ATÉNY/PRAHA - V nedeľňajšom referende sa majú Gréci vyjadriť k návrhu medzinárodných veriteľov z 25. júna, ktorý už vlastne nie je aktuálny. V podstate ide ale o to, či súhlasia s úspornými opatreniami výmenou za medzinárodnú pomoc. Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker vyhlásil, že Gréci budú de facto hlasovať o tom, či zostanú v eurozóne. Dôležitejšie ako hlas ľudu ale najskôr bude, či v dôsledku neho odstúpi vláda, ktorá síce lobuje za "nie", ale jej kroky sa dajú len ťažko odhadnúť.
Hrozí Európskej únii pád na dno? Rozhádaná ako nikdy, chaos v Grécku, nestabilita a konflikty!
Varianty možného vývoja v prípade kladného a záporného výsledku nedeľňajšieho referenda v Grécku:
ÁNO:
Ak sa Gréci vyslovia pre úsporné opatrenia, mali by sa im otvoriť dvere k pomoci od medzinárodných veriteľov. Jej konkrétnu podobu ale budú ešte len musieť dohodnúť. Otázkou bude s kým. Vláda Alexisa Tsiprasa je totiž proti úsporným opatreniam a minister financií Janis Varufakis dokonca sľúbil, že v prípade kladného výsledku referenda odstúpi on a "možno aj celá vláda".
Bezprostredným dôsledkom kladnej odpovede v referende by ale malo byť upokojenie trhov a pokračovanie finančných injekcií gréckym bankám od Európskej centrálnej banky (ECB), bez ktorej sú tieto takmer nelikvidné.
Možné varianty vývoja:
a) Ak vláda podá demisiu, môže grécky prezident poveriť zostavením vlády šéfa opozície, ktorý je pre úsporné opatrenia. Potom by dohoda s veriteľmi mala ísť viac-menej hladko.
b) Ak vláda demisiu nepodá, ťažko sa s veriteľmi dohodne, keď sa jej to nepodarilo za predchádzajúci polrok.
c) Vláda demisiu nepodá, ale dohodne sa na predčasných voľbách a dočasnej technokratickej vláde (ako tomu bolo na jeseň 2011). Takáto vláda asi nebude mať dostatočný mandát pre rokovania s veriteľmi, ale núdzovú pomoc by eurozóna najskôr už uvoľnila.
NIE:
Ak Gréci v referende povedia "nie", bude to znamenať ďalšiu neistotu a ťažko možno v takomto prípade odhadnúť ďalší vývoj. Najpravdepodobnejšie zostanú zatvorené grécke banky, ktorým ECB len ťažko poskytne ďalšie peniaze. Možno ale bude eurozóna opäť odďaľovať riešenie, a to do ďalšej lehoty - 20. júla, kedy má Grécko splatiť ECB 3,49 miliardy eur.
Grécka vláda tvrdí, že "nie" z referenda posilní jej mandát pre rokovania. Medzinárodným veriteľom však došla trpezlivosť, s tou istou vládou sa o kompromis snažia už pol roka. V takom prípade by asi Grécko bolo nútené zaviesť národnú menu, lebo bankám už dochádza hotovosť a nebude okrem iného v čom vyplácať dôchodky. Toto je ale administratívne, logisticky aj časovo veľmi náročná úloha.
Podľa niektorých odborníkov záporný výsledok referenda posunie Grécko bližšie k vystúpeniu z eurozóny. Podľa iných sa ale Brusel bude tomtu variantu aj naďalej brániť, pretože by sa mu zrútil jeho projekt eura. To by malo vplyv na kapitálové trhy a tiež by to mohlo zdražieť úvery ďalším ekonomicky slabým krajinám (Portugalsko, Taliansko, Španielsko) v očakávaní investorov, že by aj tieto opustili euro. Takže aj keď predseda EK prehlasuje, že Gréci v nedeľu hlasujú o zotrvaní v eurozóne, zdá sa to byť skôr len vyhrážka.
Vystúpenie z eurozóny by bol bezprecedentný a dlhý proces. Takže aj v tomto prípade by museli Atény s medzinárodnými veriteľmi dospieť čo najrýchlejšie k nejakej dohode aspoň na preklenovacie obdobie a potom rovnako jednať o reštrukturalizácii starých dlhov.
