ROZHOVOR Známy sociológ prezradil: Máme veriť prieskumom a prečo Smer stále trhá rekordy

V poslednom čase sa vyrojilo veľa neznámych prieskumov. Medzi niektorými sú veľké rozdiely vo výsledkoch. Môžu im Slováci veriť?

Nebudem komentovať výskumy iných agentúr či subjektov. V každej sfére ľudskej činnosti sa však zvykneme spoliehať na tých, ktorý v nej svoje služby poskytujú dlhodobo. Takže moje odporúčanie je dôverovať tým, ktorý to nerobia len ako svoje hobby či jednorazovú aktivitu tesne pred parlamentnými voľbami.

Viete o niekom z vašej brandže, že predáva prieskumy?

Všetci predávajú prieskumy, keďže sa jedná o komerčnú činnosť. Ale tak ste to asi nemysleli. Pravdepodobne sa pýtate, či sa u niekoho dajú kúpiť výsledky prieskumu. Z agentúr, ktoré sa výskumom verejnej mienky venujú dlhodobo o takej neviem.

A agentúry, ktoré sa vynorili v poslednej dobe a venujú sa prieskumom iba krátko?

Nemám takéto informácie. My sa s takouto praxou vôbec nestretávame.

Ovplyvňujú prieskumy Slovákov pri voľbách?

Ak sa ľuďom položíte priamu otázku, či ich pri ich rozhodovaní o tom, koho vo voľbách budú voliť, ovplyvňujú predvolebné výskumy, tak vám väčšina z nich povie, že nie. Myslím si, že je to ten typ odpovede, ktorý môžete očakávať, keď sa niekoho opýtate, či si ráno umýva zuby – málokto vám povie, že nie, no aj tak viete, že to každý nerobí. A tak je to aj s prieskumami. Nie je spoločensky očakávanou odpoveďou povedať, že sa necháte ovplyvniť pri rozhodovaní koho voliť výsledkami predvolebných prieskumov. Na druhej strane som ďaleko od toho, aby som ich úlohu preceňoval. Výskumy strane úspech nezabezpečia.

Keď si chcem kúpiť auto, zháňam si o ňom čo najviac informácií. Zháňajú si bežní občania informácie o stranách ako pri iných nákupoch alebo rozhoduje niečo iné?

Veľkú úlohu tú hrajú emócie či sympatie. Politika je výrazne lídersky podmienená. Strana bez silného lídra má v politickej súťaži výrazný hendikep. Strana však musí svojim voličom ponúknuť určité headliny svojho volebného programu, ktoré si ľahko zapamätajú. Inak by bola kampaň obsahovo vyprázdnená. A musí im ich často opakovať. Samozrejme tie musia byť v súlade s doterajším pôsobením strany a jej predstaviteľov, aby boli pre voliča uveriteľné. Ak napr. niekto v kampani hovorí o transparentnosti a zároveň vznikne podozrenie z podvodu, tak to môže byť pre stranu veľká rana. Čím bližšie k voľbám, tým väčšia, pretože sa zmenšuje priestor na reagovanie.

Čo by ste poradili voličovi – podľa čoho by sa mal rozhodovať?

Podľa volebného programu a následne urobiť jeho odpočet. Ak sú v iných sférach ľudskej činnosti ľudia odmeňovaní podľa toho, či plnia plán alebo nie, tak prečo by to nemohlo platiť v politike? Uvedomujem si ale, že takáto požiadavka je príliš idealistická. Na druhej strane, ak nejaká politická strana rezignuje na prípravu vlastného volebného programu, tak by sa v očiach voličov mala automaticky diskvalifikovať a to preto, že aj keď väčšina voličov programy nečíta, tak program je predsa pre stranu niečo ako mapa s kótami. A bez mapy sa štát riadiť dlhodobo nedá.

Pred koncom roka 2015 niektoré agentúry namerali Smeru až 40 percent. No dnes má maximálne 36 percent. Viete prečo tento pokles?

K tomu nárastu na úroveň 40 percent došlo po lete, keď sa objavila utečenecká kríza. Spomínam si na jeden z našich prieskumov v tomto období. Keď sme sa respondentov opýtali, aby nám spontánne povedali, akú udalosť z posledného mesiaca považujú za najzávažnejšiu, tak viac ako 90% ľudí povedalo, že utečeneckú krízu. Utečenci boli zároveň vnímaní ako bezpečnostná hrozba a potenciál pre teroristické aktivity. To vyvolalo u ľudí strach.

Zároveň SMER využil túto skutočnosť a ako tému kampane stanovil bezpečnosť a ochranu. Opozičné strany na to nedokázali zareagovať a SMER ako vládna strana bola dokonca výraznou väčšinou populácie vnímaná ako najkompetentnejšia na riešenie utečeneckej krízy. Na tejto téme na jeseň zmobilizoval nových alebo staronových voličov. Ale keďže Slovensko nie je výrazne konfrontované s dôsledkami utečeneckej krízy tak, že by obyvatelia utečencov stretávali na uliciach a mali ich takpovediac pred očami (ako napr. Nemecko), tak mobilizačný potenciál tejto témy upadá. Na druhej strane je výrazne situačne podmienený, čo znamená, že keby došlo v Európe k niečomu, čo by vyvolalo strach a obavy aj na Slovensku, tak účinok tejto témy sa opäť zvýši.

