BRUSEL - Grécky premiér Alexis Tsipras si počas utorňajšieho mimoriadneho summitu eurozóny vypočul na svoju adresu viacero nelichotivých poznámok. Uviedol predseda vlády SR Robert Fico po skončení tohto podujatia.
Fico v rámci prezentácie názorov lídrov 19 krajín eurozóny uviedol, že došlo k dohode, podľa ktorej ak lídri eurozóny do nedele schvália nový program reforiem, v nedeľu (12.7) nebude potrebné uskutočniť ďalší summit eurozóny venovaný Grécku.
Sám však takúto možnosť označil za "science-fiction" a spochybnil, že grécka strana do nedele všetko pripraví na finálne podpísanie dohody. "Ak sa grécky premiér cítil posilnený referendom, tak narazil na čoraz väčší odpor viacerých členských štátov a to, čo si dnes vypočul od iných, si určite za klobúk nedal," opísal Fico dianie na eurosummite.
Premiér SR spresnil, že by bolo dobre, keby dohoda pre Grécko vznikla, ale upozornil, že aj napriek nedeľňajšiemu gréckemu referendu podmienky Európanov a veriteľov budú čoraz tvrdšie, pričom referendum všetko iba viac skomplikovalo.
Viacerí premiéri z krajín eurozóny Tsiprasa upozornili, že ním zvolané referendum bolo vlastne o dokumente, ktorý už nebol platný, ktorý v tej chvíli neexistoval. Okrem toho Tsipras schytal kritiku aj za nepriaznivé nálady gréckych voličov voči iným európskym krajinám.
"Niektorí predstavitelia členských štátov si vyprosili, že sme označovaní za teroristov a vydieračov vo vzťahu ku Grécku. Ako keby Grécko bolo jediné spravodlivé a celá Európa je teraz povinná sa ku Grécku postaviť tak, že im za každú cenu musíme zachraňovať chrbát," zhodnotil situáciu slovenský premiér
Fico zároveň upozornil, že do konca tohto týždňa už musí padnúť nejaké rozhodnutie o Grécku, pričom slovenská strana je pripravená na "všetky typy rozhodnutí".
Hľadáme definitívnu cestu von z krízy, tvrdí Tsipras
Atény podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa hľadajú "definitívnu cestu von“ z krízy prostredníctvom reformných návrhov, ktoré podľa jeho slov budú na stole do konca týždňa. "Diskusia sa niesla v pozitívnej atmosfére. Proces bude rýchly, začne sa počas niekoľkých nasledujúcich hodín s cieľom ukončiť ho najneskôr do konca týždňa,“ povedal Tsipras po núdzovom summite lídrov eurozóny. "Grécka strana bude pokračovať v úsilí, pričom má v rukách veľkú zbraň, ktorou je verdikt občanov (v referende). Vôľou veľkej väčšiny je udržateľná dohoda, ktorá ukončí diskusie (o odchode Grécka z eurozóny) a ponúkne vyhliadky definitívneho ukončenia krízy,“ doplnil.
Európska centrálna banka (ECB) bude do nedele zabezpečovať minimálnu likviditu pre Grécko. V utorok to vyhlásil francúzsky prezident Francois Hollande. Podľa jeho slov je dohoda stále možná, hoci času je málo. "ECB bude zabezpečovať minimálnu likviditu pre grécke banky do nedele,“ vyhlásil Hollande.
Dohoda s Gréckom je možná, hrozí však katastrofa
Dohoda s Gréckom je stále možná, ale čas beží a ak sa riešenie nenájde, hrozí krajine hospodárska katastrofa, varoval dnes v rozhovore pre stanicu Europe 1 šéf francúzskej centrálnej banky Christian Noyer. Noyer, ktorý je tiež členom Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB), tiež upozornil, že ak bude zrejmé, že dohoda medzi Aténami a veriteľmi nie je reálna, bude musieť ECB ukončiť núdzové financovanie gréckych bánk.
