ZÁHREB - Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová dnes vo večernom vysielaní Nova TV konštatovala, že vláda v Záhrebe sa adekvátne nepripravila na zvládnutie krízy okolo utečencov.
12:18 Aj do severnej Európy prišli minulý týždeň tisíce utečencov. Najmenej 12.400 utečencov prišlo v uplynulých 15 dňoch cez Nemecko do Dánska. Informovala o tom dnes agentúra APA s odvolaním sa na dánsku políciu. O azyl v Dánsku však požiadal len asi jeden z desiatich, zvyšok pokračoval buď pešo, alebo autobusom či vlakom do Švédska, Nórska a Fínska. Väčšina z týchto migrantov zrejme skončila vo Fínsku.Podľa odhadov dánskeho Červeného kríža požiadalo v krajine minulý týždeň o azyl asi 600 ľudí. Presné čísla zatiaľ nie sú k dispozícii.
Švédsky prisťahovalecký úrad odhaduje, že žiadostí o azyl bolo v minulom týždni 6400. Fínska hlásilo za rovnaké obdobie 2800 žiadostí, Nórsko 1240. Podľa odborníkov sa Fínsko nečakane stalo obľúbeným cieľom migrantov najmä preto, že hlavne Iračania tam majú väčšie šance získať azyl. Zatiaľ čo vláda v Helsinkách považuje bezpečnostnú situáciu v mnohých častiach Iraku za zlú, Švédsko to vidí naopak. Skúsenosti s utečencami z niekoľkých európskych krajín v ostatnom čase navyše ukázali, že mnoho ich má vďaka internetu a smartfónom dostatok informácií o podmienkach azylového konania v jednotlivých európskych krajinách.
11:40 Sýrčania, ktorí zahynuli v chladiarenskom aute, išli za novým životom do Nemecka. Traja Sýrčania, ktorí rovnako ako 68 ďalších utečencov zahynuli v chladiarenskom vozidle nájdenom na rakúskej diaľnici, snívali o lepšom živote v Nemecku. Pašerák im sľúbil, že ich tam pohodlne dovezie na osobnom aute, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na príbuzného dvoch z mŕtvych mužov.
Trojica sýrskych Kurdov - dvaja bratia vo veku 34 a 21 rokov a ich kamarát - pochádzala z mesta Kámišlí, ktoré leží sa severovýchode Sýrie neďaleko tureckých hraníc. Do vysneného Nemecka sa vydali preto, že si vo vlasti ani v susednom Iraku nemohli napriek dobrému vzdelaniu nájsť stále zamestnanie alebo dokončiť štúdium. Ich riskantná niekoľkomesačná cesta sa začala v severoirackom Kurdistane, odkiaľ cez Turecko, Grécko a Macedónsko dorazili do Srbska. Práve odtiaľ jeden z bratov, Husajn Chálil Mustafa (34), naposledy zavolal domov svojmu švagrovi.
"Povedal mi, že stretli kurdského pašeráka z (irackej) Sulajmáníje ... Dohodli sa s ním, že ich prevezie cez Rakúsko (a Maďarsko) do Nemecka za 1600 dolárov na osobu," uviedol pre Reuters Džihád Durúš z Kámišlí. Telefonát sa podľa neho uskutočnil 25. augusta - len dva dni pred nájdením chladiarenského vozidla so 71 mŕtvymi (zrejme udusenými) utečencami, odstaveného na rakúskej diaľnici A4 neďaleko maďarských a slovenských hraníc.
Pašerák podľa Durúša nehovoril nič o preprave v nákladnom aute, do Nemecka ich malo podľa dohody odviezť malé osobné vozidlo. V prípade, že sa nepodarí dosiahnuť cieľovú destináciu, prisľúbil dokonca vrátenie časti peňazí. Trojicu mŕtvych Sýrčanov sa podarilo identifikovať za pomoci osobných vecí alebo dokladov totožnosti. Ich príbuzní zatiaľ nevedia nič o tom, kde sa v súčasnosti nachádzajú ich telesné pozostatky, ani to, či ich prepravia naspäť do vlasti.