Je podľa prieskumov badať, že utečeneckú tému zatláčajú do úzadia domáce témy ako učitelia alebo situácia v zdravotníctve?

Z hľadiska dôležitosti problémov, ktoré je potrebné riešiť, nemala téma utečencov nikdy taký potenciál ako napr. téma zdravotníctva. Zdravotníctvo patrí dlhodobo medzi top tri oblasti, ktoré ľudia považujú za najviac problematické na Slovensku. Školstvo takúto pozíciu nemá a nie je verejnosťou tak citlivo vnímané ako zdravotníctvo. Takže ak si ľudia myslia, že témou predvolebnej kampane je utečenecká kríza, tak jej subjektívne nepripisujú takú dôležitosť ako problémom nezamestnanosti, životnej úrovne, zdravotníctva či korupcie. A preto môže utečenecká kríza ako mobilizačná téma v kampani fungovať len vtedy, keď bude vyvolávať strach. Akonáhle sa z čisto emocionálnej roviny presunie do roviny racionálnych opatrení na zamedzenie prílevu migrantov, tak čiastočne stráca svoj mobilizačný účinok.

Prečo má Smer stále takú veľkú podporu? Je to vďaka osobe Roberta Fica alebo niečím iným?

Určite je za tým aj politický talent R. Fica. Opoziční voliči na ňom oceňujú jeho rétorickú zdatnosť a prepracovaný politický marketing a vládni len ťažko hľadajú nejaké nedostatky. Ak sa však dnes voliča SMERu opýtate, prečo volí SMER, tak je to najčastejšie kvôli tomu, čo urobili, takže dnes SMER hodnotia na základe politiky, ktorú robí a tá je pre voliča SMERu najviditeľnejšia v sociálnej oblasti. Ďalším dôvodom je, že SMER dnes nemá žiadneho súpera v časti politického spektra, kde pôsobí.

Čo pomáha popularite Smeru viac – žiadna pravicová alternatíva alebo téma utečencov?

Pravicová alternatíva nie je pre väčšinu voličov SMERu relevantná. Téma utečencov tu do leta minulého roka nebola no i napriek tomu jeho podpora pod 30 percent nepadla. SMER predovšetkým nepripustil žiadnu ľavicovú alternatívu a preto nemá v tejto časti politického spektra relevantného súpera, ktorý by mu odoberal hlasy.

Kto je typický volič Smeru?

V tomto sa SMER výrazne posunul. Ak sa pozrieme na začiatky tejto strany teda do rokov 1999-2002, tak vtedy to bola strana s výraznejším zastúpením stredného a mladšieho voliča mestského typu. Potom ako SMER do seba integroval pozostatky straníckeho ľavicového spektra a predovšetkým elektorát HZDS, tak sa v strane oslabilo zastúpenie mladších vekových skupín a aj mesta. Nemožno však tvrdiť, že SMER je stranou dôchodcov žijúcich v rurálnom prostredí. Dnes má svojich voličov v rôznych sociálno-demografických prostrediach, i keď samozrejme jeho dôraz na sociálne-trhovú ekonomiku, silný štát, sociálnu spravodlivosť alebo solidaritu a na druhej strane vyhýbanie sa typickej post-materialistickej agende z neho robí stranu, ktorá si nadpriemerne často nachádza svojich voličov v prostrediach väčšmi odkázanými na pomoc zo strany štátu.

Majú protesty učiteľov a výpovede sestier vplyv na preferencie Smeru?

Môžu mať demobilizačný efekt na elektorát SMERu, to znamená, že sa zníži pevnosť volebného rozhodnutia časti sympatizantov SMERu ísť k voľbám. Každá strana má tvrdé jadro svojich voličov a potom aj časť, ktorá nie je až tak pevne presvedčená a práve na túto časť to môže mať negatívne dôsledky. A potom sú tu opozičné strany, ktoré môžu na tejto téme mobilizovať a navýšiť hlasy pre seba, čo vládnej strane uberá percentá. Neviem však povedať, ktorá opozičná strana z toho môže väčšmi profitovať než iná, skôr je to o tom, či ukážu voličom, že sú schopné spoločného postupu, pretože to na čo sa opoziční voliči najviac sťažujú je výrazná deframgentácia od stredu doprava.

Môže iniciatíva prezidenta Kisku (verejnaobjednavka.sk) ovplyvniť výsledky volieb?

Môže mať mobilizačný účinok na nerozhodnutého alebo váhajúceho voliča.

Akým spôsobom?

Poukazuje na problémy, ktoré máme u nás doma a vyžadujú si urgentné riešenie. A ukazuje ľuďom, že je normálne od politikov vyžadovať zmeny v týchto oblastiach. Ak to nevedia zmeniť tí súčasní, tak musia dostať mandát iní. Systém umožňuje dať legitimitu stranám len prostredníctvom volieb, takže rezignácia na účasť vo voľbách predstavuje len potvrdenie doterajšieho stavu.