Podľa Noyera je nedeľa zlomovým dňom: ak sa do tej doby nepodarí pre zadlžené Grécko nájsť schodné riešenie, príde podľa neho katastrofa. Tú by mohlo spôsobiť už len to, že ECB ukončí núdzové financovanie gréckych bánk z programu ELA, ktoré teraz držia gréckej finančné ústavy nad vodou. "Naše pravidlá nás zaväzujú, aby sme (núdzový program ELA) ukončili vo chvíli, keď už neexistujú vyhliadky na politickú dohodu," povedal Noyer.
Podniky zavádzajú nútené dovolenky, vláda vraj úpisy neplánuje
Grécke podniky kvôli napätej situácii a uzavretým bankám stále častejšie skracujú svojim zamestnancom pracovnú dobu alebo ich posielajú na nútenú dovolenku. Informuje o tom dnes web gréckeho denníka Kathimerini, podľa ktorého ďalším krokom podnikateľov bude prepúšťanie. Grécke ministerstvo financií dnes odmietlo špekulácie, že koncom mesiaca plánuje kvôli nedostatku peňazí v štátnej kase vyplácať mzdy štátnych zamestnancov a dôchodky vo forme dlžobných úpisov.
O tom, že grécke úrady sa pripravujú na vydávanie úpisov, napísal denník Kathimerini. "Tá správa nemá žiadny reálny základ. Takéto správy sú namierené proti tejto krajine a považujeme ich za nebezpečné v čase, keď sú rokovania s veriteľmi vo zlomovej fáze," uviedlo ministerstvo v oficiálnom vyhlásení.
Scenár, podľa ktorého Atény v prípade krachu rokovaní s veriteľmi budú musieť vydávať dlžobné úpisy, čím v podstate umožnia vznik novej meny, patrí k jednej z často spomínaných ciest k takzvanému Grexitu, teda odchodu Grécka z menovej únie. Kúpna sila dlžobných úpisov, či už na ulici alebo v zahraničí, by potom bola priamym meradlom hodnoty novej meny. Hrubé odhady devalvácie, ktorú by grécka ekonomika podľa odborníkov potrebovala, aby bola na medzinárodných trhoch znovu konkurencieschopná, hovoria o 25 až 30 percentách.
Jurinová: Skladanie sa chudobnejších na Grécko je absurdné
Skladanie sa obyvateľov krajín chudobnejších ako Grécko na „rozvoj“ Grécka je podľa podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej (OĽaNO) absurdné. Upozornila, že s návrhom na program humanitárnej a rozvojovej pomoci prišiel predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz z frakcie Európskych socialistov, ktorých členom je aj Smer-SD. K tomuto návrhu sa prikláňa aj Európska komisia. Jurinová zdôrazňuje, že do rozpočtu rozvojovej pomoci prispieva aj Slovensko alebo Rumunsko a je absurdné, aby sa obyvatelia krajín chudobnejších ako Grécko skladali na „rozvoj“ Grécka. „Jedinou výnimkou, ktorú si viem predstaviť, by bolo financovanie starostlivosti o utečencov, ktorí do Grécka prichádzajú, a o ktorých sa podľa pravidiel EÚ musí Grécko postarať. Bola by to určitá prevencia pred neuváženými krokmi zo strany Grécka, ako napríklad hromadné vydávanie víz pre celý schengenský priestor,“ povedala Jurinová dnes.
Podľa Jurinovej nie je spravodlivé poskytovať humanitárnu pomoc krajine, ktorá sa dlhodobo správa nezodpovedne a odmieta riešiť svoje problémy. Upozornila, že napriek všeobecnému očakávaniu Grécko na stretnutie ministrov financií krajín eurozóny neprišlo s nijakým konkrétnym návrhom, ako si predstavuje riešenie situácie. „Summit lídrov krajín únie tak mohol iba opätovne konštatovať, že na nájdenie riešenia ostáva len niekoľko dní a vyzvať grécku vládu na predloženie hodnoverného programu reforiem. Žiadna krajina, ani na základe výsledkov referenda, si nemôže dovoliť vydierať ostatné členské krajiny,“ vyhlásila podpredsedníčka parlamentu.
