BRATISLAVA - Téma povinného prerozdeľovania utečencov stále rozdeľuje poslancov Európskeho parlamentu, avšak treba oceniť, že europoslanci našli spoločnú reč v iných riešeniach migrácie. Dohodli sa na lepšej ochrane hraníc, odsúhlasili systém vstup-výstup (európska obdoba amerického systému ESTA) či odobrili vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Vyplýva to zo slov poslanca Európskeho parlamentu Ivana Štefanca (EPP, KDH). "Aj keď sme sa za posledné obdobie posunuli bližšie, stále sme nenašli spoločnú reč. Keby som to mal zjednodušiť, stred a východ Európy to odmieta, západ a juh to najviac cítia, tak tlačia na povinné rozdeľovanie. To je však nefunkčné," povedal Štefanec.
Podľa europoslanca prax ukázala, že kvóty nefungujú. "Najlepší dôkaz je schengen. Nemôžeme nikomu nanútiť, že pôjde do jednej krajiny, keď sa môže slobodne pohybovať. Pokiaľ chceme vyriešiť túto tému, tak nie na základe povinného prerozdeľovania, ale dobrovoľnosti," pokračoval Štefanec s tým, že to, koho do krajiny prijať, má ostať v národnej kompetencii. Pokiaľ však ide o atmosféru v parlamente, vidí rozdiel oproti tomu, ako vyzerala diskusia pred dvomi - tromi rokmi. Priznal, že otázkou stále ostáva, čo s ľuďmi, ktorí už do Európy prišli a sú v utečeneckých táboroch v Grécku či Taliansku.
"Ešte nedošlo k úplnej dohode. Aj keď sa hrany obrúsili, ešte stále na tom nie je zhoda. Keby sme sa dnes pýtali, či povinné prerozdeľovanie, tak dnes by asi tá väčšina, čo to podporovala, nebola taká veľká, ale stále táto téma rozdeľuje. Spája nás hľadanie riešenia situácie a každý chápe, že migrácia bude pokračovať. To je normálny jav, ale je prirodzené chrániť si svoj priestor a bojovať proti neduhom ako nelegálna migrácia. Na jednej strane každá krajina potrebuje pracovné sily, ale musí byť v jej kompetencii vybrať si, koho chce, na aké povolanie, odkiaľ," uzavrel Štefanec.
Podľa OSN väčšina migrácií súvisí s hľadaním príležitostí na dôstojnú prácu
Väčšina migrácií v súčasnosti priamo alebo nepriamo súvisí s hľadaním príležitostí na dôstojnú prácu. Hoci zamestnanie nie je hlavným motorom migračného procesu, tvorí jeho súčasť, uviedla Organizácia Spojených národov (OSN) pri príležitosti Svetového dňa sociálnej spravodlivosti, ktorý pripadá na 20. februára. Odborníci odhadujú, že počet migrantov predstavuje 258 miliónov ľudí. Medzinárodná organizácia práce (ILO) predpokladá, že existuje približne 150 miliónov migrantov, ktorí pracujú.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v rezolúcii z 26. novembra 2007 rozhodlo, že od roku 2009 sa vždy 20. februára bude sláviť Svetový deň sociálnej spravodlivosti. VZ OSN tým uznalo, že uskutočňovanie sociálneho rozvoja a sociálnej spravodlivosti je nevyhnutné na realizáciu a udržiavanie mieru a bezpečnosti.
VZ OSN tým priznalo, že ekonomický rast v kontexte trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutný na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti. Rovnako konštatovalo, že pretrvávajú prekážky, akými sú napríklad nízky stupeň bezpečnosti, chudoba ale aj nedostatočná účasť krajín v oblasti rozvoja svetovej ekonomiky.
Sociálna spravodlivosť predstavuje základnú podmienku na mierové a prosperujúce spolužitie ľudí v rámci jedného národa a medzi jednotlivými národmi. Vzostupu sociálnej spravodlivosti napomáhame vtedy, keď rúcame prekážky súvisiace s vekom, rasou, etnickou príslušnosťou, náboženským vyznaním, kultúrou alebo rôznymi formami postihnutia.
Medzinárodná organizácia práce vypracovala v súvislosti so Svetovým dňom sociálnej spravodlivosti Deklaráciu ILO o sociálnej spravodlivosti za nestrannú globalizáciu. Deklaráciu schválili delegáti na zasadnutí 10. júna 2008 v Ženeve. Deklarácia predstavuje víziu poslania ILO v čase globalizácie. Predstavitelia vlád, zamestnávateľských organizácií a zamestnancov zo 182 členských štátov ILO schválením Deklarácie položili dôraz na determinujúcu úlohu tejto tripartitnej organizácie, ktorá sa usiluje podporovať pokrok a sociálnu spravodlivosť v globalizačných podmienkach.
