BANJA LUKA - Najväčšou výzvou pre Európu zostáva aj v budúcnosti prisťahovalecká kríza, preto sa starý kontinent musí brániť pred dôsledkami nerozumnej bruselskej migračnej politiky, vyhlásil dnes šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó pre tlačovú agentúru MTI, bilancujúc stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v bosnianskej Banji Luke.
Účastníci stretnutia podľa jeho slov upozornili, že migračná kríza sa ešte neskončila, tlak neustal a je potrebné hľadať riešenie. Doterajšie návrhy riešení bruselských inštitúcií podľa názoru maďarského ministra zahraničných vecí smerovali skôr k prehĺbeniu ako riešeniu krízy "s ohľadom na to, že sa návrhy Európskej komisie opierajú o chybné princípy".
Čísla, ktoré vás prekvapia: Počet žiadateľov o azyl v štátoch Európskej únie sa výrazne znížil
Szijjártó označil za takýto chybný princíp podporu migrácie označovanej za legálnu, čo zvyšuje bremeno zaťažujúce členské krajiny únie. Namiesto toho by sa podľa neho bolo potrebné usilovať o zníženie počtu migrantov smerujúcich do Európy na minimum s cieľom znížiť túto záťaž.
"Podľa nás nie je potrebné zvyšovať bremeno a následne ho rozdeľovať, ako sa domnievajú európske inštitúcie, ale znižovať bremeno," cituje agentúra MTI Szijjártóove slová. Maďarský minister pripomenul, že krajiny západného Balkánu, stredoeurópske štáty a Taliansko museli prežiť v uplynulom období tranzit viac ako milióna ilegálnych prisťahovalcov a ak by sa návrhy Európskej komisie zachovali, potom by sa tento tlak ešte mohol zvýšiť. Ako prví by to pocítili na západnom Balkáne, respektíve v Maďarsku, na ktorého hraniciach by sa opäť objavili migranti.
Prisťahovaleckej politiky opierajúcej sa o pozvania už stačilo, pretože narobila priveľa problémov Európe i Európskej únii, tlmočil minister stanovisko maďarskej vlády. Súčasne dodal, že stredoeurópske krajiny sa musia zomknúť, aby sa dokázali ubrániť pred dôsledkami úplne pomýlenej prisťahovaleckej politiky Bruselu.
Na plenárnom zasadaní SEI v Banji Luke sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Bieloruska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Macedónska, Maďarska, Rakúska, Talianska a Srbska, ich námestníci z Albánska, Moldavska a Poľska, štátni tajomníci rezortov diplomacie SR, Čiernej Hory a Rumunska, predstavitelia diplomacie ČR, Slovinska a Ukrajiny, ako aj komisár EÚ pre susedskú politiku a rozširovanie únie Johannes Hahn.
