BRUSEL - Vo veľmi vyhrotenej atmosfére dnes ministri vnútra krajín Európskej únie rokovali v Bruseli o najnovšom vývoji migračnej krízy. Zástupcovia Česka a Slovenska Milan Chovanec a Robert Kaliňák sa pred novinármi zmienili predovšetkým o tvrdej výmene názorov s gréckym ministrom pre imigračnú politiku Giannis Mouzalasem.
"Hlavným problémom dnes je prístup Grécka. Ten je potrebné zásadne zmeniť, lebo sa nepohneme ďalej," vyhlásil Kaliňák.
V deň, keď Grécko kvôli stredajšej schôdzke Rakúska s krajinami Balkánu odvolalo svoju veľvyslankyňu z Viedne, bolo tiež v Bruseli viditeľné napätie, ktoré teraz v EÚ panuje v súvislosti s migráciou a dianím v Grécku a na západnom Balkáne. Krajiny Vyšehradskej skupiny, okrem Slovenska a Česka aj Maďarsko a Poľsko, už niekoľko týždňov hovoria o potrebe "Plánu B", ktorý má zahŕňať predovšetkým posilnenie ochrany macedónskej hranice na sever od Grécka.
Tvorba spoločnej európskej pohraničnej stráže napreduje, povedal Kaliňák
Aténam sa podobná hrozba nepáči. Už teraz totiž Macedónsko začalo odmietať migrantov a tí tak zostávajú na gréckom území. Chovanec musel podľa svojich slov gréckemu kolegovi pripomenúť finančnú i materiálnu pomoc, ktorej sa im z ČR dostalo. Zároveň ho požiadal, aby sa neopakovali jeho vyjadrenia z poslednej doby na adresu stredoeurópskych štátov.
"Je veľmi zložité potom v našich krajinách obhajovať pomoc Grécku v čase, keď sa takto vyjadruje na našu adresu," poznamenal.
"Grécko na jednej strane hovorí, že nevie svoju hranicu strážiť. Ale evidentne s tým ani nechce začať. A neustále žiada o nejakú európsku solidaritu. Predstava, že by stále prerozdelili svoj problém medzi všetkých napriek tomu, že sami zlyhali, je neuveriteľná," vyhlásil dnes pred novinármi Kaliňák.
Výmenu názorov s Grékmi označil za "ostrú". "Nie je to obvyklé, aby sa ministri priamo hádali a vyčítali jednotlivé body," poznamenal slovenský minister. Tvrdé vyjadrenie na grécku adresu podľa neho zneli nielen od zástupcov V4, ale aj od ministrov zo západnej Európy. "Nie je zvykom, aby si ministri skákali do reči. To si za tých osem rokov, čo sem jazdím, nepamätám. Začína to byť skutočne veľmi emotívne," podotkol Kaliňák.
EÚ podľa neho musí prestať mať "určité sociálne cítenie" s krajinami, ktoré v migračnej kríze zlyhali. Gréci podľa neho aj dnes partnerom tvrdili, že miesta na registráciu a výber žiadateľov o azyl - takzvané hotspoty - budú budúci týždeň fungovať. "To sa stretlo s pomerne pobavenými reakciami. Jeden funguje sťažka, ostatné vôbec nie sú pripravené," uviedol Kaliňák s odkazom na zistenie slovenských a českých zástupcov priamo na mieste.
Grécko malo podľa minuloročnej dohody lídrov krajín EÚ celkovo päť hotspotov po niekoľkých odkladoch spustiť už vlani do konca novembra. Podľa Chovanca sa ale v tomto ohľade situácia v posledných dňoch mení, hotspoty totiž v Grécku dostala na starosť armáda, ktorá vec začala riešiť. Podľa českého ministra ale zostáva otvorený problém zadržiavania migrantov do tej doby, než bude zjavné, či dotyčný má alebo nemá právo na azyl.
Pre EÚ je teraz pri riešení migračnej krízy kľúčovou krajinou Turecko. Úspech rokovania s ním ale bude podľa Kaliňáka opäť závislý na gréckom postoji. "Niekedy mám pocit, že zvíťazia malé žabomyšie vojny z dávno minulých dôb," podotkol.
Kaliňák dodal, že Gréci sa dnes "trápne vyhovárali" na Turecko, ktoré je podľa nich vraj zodpovedné za to, že stále nie je funkčná kontrola ich spoločnej hranice. Práve cez ňu do EÚ ďalej prúdi tisíce migrantov.
Únia sa vlani na jeseň s Tureckom dohodla na spoločnom akčnom pláne ako situáciu riešiť. Vo februári summit EÚ zopakoval, že tento prístup je prioritou. Ak sa však do summitu EÚ-Turecko, naplánovaného na 7. marca, počty migrantov výrazne neznížia, bude podľa českého ministra vnútra potreba spustiť "Plán B", teda brániť migrantom v presunoch z Grécka ďalej na Balkán. Ak sa nič nestane, hrozí podľa neho veľmi rýchly koniec existencie schengenského priestoru voľného pohybu.
Grécko po roztržke ohľadne konferencie stiahlo veľvyslankyňu z Rakúska
Grécke ministerstvo zahraničných vecí oznámilo dnes odvolanie gréckej veľvyslankyne z Rakúska na konzultácie do Atén po tom, ako sa vo Viedni konala v stredu konferencia o migrácii cez krajiny Balkánu, na ktorú nepozvali Grécko.
Grécky minister zahraničných vecí Nikos Kotzias odôvodnil tento krok snahou "ochrániť priateľské vzťahy" medzi Gréckom a Rakúskom, cituje zo zverejneného vyhlásenia agentúra AP. Podľa Kotziasovho rezortu je "zrejmé, že veľké problémy Európskej únie nie je možné riešiť s myslením, mentalitou a mimoinštitucionálnymi iniciatívami, ktoré majú korene v 19. storočí".
Za "hanbu" označil v stredu grécky premiér Alexis Tsipras fakt, že sa v Rakúsku konala konferencia o azylovej politike za účasti deviatich balkánskych štátov, avšak v neprítomnosti predstaviteľov Grécka. Ministri vnútra a zahraničných vecí Rakúska a krajín západného Balkánu sa vo Viedni zhodli na nevyhnutnosti okamžitého zredukovania počtu prichádzajúcich migrantov, a to pre bezpečnostné obavy, otázniky nad ich integráciou a nedostatočné prostriedky. Podľa dnešného vyhlásenia gréckej diplomacie takáto iniciatíva "podrýva základy a proces zjednocovania Európy".
