NICKELSDORF – Málokto si dokáže predstaviť situáciu, v ktorej už nevidí iné východisko, ako opustiť svet, ktorý od detstva poznáme a vydať sa do neznámeho. Utečenci zo Sýrie, ktorí v týchto dňoch prechádzajú Maďarskom a Rakúskom, exkluzívne pre Topky porozprávali, čím si prešli na svojej odvážnej ceste za bezpečným životom, ktorá z krajín Európskej únie je ich finálnou destináciou aj to, o čo všetko prišli vo vojne v Sýrii.
„V Európe som už 15 dní, prišiel na lodi do Grécka. Teraz smerujem do Viedne, odtiaľ by som sa chcel dostať do Holandska alebo Nemecka,“ hovorí nám mladý muž lámanou angličtinou. Rovnakú zmes, teda viac porozumenia ako vlastných slov, používa väčšina z utečencov, ktorí prúdia oproti nám. Niektorí sú ochotní sa rozprávať, iným nie je do reči.
Ženy a deti sa usmievajú, konečne si oddýchnu, na stanici v rakúskom Nickelsdorfe si nájdu svoj kúsok v tieni. „Vojna v Sýrii je stále horšia, báli sme sa, tak sme odišli. Som tu s manželom, svojim synom, dcérou a týmto drobcom,“ ukazuje nám hrdo matka svoje sotva 1,5 ročné dieťa zabalené v šatke, upevnenej o jej vlastné telo a dodáva: „Je nám jedno, kde sa nakoniec usadíme.“ Nevyzerá zúfalá, práve naopak. Rovnako, ako u všetkých naokolo, badať aj v jej tvári úľavu.
Pristavil nás postarší pán s cigaretkou v ruke, vedľa neho trojica podobných pánov, všetci uvoľnení, v krásnom počasí sa vyhrievajú na slniečku. „Môžem si zavolať, prosím? Nemám telefón a potrebujem nájsť priateľa, ktorý je už v Rakúsku dlhšie,“ pýta sa. Hneď ako sa dovolá, úsmev mu rozjasní tvár. Spustí rýchlou arabčinou niekoľko dlhých viet, potom mi podá telefón naspäť so slovami: „Môj priateľ sa vám chce tiež poďakovať, že ste mi požičali mobil.“
Deti sa hrajú pod pumpou s vodou, ich otcovia si tam umývajú nohy. Väčšina zo 4000 ľudí, ktorý za jeden deň prejdú stanicou v Nickelsdorfe, nemá ktovieakú obuv. Nosia zo sebou radšej spacie vaky a stany, ale aj tie, tí optimistickejší, nechávajú popri ceste. Čaká ich možno ešte dlhá cesta, no nateraz sa cítia aspoň bezpečne. Nič viac momentálne nepotrebujú, každý tam má niekoho. Aspoň priateľa, s ktorým prežil náročnú cestu do vysnívanej zeme.
