MAINZ - Takmer dve tretiny Nemcov sú presvedčené, že terajšia utečenecká kríza ohrozuje súdržnosť Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu nemeckej televíznej stanice ZDF, o ktorého výsledkoch dnes informovala agentúra DPA.
K názoru, že utečenecká kríza ohrozuje súdržnosť krajín EÚ silno alebo veľmi silno, sa v prieskume Politbarometer priklonilo 63 percent opýtaných. V podobnej ankete pred dvoma týždňami sa takto vyjadrilo "iba" 55 percent účastníkov.
Až 78 percent ľudí v prieskume ZDF privítalo dočasné obnovenie kontrol na hraniciach Nemecka a iných krajín schengenského priestoru v súvislosti s masovým prílevom utečencov, zatiaľ čo 19 percent hodnotí takýto krok ako zlý.
Spomedzi opýtaných si 57 percent myslí, že Nemecko terajší nápor utečencov dokáže zvládnuť, ďalších 40 percent si myslí opak. V odpovediach na otázku, či je prístup kancelárky Angely Merkelovej k utečeneckej kríze správny alebo nesprávny, prevažuje priaznivé hodnotenie v pomere 50 k 43 percentám. Prieskum na vzorke 1225 náhodne vybraných oprávnených voličov vykonali od utorka do štvrtka.
Mnoho migrantov nepravdivo tvrdí, že sú zo Sýrie
Takmer tretina žiadateľov o azyl, ktorí pricestujú do Nemecka a tvrdia, že sú zo Sýrie, v skutočnosti nepochádza z tejto blízkovýchodnej krajiny. Vyplýva to z odhadov, o ktorých dnes informovali nemeckí predstavitelia.
Nemecko v lete oznámilo, že dočasne nebude posielať Sýrčanov späť do iných krajín EÚ, cez ktoré cestovali, ako by to bolo možné na základe príslušných predpisov únie. Niektorí z utečencov si to vysvetlili ako signál, že Nemecko uprednostňuje ľudí zo Sýrie, píše agentúra AP. Sýrčania už tvoria najväčšiu skupinu zo státisícov azylantov, ktorí tento rok prišli do Nemecka.
"Registrujeme falšované sýrske pasy. Sú tu ľudia, ktorí tvrdia, že pochádzajú zo Sýrie, no nevedia ani slovo po arabsky," povedal nemecký minister vnútra Thomas de Maiziere novinárom v Berlíne.
Skutočnosť, že až 30 percent žiadateľov tvrdiacich, že sú zo Sýrie, pochádza z iných krajín, však neznamená, že nemajú právo na azyl. De Maiziere napriek tomu vyzval azylantov, aby hovorili pravdu o svojej totožnosti a trpezlivo vyčkali, kým ich žiadosti vybavia. "Nech je rýchlosť tohto konania akákoľvek, z dôvodov čestnosti, spravodlivosti a bezpečnosti musí byť dôkladné," zdôraznil.
Hovorkyňa Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) dnes vo Varšave podobne uviedla, že časť utečencov v gréckych záchytných táboroch chce dosiahnuť lepšie vyhliadky na azyl falošnými sýrskymi pasmi.
"Odhadujeme, že podiel falzifikátov medzi sýrskymi pasmi predstavuje približne desať percent," uviedla hovorkyňa Ewa Moncurová pre agentúru DPA. Podľa nej sa za Sýrčanov pokúšajú vydávať najmä Afganci.
Po falzifikátoch však siahajú aj "skutoční" Sýrčania. Vzhľadom na chaos na úteku, po bombardovaniach a vysídleniach v rámci Sýrie mnohí so sebou nemajú doklady. "Pre nás je to nová skúsenosť, že Sýrčania majú papiere. V minulosti utečenci spravidla prichádzali bez akýchkoľvek dokumentov," porovnala Moncurová situáciu v Grécku s prijímaním utečencov, ktorí smerujú do Európy z Líbye cez Stredozemné more.
Obchod s falošnými pasmi a inými dokumentmi sa podľa hovorkyne Frontexu stal novou "službou", ktorú ponúkajú skupiny prevádzačov migrantom. Väčšina z utečencov tvrdí, že takéto doklady kúpila v Turecku. Na identifikáciu osôb v prijímacích centrách však pasy, či už pravé alebo falošné, nie sú jediným - a ani rozhodujúcim - podkladom, dodala Moncurová.
Súčasný prílev migrantov môže byť len "špičkou ľadovca"
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) neočakáva, že by sa súčasný prílev migrantov do Európy spomalil. Obáva sa, naopak, ďalšej veľkej utečeneckej vlny z Iraku, oznámila dnes agentúra Reuters.
Regionálny koordinátor UNHCR pre oblasť Sýrie Amín Awad podľa vlastných slov neočakáva, že by sa v blízkej dobe spomalil prílev migrantov, ktorí prichádzajú do Európy v počte zhruba 8000 denne. Naopak, varoval, že môže ísť len o "špičku ľadovca". Zástupca koordinátora humanitárnej pomoci OSN v Iraku Dominik Bartsch zase upozornil, že do konca tohto roka bude odkázaných na pomoc už okolo desať miliónov Iračanov.
Počet vysídlencov v rámci Iraku dosahuje podľa odhadov OSN už približne 3,2 milióna osôb. Ďalšia rozsiahla vlna sa očakáva v prípade, ak sa iracká armáda pokúsi vyhnať tzv. Islamský štát (IS) z druhého najväčšieho mesta krajiny Mósul. V prípade ofenzívy vládnych síl by Mósul mohlo opustiť až 500.000 obyvateľov, upozornil podľa agentúry Reuters Bartsch.
