ĽUBĽANA - Slovinské hranice chráni od dnešného dňa dočasne aj 80 vojakov, a to v súlade s rozhodnutím parlamentu v Ľubľane, ktorý schválil v pondelok na mimoriadnom zasadaní plán vlády umožňujúci na tri mesiace nasadiť armádu na hranice, aby tam pomáhala polícii zvládnuť prúd migrantov
Zákon, ktorý dáva armáde právomoc regulovať prúd migrantov, prešiel veľkou väčšinou hlasov, keď ho podporilo 69 a proti hlasovalo iba päť poslancov.
Príslušníci slovinských ozbrojených síl, ktorých nasadili v okolí Koperu, Nového mesta, Celje a Mariboru, môžu podobne ako muži zákona legitimovať, ale aj zadržať migrantov. V prípade väčšieho množstva utečencov môžu siahnuť po regulácii prílevu, dočasne môžu obmedziť slobodu pohybu migrantov a v sebaobrane môžu použiť aj násilie.
Velenie slovinskej polície oznámilo, že povolá do služby ďalších asi 600 záložníkov, ktorých úlohou bude monitorovanie migračných prúdov vo vnútrozemí.
Slovinský prezident Borut Pahor v dnešnom interview pre tlačovú agentúru STA upozornil, že odpor voči migrantom a prejavy xenofóbie možno zdolať iba efektívnou a spoločnou politikou Európskej únie.
Podľa jeho názoru však migračnú krízu treba riešiť najmä v krajinách, z ktorých pochádzajú migranti, pretože v opačnom prípade sa v členských štátoch únie budú zosilňovať nálady smerujúce proti utečencom.
Aj v Slovinsku sa medzičasom objavili prejavy nevôle občanov so zámermi vlády zriadiť zariadenia pre migrantov, a to napríklad v Kranji alebo Šenčure.
Srbsko uvažuje nad využitím armády pri riešení migračnej krízy
Belehrad 24. februára (TASR) - Srbsko uvažuje nad možnosťou, že do riešenia migračnej krízy zapojí aj armádu, keďže krajina zápasí s prílevom ľudí, ktorí nemôžu pokračovať v ceste do Európskej únie. Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP s odvolaním sa na srbského ministra spravodlivosti Nikolu Selakoviča.
Minister uviedol, že vláda a bezpečnostní predstavitelia diskutovali o takomto scenári na dnešnom zasadnutí. Dodal, že bezpečnostný systém Srbska je v stave pohotovosti, čo sa týka aj armády.
Selakovič vyhlásil, že Srbsko čelí tlaku tzv. ekonomických migrantov, prevažne z Afriky alebo Ázie, ktorým neudelia v EÚ štatút utečenca.
V Grécku a ďalších krajinách na Balkáne už uviazli stovky ľudí, pretože im neumožnili cestovať ďalej na západ. Objavili sa obavy z nestability v tomto nevyrovnanom regióne, a to v prípade, že počty uviaznutých narastú.
