ATÉNY - Grécka dráma pomaly, ale isto vrcholí. Do referenda zostáva iba pár dní. Medzitým však disfunkčný štát nedokáže platiť svoje dlhy a žiada o odklady. Najviac na zlú ekonomickú situáciu doplácajú obyčajní ľudia a dôchodcovia, pretože sa nemôžu dostať ku svojim úsporám. Zlý scenár môže čakať aj Slovákov. Keď sa Gréci rozhodnú, že dajú stop úsporným opatreniam, s najväčšou pravdepodobnosťou zbankrotujú a odídu z eurozóny. Takto by slovenskí veritelia mohli prísť o veľké peniaze.
Grécko neuhradilo dlh vo výške takmer 1,6 miliardy a technicky zbankrotovalo
Grécko neuhradilo Medzinárodnému menovému fondu (MMF) dlh vo výške takmer 1,6 miliardy eur. Atény mali dlh splatiť do polnoci. Grécko v utorok popoludní doslova v poslednej chvíli poslalo veriteľom nový návrh na vyriešenie krízy.
Ministri budú diskutovať o novej žiadosti Grécka o dvojročný úver z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EHS) spojený s reštrukturalizáciou dlhu. Atény chcú tieto peniaze použiť na pokrytie svojich finančných potrieb v nadchádzajúcich rokoch. Uviedol to v utorok (30.6.) v liste Euroskupine grécky minister financií Janis Varufakis, ale bez akýchkoľvek ďalších údajov a podrobností.
Na predĺženie záchranného programu pre Grécko je však príliš neskoro, vyhlásil Jeroen Dijsselbloem, predseda Euroskupiny (neformálneho združenia ministrov financií eurozóny) po skončení mimoriadnej telekonferencie. Dodal, že Euroskupina sa opäť zíde v dnes ráno, aby prediskutovala nové grécke návrhy. Podľa agentúry Reuters však Grécko ani v novom návrhu neponúklo veriteľom žiadne ústupky v otázke reforiem. Atény predložili tri požiadavky: chcú predĺženie súčasného záchranného programu, nový dvojročný úver a reštrukturalizáciu doterajšieho dlhu.
List, ktorý v utorok grécky minister financií Janis Varufakis poslal predsedovi Euroskupiny, má len jednu stranu. Píše v ňom, že Grécko "sa zaväzuje uhradiť svoj externý dlh, ale spôsobom, ktorý zabezpečí životaschopnosť gréckej ekonomiky, jej rast a sociálnu súdržnosť". Ale v liste sa ani slovom nezmieňuje o opatreniach, ktorými Európska komisia (EK), Európska centrálna banka (ECB) a MMF, teda inštitúcie zastupujúce veriteľov, podmienili uvoľnenie zmrazených financií zo záchranného programu pre Grécko.
Na chaos a zamrznuté banky doplatili dôchodcovia
Pred bankami v Grécku sa dnes tvoria dlhé rady. Ministerstvo financií totiž oznámilo, že ich na pár dní, teda oddnes do piatka 3. júla otvorí pre dôchodcov, ktorí nemajú bankomatové karty a nemôžu sa tak dostať k svojim peniazom. Ale bankové pobočky budú vydávať peniaze len klientom, ktorí nemajú karty. Výbery z účtov sú obmedzené na 120 eur.
Najviac trpis ľudia, ktorí sa nemôžu dostať ku svojim peniazom a súrne ich potrebujú. Práve kvôli dôchodcom, ktorí museli platiť svoje účty, sa výber z účtov zvýšil zo 60 na 120 eur.
Referendum sa blíži
V nedeľnom referende v Grécku sa síce väčšina voličov chystá odmietnuť podmienky záchranného programu, ale stúpa aj počet tých, ktorí budú hlasovať za ich prijatie. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu. Podľa prieskumu spoločnosti ProRata pre grécke noviny Efimerdia ton Syntakton 46 % opýtaných povie Nie reformám, zatiaľ čo 37 % sa chystá zaškrtnúť na hlasovacom lístku Áno.
Tento prieskum sa uskutočnil už po zatvorení gréckych bánk a zavedení kapitálových kontrol aj limitu na výbery z bankomatov. Ale v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami sa pomer síl v oboch táboroch začína vyrovnávať. Ešte minulý týždeň totiž odmietalo reformy a chystalo sa povedať Nie až 57 % opýtaných a 30 % plánovalo povedať Áno. Najnovší prieskum tiež ukázal, že polovica respondentov súhlasí s rozhodnutím premiéra Alexisa Tsiprasa vypísať na nedeľu 5. júla referendum o podmienkach záchranného programu.
Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeure dnes pripustil reálnu možnosť odchodu Grécka z eurozóny, hoci zdôraznil, že ECB si takýto scenár neželá. Podľa agentúry Reuters išlo o doposiaľ najpriamejšie vyjadrenie o možnosti "Grexitu" zo strany vysokého predstaviteľa ECB.
Čo sa stane, keď povedia NIE
Čo sa stane, keď povedia ÁNO
Keby sa Gréci rozhodli pre prijatie záchranných ekonomických podmienok, dostali by ďalšiu finančnú tranžu. Krajina by ostala v eurozóne a celá karavána by sa tak tlačila ďalej. Gréci si však domácu ekonomickú stiuáciu musia vyriešiť sami. Prebujnený štátny sektor, korupcia a zlé podnikateľské prostredie - toto sú ťažké úlohy pre grécku vládu. Nikto iný to však za nich nespraví.
Grécko prijme návrhy veriteľov s určitými podmienkami
Grécky premiér Alexis Tsipras ponúkol veriteľom, že prijme návrhy, ktoré mu predložili koncom minulého týždňa, aby sa rokovania o záchrane Grécka dostali zo slepej uličky, ale s určitými podmienkami. Informovali o tom agentúry Reuters, DPA a Bloomberg.
V liste, ktorý Tsipras poslal veriteľom popoludní 30. júna, sa píše, že Grécko je pripravené akceptovať väčšinu ich reformných návrhov s istými "úpravami, dodatkami a vysvetleniami", cituje DPA britské noviny Financial Times.
Tsipras chce ponechať výnimku pre grécke ostrovy, ktoré majú nižšiu daň z pridanej hodnoty (DPH), odložiť zvýšenie veku pre odchod do dôchodku o niekoľko mesiacov a odložiť tiež postupné ukončenie tzv. solidárnych garancií pre ľudí s nízkymi dôchodkami. Platnosť doterajšieho záchranného programu pre Grécko vypršala o polnoci 30. júna. Atény medzitým požiadali o tretí záchranný balík z Európskeho mechanizmu pre stabilitu spojený s reštrukturalizáciou ich dlhu.