11:30 Maďarský parlament schválil výzvu adresovanú EÚ na ochranu Európy a jej občanov. Poslanci maďarského parlamentu dnes schválili rezolúciu, v ktorej v súvislosti s migračnou krízou vyzvali vedúcich predstaviteľov Európskej únie na ochranu Európy a jej občanov. V zdôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že migračné vlny ohrozujú celú Európu a že za vzniknutú situáciu nesie zodpovednosť Európska únia. "Vývoj situácie dospel k tomu, že kvôli nezodpovednej politike Bruselu zomierajú ľudia," uvádza sa v dokumente. "Európski politici, ktorí migrantov falošnou nádejou lepšieho života povzbudzujú k tomu, aby zanechajúc všetko smerovali s nasadením svojho života do Európy, konajú nezodpovedne," konštatuje sa v schválenej rezolúcii. Predkladatelia návrhu vyjadrili názor, že krajiny strednej Európy, ktoré sa iba nedávno dostali z ekonomickej krízy, si nemôžu dovoliť, aby sa "stali obeťou chybnej politiky Bruselu".
10:30 Poslanci maďarského parlamentu dnes možno rozhodnú o návrhu vládnej strany Fidesz, ktorá chce formou listu vyzvať predstaviteľov EÚ na ochranu Európy a jej občanov. Výzva súvisí so súčasnou utečeneckou krízou, informoval server Hirado.hu. Návrh Fideszu súčasne apeluje na vládu maďarského premiéra Viktora Orbána, aby vyčlenila finančné zdroje a pripravila právne podmienky na to, aby Maďarsko mohlo všetkými možnými prostriedkami chrániť svoje hranice.
V uplynulých 24 hodinách zasahovala maďarská polícia voči 5530 ilegálnym migrantom, z toho v 178 prípadoch na hraniciach so Srbskom. Väčšinu zvyšných migrantov riešili na maďarsko-chorvátskych hraniciach, informovala maďarská polícia.
9:30 Zákon o možnosti nasadenia armády proti migrantom vstúpil do platnosti. Novely zákonov o obrane a polícii, v zmysle ktorých bude v terajšej situácii migračnej krízy možné v Maďarsku nasadiť na hraniciach aj armádu, dnes vstúpili do platnosti po tom, čo ich v pondelok večer zverejnili vo vestníku. Informovala o tom agentúra MTI.
Podľa schválených noviel majú vojaci v čase krízovej situácie vyvolanej masovou migráciou podobné právomoci ako policajti. Môžu napríklad legitimovať, zadržať a predviesť osoby, kontrolovať vozidlá a šatstvo, môžu sa zúčastňovať na opatreniach týkajúcich sa cudzineckej agendy alebo kontrolovať cezhraničnú premávku. Vojaci budú môcť pri plnení uvedených úloh používať aj donucovacie prostriedky, ktoré spôsobia poranenia. Tieto však nesmú smerovať k vyhaseniu života, s výnimkou prípadov útokov, kde takáto možnosť nie je.
Novozvolený predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Lajos Kósa dnes v komerčnej televízii TV2 povedal, že armáda má dostatok vojakov na ochranu hraníc. "Máme pokrytý srbský úsek hraníc, ale ak bude treba chrániť aj chorvátsky úsek, potom budeme potrebovať aj pomoc vojakov," konštatoval Kósa.