Čo stojí za vzrastom dvoch mimoparlamentných strán #Sieť a SNS?

V prípade Siete je to využitie dôvery, ktorú voliči vložili do R. Procházku v prezidentských voľbách a zároveň priestor, ktorý sa na stredopravej časti politického spektra otvoril ešte pred voľbami 2012, ktorý znamenal stratu pozícií dovtedajšieho lídra pravice v podobe SDKÚ-DS, ale aj SaS.

V prípade SNS je to kombinácia nového lídra, ktorý výrazne kontrastuje s tým predchádzajúcim a konzervatívnych a národných tém, na ktorých sa strana a nový líder výraznejšie profilovali. Mám na mysli predovšetkým referendum o rodine a utečeneckú krízu. Dôležitým motívom je však aj obrana národno-štátnych záujmov v zmysle ochrany štátneho majetku napr. téma vodnej elektrárne Gabčíkova.

Pomerne výrazný pokles zaznamenalo KDH. Dá sa povedať, že pre mladých je nezaujímavé a starí voliči mu vymierajú?

KDH ešte v polovici práve končiaceho volebného cyklu dosahovalo dvojciferné preferencie. Zdá sa, že postupne stratilo časť svojho elektorátu v mladšom a strednom veku, ktorý dnes podporuje SIEŤ či OĽANO, alebo iné skôr konzervatívne ladené projekty. Zároveň nedokázalo získať nových voličov, ktorí by tento výpadok nahradili. Pred stranou stojí pre ďalšie štyri roky naozaj veľká výzva, keďže sa nemôže spoliehať na prestarnutú voličskú základňu, ktorá sa prirodzene bude zmenšovať.

Aká je nálada v našej spoločnosti? Aké sú podľa Vašich prieskumov témy, ktoré rozhodujú v týchto voľbách?

Keď sa na to pozrieme cez taký ukazovateľ ako je napríklad celkové smerovanie spoločnosti, tak pomer tých, ktorí si myslia, že spoločnosť ide celkovo správnym smerom a tých, ktorí si myslia opak je približne 40 percent ku 55 percentám (dopočet tvoria odpovede nevie), čo určite nepatrí k tým najhorším pomerom, aké sme tu kedy mali – napríklad pred voľbami v roku 1998 bol tento pomer 20 percent ku 70 percentám.  Na druhej strane stúpol nezáujem o politiku a participáciu na veciach verejných. Témy, ktoré ľudia umiestňujú v TOP 5, ktoré by politici mali riešiť je tvorba nových pracovných miest, zlepšovanie životnej úrovne, zdravotníctvo, korupcia a súdnictvo, respektíve vymožiteľnosť práva.

Aká veľká je skupina ľudí, ktorá nie je rozhodnutá a chystá sa voliť?

Dnes napríklad približne pätina voličov stále váha nad svojou účasťou vo voľbách a aj to je potenciál pre politické strany. Medzi tými, ktorí sa volieb plánujú zúčastniť je približne desatina takých, ktorí ešte nevedia koho budú voliť. Ale zároveň je medzi tými, ktorí v prieskumoch menujú nejakú stranu takmer štvrtina takých, ktorí hovoria, že svoj názor možno ešte zmenia. Takže priestor je naozaj obrovský.

Očakávate vysokú volebnú účasť?

Očakávam účasť medzi 55-60 percentami.

Čo dokáže ešte tesne pred voľbami zmeniť pomer síl, aká téma?

Dnes nie je pomer síl jednoznačne naklonený na stranu vládneho SMERu. Podľa posledných prieskumov to vyzerá tak, že jednofarebná vláda nie je príliš reálnou alternatívou. Prípadná koalícia SMERu a SNS má podľa nášho posledného prieskumu 79 mandátov, ale na druhej strane je tu nemalá časť voličov, ktorí dnes váhajú koho budú voliť, ale pritom k voľbám chcú ísť. Tieto hlasy pravdepodobne pribudnú na stredo-pravej časti politického spektra, čo môže znamenať, že za istých okolností môžu stredopravé strany voľby vyhrať. Otázkou je, ako by s tým naložili lídri týchto strán po skúsenosti z roku 2011. Ale nemožno zabúdať ani na to, že príliš veľa strán sa pohybuje v intervale 4 až 7 percent a výraznejší prepad hlasov bude taktiež meniť tieto počty.

Martin Slosiarik (1976)

Mgr. Martin Slosiarik vyštudoval sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V agentúre FOCUS pracuje od roku 1999. Venuje sa výskumom verejnej mienky so zameraním na voličské správanie, skúmaniu rôznych aspektov premien slovenskej spoločnosti a marketingovému prieskumu. Agentúra FOCUS patrí k najstarším slovenským výskumným pracoviskám a slovenskú spoločnosť skúma už 25 rokov. V súčasnosti je riaditeľom spoločnosti.