) – ceny totiž v marci medziročne stúpli o 29 %. Hoci viac ako tretina našincov sa môže pochváliť tým, že zamestnávateľ im zvyšuje plat aspoň raz ročne*, mzdy Slovákov tempu rastu spotrebiteľských cien nestíhajú. Potvrdzujú to aj údaje Štatistického úradu SR. Podľa nich dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve vlani 1304 eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 7,7 %. Vysoká inflácia však spôsobila, že naše reálne mzdy v konečnom dôsledku minulý rok klesli o 4,5 %A to vnímajú aj našinci.
V prieskume Poštovej banky takmer pätina opýtaných uviedla, že nedokáže z výplaty vyžiť, pričom tomuto problému najviac čelia ľudia v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. So svojím platom vyjadrilo spokojnosť len 14 % respondentov. Najviac z nich pochádzalo z bratislavského regiónu, najmenej z okolia Trenčína. Až 86 % Slovákov by sa však potešilo vyššiemu zárobku. „Dôvody, pre ktoré by Slováci potrebovali vyššie príjmy, sú rôzne. Dve tretiny opýtaných sa vyjadrili, že by tak lepšie dokázali vykompenzovať vysoké ceny potravín a nákladov na bývanie. Necelá polovica by mohla vďaka vyššiemu príjmu dopriať viac pekných vecí, výletov a zážitkov sebe a svojej rodine. Pätina by bola podľa prieskumu motivovaná podávať lepšie výkony v práci a tretina by si vďaka vyššiemu platu mohla tvoriť finančnú rezervu. Podľa svojich vlastných priorít majú zvyčajne aj požiadavky na zamestnávateľa ohľadne úpravy mzdy,“ dopĺňa hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Mnohým by pomohlo pár stoviek navyše
Väčšina ľudí by prijalo, ak by im zamestnávateľ k výplate pridal mesačne 100 až 300 eur. Takto odpovedalo v prieskume až 55 % respondentov. Prilepšenie o viac ako 500 eur by privítalo 15 % Slovákov, pričom najväčšiu časť z tejto skupiny tvorili ľudia zo Žilinského kraja. Naopak, len necelé tri percentá opýtaných sa vyjadrili, že vyšší plat nepotrebujú. Najviac z nich pochádzalo z Košického kraja. „Nielen v prípade, že si v práci finančne prilepšíme, by sme mali k peniazom pristupovať rozumne a zbytočne nemíňať. Ak nám však zvýšia plat, mali by sme si z navýšenej sumy vyčleniť určitú časť a využiť ju na tvorbu finančnej rezervy. Aj keď by šlo len o pár eur mesačne. Finančná rezerva je totiž nevyhnutná pre stabilizáciu rodinného rozpočtu aj v čase ekonomickej tiesne. Zároveň platí, že usporené peniaze by sme najmä v čase vysokej inflácie nemali držať na bežnom účte, ale nájsť si vhodný bankový produkt, vďaka ktorému zmiernime dopady inflácie. Je to aj psychologická pomôcka, ako priebežne nesiahať na nasporené peniaze,“ radí hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Očakávania Slovákov nie sú prehnané
Na otázku, aká je ideálna výška platu v čistom, každý tretí Slovák odpovedal 1001- 1500 eur. Zhruba každý piaty opýtaný by mesačne privítal na účte až 1900 eur. Najviac z nich pochádza z Bratislavského kraja, kde sú zároveň aj najvyššie náklady na život. O tom, že sa im na účet mesačne pripíše viac ako 3000 eur, však sníva len približne 5 % ľudí z celého Slovenska. Zároveň ale platí, že nároky na mzdu sa menia aj vekom a medzi generáciami existujú rozdiely. O vyššom mzdovom ohodnotení snívajú najmä ľudia vo veku 30 -39 rokov. S pribúdajúcim vekom už finančné požiadavky klesajú.
Aj napriek týmto medzigeneračným rozdielom v predstavách o platoch sa však našinci držia relatívne pri zemi. Drvivá väčšina Slovákov nemá očakávania mzdy na úrovni ako napríklad u našich susedov v Rakúsku. Tie sa minulý rok pohybovali na úrovni v priemere 3400 eur v hrubom, čo po odrátaní všetkých povinných odvodov a zrážok predstavuje 2300 eur. Očakávaniami sa skôr približujeme k Slovinsku, kde ľudia vlani v priemere zarábali okolo 1900 eur v hrubom, čo však ale v čistom činilo len okolo 1200 eur.
Základné pravidlá tvorby finančnej rezervy
Šetriť je potrebné pravidelne a výška sumy musí rešpektovať finančné možnosti človeka. Ideálne je odkladať si z výplaty každý mesiac 10 %. Pre mnohých ľudí je to však nedosiahnuteľný cieľ a sporiť preto radšej ani neskúšajú. Dôležité však je uvedomiť si, že pravidelné sporenie, aj keď s nižšou sumou, je jediným dlhodobým a udržateľným riešením pri tvorbe finančnej rezervy. Úspešne sporiť sa dá aj s 10 eurami mesačne, treba si však správne nastaviť pravidlá. Prejdite si svoje mesačné príjmy a výdavky. Vyškrtnite z nich zbytočné položky.
- Prejdite si svoje mesačné príjmy a výdavky. Vyškrtnite z nich zbytočné položky.
- Určite si sumu, ktorú si budete odkladať. Nastavte si sporenie realisticky.
- Zvoľte si frekvenciu sporenia, ideálne 1x do mesiaca, a vždy ju dodržte.
- Urobte si prehľad sporiacich produktov a vyberte si taký, ktorý vám pravidelné sporenie bude aj zhodnocovať.
- Overte si poplatky za sporenie a prípadné finančné bonusy.
*Prieskum pre Poštovú banku realizovala agentúra 2muse na vzorke 1006 respondentov z celého Slovenska
**https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/
- reklamná správa -