8:50 Brazília predĺži svoj program zameraný na prijímanie žiadateľov o azyl zo Sýrie o ďalšie dva roky, uviedlo v pondelok brazílske ministerstvo spravodlivosti. V rámci programu, ktorý začal roku 2013, už táto juhoamerická krajina dohromady prijala 7752 migrantov, ktorým urýchlene udelili víza najmä libanonské, jordánske a turecké veľvyslanectvá. Štatút utečenca zároveň v Brazílii získalo 2097 Sýrčanov, informovala agentúra DPA. Brazília momentálne oficiálne poskytuje ubytovanie 8530 utečencom vrátane vysokého počtu osôb pochádzajúcich z Haiti, ktoré v roku 2010 zasiahlo ničivé zemetrasenie. Brazílska prezidentka Dilma Rousseffová vyzvala, aby sa o prerozdelení utečencov diskutovalo na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
8:35 Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala Spojené štáty, aby prijali väčšie množstvo žiadateľov o azyl v situácii, keď Európa čelí najväčšiemu prílevu migrantov od druhej svetovej vojny. "Nedá sa realisticky predpokladať, že Európa by to mohla všetko zvládnuť sama bez pomoci Spojených štátov amerických," citovala Merkelovej pondelkové vyjadrenie agentúra DPA. Kancelárka to povedala na stretnutí s poslancami svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a partnerskej bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU).
Americký minister zahraničných vecí John Kerry po víkendových rokovaniach v Berlíne povedal, že USA výrazne zvýšia počet utečencov, ktorých sú ochotné prijať v najbližších dvoch rokoch. Na budúci rok prijmú o 15.000 utečencov viac (spolu 85.000) a v roku 2017 až 100.000. Kerryho poradcovia uviedli, že mnohí zo zvýšeného počtu budú utečenci zo Sýrie. Washington tiež ohlásil zintenzívnenie pomoci pre sýrskych utečencov o dodatočných 419.000 miliónov dolárov. Celkový balík americkej pomoci tak dosiahne 4,5 miliardy dolárov.
7:27 Situácia podľa slov prezidentky ešte stále nie je taká stabilná a bezpečná, akou by mala byť, konštatovala a netajila znepokojenie nad tým, že hranice krajiny prekročilo nekontrolovane značné množstvo ľudí, o ktorých nevedno, kým sú a čo chcú. Podľa chorvátskej prezidentky kontrola štátnej hranice nefunguje a situácia sa zlepšila až po tom, ako veľkú časť migrantov prepravili do Maďarska.
Plán B chorvátskej vlády, podľa ktorého usmernia ilegálnych migrantov smerom k maďarskej štátnej hranici, je reakciou na plán A, ktorý ani nejestvoval, povedala podľa tlačovej agentúry MTI najvyššia chorvátska predstaviteľka. Podľa jej názoru má každý záujem, aby sa situácia dostala pod kontrolu, dohodu sa nepodarilo dosiahnuť iba o tom, akým spôsobom to dosiahnuť. Chorvátska vláda k tomuto problému pristupovala podľa prezidentky priveľmi zľahka.
Spory medzi pravicovou prezidentkou a ľavicovou vládou balkánskej krajiny sú v posudzovaní krízy okolo utečencov viac ako zrejmé. Chorvátsky premiér Zoran Milanovič dnes večer vyhlásil, že Chorvátsko sa počas migračnej krízy prejavilo ako moderná, civilizovaná, humánna a dobre organizovaná krajina západného okruhu, ktorá nevyužila migračnú krízu na presadzovanie vlastných záujmov a ani nedovolila, aby boli jej občania ohrození.
"Nechceli sme šíriť paniku, vedeli sme, čo robíme," vyhlásil pre televíziu RTL Milanovič, keď dostal otázku o prechode z plánu A na plán B. "Som hrdý na to, ako sme to zvládli. Súčasné Chorvátsko je krajina s dobrým menom vo svete," dodal premiér, ktorého citovala chorvátska tlačová agentúra HINA. Milanovič je presvedčený, že na upokojenie utečeneckej krízy je potrebná finančná podpora Turecka, ktoré sa na svojom území stará o dva milióny utečencov. Premiér kritizoval Grécko, ktoré podľa jeho názoru nekontroluje svoje hranice, hoci patrí do schengenskej zóny.
