ATÉNY - Grécka vláda má v pláne rozmiestniť pozdĺž hraníc s Macedónskom megafóny a pomocou nich sa chce snažiť presvedčiť stovky migrantov a utečencov, že správy o skorom znovuotvorení tzv. balkánskej cesty sú falošné.
Tieto správy sa šíria na sociálnych sieťach, spresnil hovorca vládneho centra na riešenie krízy s utečencami. Snahy gréckej vlády dostať týchto migrantov do organizovaných záchytných táborov v iných častiach Grécka dosiaľ zlyhávajú - okrem iného práve pre dohady, že hranicu by predsa len mohli otvoriť.
Podľa agentúry AP pri hraniciach s Macedónskom a v prístave Pireus pri Aténach zostáva stále viac ako 15.000 migrantov, ktorí sa odmietajú presunúť do gréckou vládou vybudovaných táborov.
Hranice Macedónska pritom zostanú uzavreté najmenej do konca tohto roka. Rozhodol o tom v pondelok macedónsky parlament. Súčasne predĺžil stav núdze vyhlásený v auguste 2015, ktorý umožňuje nasadenie armády na hraniciach krajiny. Uznesenie sa týka najmä hraníc s Gréckom a Srbskom.
Od februára tohto roka je macedónsko-grécka hranica fakticky zatvorená - utečenci a migranti cez ňu nemôžu prechádzať na tzv. balkánskej trase ďalej smerom do západnej a severnej Európy. Agentúra AP vysvetlila, že Grécko sa snaží implementovať dohodu medzi EÚ a Tureckom o vracaní utečencov a migrantov z gréckych ostrovov nazad do Turecka. Realizácia dohody si však vyžaduje vyslanie stoviek imigračných úradníkov a ďalšieho personálu.
Na ostrovoch Chios a Lesbos aj v pondelok pokračovala protestná akcia asi 2000 migrantov, ktorí sa na ostrovy preplavili po 20. marci a čaká ich deportácia do Turecka. Ich protesty, ktorých cieľom je dostať sa na slobodu, sa zintenzívnili v pondelok, keď oba ostrovy navštívil minister verejných práv Nikos Toskas. Toskas po inšpekcii konštatoval, že prúd migrantov prichádzajúcich do Grécka sa po 20. marci zoslabil. Podľa neho je "jasné, že Turecko dokáže mať situáciu pod kontrolou" a konať v súlade s dohodou s EÚ. Poznamenal však, že "uvidíme, či to bude pokračovať aj v ďalších dňoch."
