CAMBRIDGE - Eva Clarkeová a jej matka Anka Bergmanová unikli plynovej komore v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausen len o vlások. Eva sa totiž v Mauthausene narodila 29. apríla 1945, vo chvíli kolapsu Tretej ríše. Je jednou z najmladších osôb, ktoré prežili holokaust. Teraz žije s manželom Malcolmom Clarkom v Cambridgi a jej príbeh pripomenul v tieto dni, kedy si svet pripomína 70. výročie od oslobodenia Mauthausenu, server MailOnline.
Hitlerovi ľudia začali 29. apríla 1945 likvidovať mauthausenské plynové komory a chystali sa utiecť pred postupujúcou americkou armádou. O novorodenca vážiaceho 1,5 kilogramu chráneného pred chladom iba novinami nemali čas sa starať. Vychudnutá Anka rodila na kope tiel väzňov, ktoré nacisti nahádzali na drevený vozík. Väčšina z nich trpela brušným týfusom.
Eva Clarkeová chodí do škôl a na univerzity, aby svoj príbeh rozprávala, pokým ho môže odovzdávať osobne. Väčšina poslucháčov je ohromená aj uchvátená. Podľa svojich slov chce Eva predovšetkým dokumentovať odvahu a odhodlanie matky, ktorá zomrela pred dvoma rokmi ako 96-ročná.
Prečítajte si aj: Pavel Branko (94) zažil peklo koncentračného tábora: Kňaz Tiso klamal pápežovi!
Novinárka Wendy Holdenová práve vydala svoju knihu Born Survivors, v ktorej opisuje nesmierne úsilie, s ktorou Anka, ktorá strávila v koncentračnom tábore štyri roky, dokázala ukryť svoje tehotenstvo a donosiť dieťa v hrozných podmienkach.
Anka, študentka práv, mala 21 rokov, keď Nemci v marci 1939 obsadili Prahu. Bola zo židovskej rodiny, ale jej rodičia Stanislav a Ida, ktorí mali úspešný kožiarsky podnik, nepatrili k praktizujúcim veriacim a deti vychovávali v slobodnom duchu. Rodina neverila, že by jej mohol vpád Nemcov ublížiť. Ríša im ale podnik zabavila rovnako ako majetok.
Anka zostala v Prahe, ďalej študovala a zoznámila sa s architektom Berndom Nathanom, ktorý sa narodil v Nemecku a rovnako ako ona patril k nepraktikujúcim Židom. Zobrali sa v roku 1940 a potom sa obaja dostali do Terezína. Bernd tam pracoval ako tesár a jeho žena v oddelení pre rozdeľovanie potravín. Hoci ženy a muži bývali oddelene, Berndovi sa podarilo v jednom z barakov vybudovať malé súkromie, v ktorom sa schádzali. V lete 1943 Anka otehotnela. Podľa pravidiel Tretej ríše nemali židovskí novorodenci prežiť a Anke povedali, že musí dieťa odovzdať a bude zabité. Keď sa ale syn Dan predčasne narodil, nikto si po neho neprišiel. Po dvoch mesiacoch však zomrel na zápal pľúc.
V septembri 1944 Bernda zaradili do transportu do Osvienčimu a jeho žena mu nestačila oznámiť, že je znovu tehotná. Prihlásila sa preto dobrovoľne k prevozu tiež, čo neskôr označila za najväčšiu hlúposť svojho života. Bernda už nikdy neuzrela.
V Osvienčime rovnako ako ostatné po príchode stála nahá pred Jozefom Menegelem, ktorý sa jej pýtal, či nie je tehotná. Anka to poprela a bola pridelená na prácu do muničnej továrne vo Freibergu. Keď ju na jar 1945 prevážali do Mauthausenu, vážila niečo cez 30 kilogramov. Pri prevoze strávila v transporte 16 dní takmer bez jedla a pitia. Akonáhle sa jej po vystúpení podlomili nohy, hodili ju nacisti na vozík spolu s ďalšími chorými, ktorí boli určení na ošetrovňu. V tej chvíli začal pôrod a na svet prišla Eva. Dieťa skoro desať minút nevydalo hlásku, dokončiť pôrod pomohol jeden z väzňov, ktorý bol lekár.
"Nikto netuší, čo človek dokáže vydržať," hovorievala Anka Bergmanová svojej dcére. Po návrate do Prahy v lete 1945 zistila, že celá jej rodina bola vyvraždená. Najťažšie pre ňu bolo stráviť správu o smrti manžela. Po troch rokoch sa vydala za Karla Bergmana, ktorý Evu adoptoval. Počas vojny v Británii pracoval ako tlmočník a po vojne s rodinou utiekol do Británie.
Kniha Born Survivors dokumentuje príbehy ďalších dvoch žien, ktoré porodili deti vo vojnovom zajatí. Ich tri žijúce deti sa prvýkrát stretli pred piatimi rokmi pri 65. výročí oslobodenia Mauthausenu a od tej doby sa považujú za súrodencov