Jurinová vyzvala premiéra Roberta Fica, aby nezavádzal občanov Slovenska o možných riešeniach gréckej krízy. „Nie je správne predstierať, že odpis gréckeho dlhu je vylúčený, keď drvivá väčšina ekonomických expertov považuje zadlženosť Grécka za neudržateľnú. Prvou možnosťou je okamžitý krach Grécka. Slovensko však ručí za dlhy Grécka viac ako dvomi miliardami eur a podstatnú časť tejto sumy bude musieť skôr či neskôr zaplatiť“ zdôraznila Jurinová s tým, že druhou možnosťou je, že Robert Fico spolu s ostatnými lídrami únie schváli poskytnutie nových financií pre Grécko. „Problém sa však nevyrieši, iba oddiali o niekoľko mesiacov či rokov a výška slovenských záruk a následne aj našich splátok gréckeho dlhu sa navýši o ďalšie stámilióny eur,“ dodala Erika Jurinová.
Grécko musí najneskôr do štvrtka predložiť plán reforiem
Grécko má predložiť oficiálnu žiadosť o pomoc z trvalého eurovalu a najneskôr do dnes tento týždeň musí predložiť detailný plán reforiem. Také sú závery utorňajšieho summitu lídrov členských krajín eurozóny, o ktorých včera po skončení rokovania informoval premiér Robert Fico.
"Grécko sa bude musieť uchádzať o spoluprácu v rámci trvalého eurovalu, ktorá má zabezpečiť schopnosť Grécka prežiť. Predpokladá sa, že túto oficiálnu žiadosť predloží Grécko už dnes (8.7.). Plán reforiem bude predložený v sobotu euroskupine. Na nedeľu bolo zvolané stretnutie, kde sa stretnú členské krajiny eurozóny a všetky krajiny Európskej únie, pretože neustále je tu požiadavka nečlenských krajín, aby boli zakomponované do rozhodnutí, ktoré prijíma eurozóna," priblížil Fico.
Pokiaľ by došlo k dohode krajín s Gréckom, nedeľňajší summit môže byť nahradený telekonferenciou. Tento scenár ale premiér nepredpokladá a očakáva, že lídri sa kvôli Grécku v nedeľu stretnú. "Tak ako sa grécky premiér cítil posilnený referendom, tak narazil na čoraz väčší odpor viacerých členských štátov," podotkol Fico.
Ten počas summitu skonštatoval, že "odmieta, aby si jeden individuálny premiér budoval politickú kariéru na úkor 18 premiérov a prezidentov členských krajín eurozóny". "Privítali by sme pokiaľ by Grécko zostalo v eurozóne, ale nie za každú cenu. Zdá sa, že referendum významne skomplikovalo možnú dohodu medzi Gréckom a ostatnými členskými štátmi eurozóny," doplnil Fico.
Taktiež uviedol, že aj Slovensko má za sebou niekoľko reforiem, ktoré viedli napríklad k stabilite domáceho bankového sektora. "Ak grécka vláda nesúhlasí s tým, čo navrhujú veritelia, inštitúcie, je teraz na gréckej vláde, aby povedali, čo sú schopní urobiť v horizonte dvoch, troch rokov, aby to bolo udržateľné a zabezpečilo schopnosť splácať dlhy," uviedol premiér s tým, že odmietol v mene Slovenska, aby bola Grécku na krátku dobu 50 alebo 60 dní poskytnutá pomoc a až potom aby sa premiéri vrátili k diskusii o reformách.
"Záver z dnešného stretnutia je, že Grécku zatiaľ nehrozí žiadna pomoc. Bude musieť predstaviť vlastnú predstavu reforiem. Vláda SR nikdy nebude súhlasiť s odpisom akejkoľvek časti dlhu, ktorý dnes Grécko má," doplnil Fico.Túto pozíciu Slovenska na summite podporili aj severské krajiny.
