BRUSEL – Na dvojdňovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli európske špičky stále rokujú o dohode s Veľkou Britániou. Ak sa britskému premiérovi Davidovi Cameronovi podarí vybojovať zmenu, bude sa aktívne angažovať za zotrvanie ostrovov v európskom klube. Britániu čaká o tzv. brexite referendum najneskôr do konca roka 2017, pravdepodobne sa však uskutoční už v júni tohto roka.
„Máme pravdepodobne všetci rovnaký názor, a to, že Európska únia potrebuje Veľkú Britániu a Veľká Británia potrebuje Európsku úniu,“ skonštatoval premiér SR Robert Fico počas druhého dňa summitu. Podľa neho sa požiadavkám britského premiéra Davida Camerona na reformu Európskej únie musí venovať pozornosť. „Dopad prípadného odchodu Británie na EÚ by bol desivý, čo si však myslíme aj opačne – odchod Británie by výrazne poškodil aj samotnú Veľkú Britániu,“ informoval premiér.
Pripomenul, že pokiaľ ide o Slovensko nemám problém s väčšinou návrhov. Súhlasíme s menšou byrokraciou v EÚ, väčšou suverenitou národných parlamentov či postavením nečlenských štátov eurozóny vo vzťahu k členským štátom. „Je tu však sedem alebo osem štátov, ktoré vyjadrujú jasné obavy, či v niektorých opatreniach nejde o porušenie zákazu diskriminácia a obmedzenie slobodného pohybu osôb, keďže Veľká Británia sa domáha určitých výhod vo vzťahu k plateniu rôznych dávok ľuďom, ktorí nie sú štátni príslušníci Británie ale pracujú tam,“ vysvetlil pre médiá Fico.
Veľký posun podľa šéfa slovenskej vlády nastal v tom, že v prípade nesystémových príspevkov, ktoré dostávajú vo Veľkej Británii ľudia k výplate, ako napr. podporu na bývanie, tak neplatenie týchto príspevkov sa bude týkať len tých, ktorí ešte len do Británie prídu. „To je férové. Ak niekto pôjde do Veľkej Británie pracovať, tak vie, že od nejakého času sa na neho nebude vzťahovať takáto výhoda,“ zhodnotil Fico s tým, že toto obmedzenie môže trvať len štyri roky. Otázne však je, v ako dlhom časovom období bude Londýn takéto obmedzenia uplatňovať. „My hovoríme sedem rokov, Veľká Británia sa domáha 13 rokov,“ objasnil.
Pokiaľ ide o otázku rodinných prídavkov, ktoré sa platia z Veľkej Británie aj napríklad na Slovensko, v téme vládne podľa Fica veľká diskusia. Indexácia, o ktorú sa Londýn pokúša, sa týka asi tisícky detí, ktoré sú na území Slovenska a ktorých rodičia pracujú vo Veľkej Británii. „Nehovoríme o deťoch, ktoré sú s rodičmi vo Veľkej Británii – tie automaticky majú nárok na rodinné prídavky vo výške, ako to je vo Veľkej Británii,“ vysvetlil Fico.
Premiér zdôraznil, že v hlavnej téme summitu – požiadaviek Británie, sa hľadá kompromis. „Pretože tak ako musí pochopiť pán Cameron, že my máme svoje záujmy a chránime ich, my musíme chápať, ak chceme dosiahnuť dohodu, že britský premiér musí niečo svojim občanom doručiť,“ myslí si Fico. Dodal, že lídri EÚ teraz čakajú na text. „Myslím si, že sa dohodneme. Iné je, že kedy k tejto dohode dôjde. Či ešte v nejakých normálnych hodinách, alebo ako obyčajne budeme rokovať aj v noci,“ povedal Fico. Narážal tým na to, že už niekoľkokrát sa posunul čas rokovaní o požiadavkách Británie.
Plán B bude o tri týždne realitou a Grécko bude pravdepodobne obetované
Napätie medzi lídrami európskej dvadsaťosmičky je podľa premiéra Roberta Fica veľké, takže vzniká potreba organizácie ďalšieho summitu. Na ňom by už mal byť prítomný aj turecký premiér Ahmet Davutoglu, ktorý sa pre bombový útok v Ankare z aktuálneho summitu v Bruseli ospravedlnil.
Táto vrcholná schôdzka by sa mala uskutočniť pravdepodobne 5. marca, teda v deň parlamentných volieb na Slovensku, alebo počas volebného moratória.
Zo záverov aktuálneho zasadnutia Európskej rady k migrácii vyplýva, že prioritou naďalej zostáva úplné a rýchle vykonávanie Akčného plánu EÚ–Turecko. Migračné toky z Turecka do Grécka však zostávajú príliš veľké. "Je nevyhnutné, aby došlo k výraznému a udržateľnému poklesu počtu nelegálnych vstupov z Turecka do Grécka," uvádza sa v záveroch.
Podľa Fica si každý uvedomuje, že pokiaľ zlyhá toto riešenie a nenastane aspoň mierne zlepšenie, tak Grécko bude pravdepodobne obetované z hľadiska Schengenu. Vtedy by mal nastúpiť plán B, teda posunutie ochrany vonkajšej európskej hranice k Bulharsku a Macedónsku. Takýto plán prezentovali krajiny Vyšehradskej štvorky. "Každý ho vníma ako doplňujúci, ktorý je možný prijať len v rámci spoločného európskeho riešenia," dodal s tým, že V4 nechce prijímať žiadne jednostranné rozhodnutia.
Ako poznamenal, zatiaľ sa ponechal priestor na spoluprácu medzi EÚ a Tureckom a na ochranu grécko-tureckých hraníc. Slovenský premiér však neverí vo výrazné zlepšenie. "Myslím si, že o dva týždne sa vrátime k plánu B s plnou silou, o tri týždne bude realitou," deklaroval.
SR je pripravená spustiť technické opatrenia na ochranu hranice s Rakúskom
Slovensko je po rozhodnutí Viedne obmedziť počet žiadateľov o azyl pripravené prijať technické opatrenia na ochranu svojich hraníc s Rakúskom. Počas druhého dňa summitu Európskej únie v Bruseli to vyhlásil premiér Robert Fico.
"Musíme pripraviť aj na technické bariéry. Ak začínajú niektoré krajiny prijímať jednostranné opatrenia ako Rakúsko a malo by to mať za dôsledok, že budeme pod obrovským tlakom migrantov, tak takisto máme právo prijímať jednostranné opatrenia," povedal s tým, že jednostranné opatrenia nepovažuje za dobrú cestu. Tú dlhodobo vidí v uzatvorení a ochrane vonkajších európskych hraníc, nie v ich ochrane vo vnútri EÚ. Myslí si však, že na toto rozhodnutie Rakúska budú reagovať aj ostatné krajiny.
"Slovensko nezlyhalo v migračnej kríze, tak nemienime za to platiť daň," podčiarkol na tlačovej konferencii. Technické opatrenia by sa mali spustiť po tom, ako pred rakúskou hranicou ostatnú väčšie skupiny migrantov, ktoré by si následne pre svoju cestu do Nemecka vybrali inú trasu. "Dlhodobo sa na tento prípad pripravujeme. Minister vnútra Robert Kaliňák vie, čo má robiť, veľa sme o tom hovorili aj po technickej stránke," poznamenal premiér. Dodal, že rozhodnutie Rakúska vyvolalo na summite veľké napätie.
Viedeň oznámila, že tento rok prijmeme (najviac) 37.500 žiadostí o azyl, čo je len zlomkom z približne 90.000 vlani prijatých žiadostí. Od dneška bude Rakúsko cez hranice so Slovinskom vpúšťať denne už len 80 osôb, ktoré plánujú požiadať o azyl na jeho území. Okrem týchto osôb Rakúsko povolí vstup ďalším maximálne 3200 migrantom mieriacim do susedného Nemecka.
Šíria sa však obavy, že toto opatrenie vyvolá dominový efekt - teda že západobalkánske krajiny budú musieť tiež tvrdo obmedziť pohyb žiadateľov o azyl a vznikne humanitárna kríza v Grécku, kam v súčasnosti prichádza z Turecka väčšina utečencov smerujúcich ďalej na sever Európy.
Balkánske krajiny už takisto nasledujú príklad Rakúska a ohlásili plány na zastavenie migrantov na svojich hraniciach. Slovinsko sa chystá udeliť armáde právomoc strážiť hranice; Macedónsko začína posilňovať a rozširovať pletivový a žiletkový plot na úseku, kam prichádzajú migranti z Grécka. Srbský minister pre migráciu Aleksandar Vulin v Belehrade vyhlásil, že "Srbsko urobí to isté, čo Rakúsko".
