BRATISLAVA – Štúrovo politické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, hoci už bolo preložené do slovenčiny, zostalo ešte celé desaťročia trčať zabudnuté a obchádzané v matičnom archíve. Prvé povojnové roky boli zápasom o politickú moc. Vo februári 1948 sa dostala k moci komunistická strana so svojou marxisticko-leninskou ideológiou a neprijala Štúrovo odmietnutie západoeurópskej koketérie so socializmom a komunizmom. Jeho spis rezolútne odložila, hoci prihlásenie sa k Rusku bolo jednoznačné. Tak sa stalo, že tento politický závet Ľudovíta Štúra a jeho generácie vyšiel v úplnom znení po slovensky až v roku 1993.
Dielo vydal Slovenský inštitút medzinárodných štúdií v Bratislave. Z kritického nemeckého vydania v roku 1931 ho preložil Adam Bžoch, editorsky pripravil a úvod napísal Svetoslav Bombík. Kniha vyšla spoločne so spisom Devätnáste storočie a maďarizmus, ktoré Štúr napísal tiež po nemecky a vydal už v roku 1845.
Aj keď išlo o mimoriadny kultúrno-vydavateľský čin, v spoločenskom virvare etablujúceho sa štátu nevyvolal veľkú odozvu. Štúr totiž v diele podrobil nemilosrdnej kritike spoločensko-politický vývoj západoeurópskych krajín. Pred 150 rokmi napísal: „Z politického hľadiska prechádza Západ od absolutistických monarchií ku konštitučným štátom, tieto sa zas pretvárajú na politické a napokon na sociálne a komunistické republiky, kde sa všetko končí v rozklade ľudstva a deštrukcii ľudskosti. Táto unáhlenosť má v sebe osudnú črtu: keď sa už raz totiž Západ dostal do víru týchto pohybov, nemôže sa z neho vymaniť. Niet tu pokoja, ani stálosti, všetko sa valí a tlačí vpred, rúti sa, a všetci tu vidia svoje konečné vytúžené šťastie - v záhube! Jedna revolúcia bude nasledovať za druhou a po každej na tom budú národy Západu horšie ako predtým...“
Túto Štúrovu kritiku a odmietanie Západu nemohla pochopiť veľká časť ponovembrovej spoločnosti. „Ako mohol protestantský intelektuál, človek, u ktorého by sme predpokladali hlbokú intelektuálnu a hodnotovú zakotvenosť v západnej kultúre a jej archetypoch, dospieť k takémuto paušálnemu odmietnutiu Západu?“ uviedol editor diela Svetoslav Bombík.
Štúrovej duše sa hlboko dotýkalo farizejstvo Západu, ktoré postupne spoznával aj osobne a ktoré v celej nahote prezentovala cisárska Viedeň po revolúcii 1848-49 nielen voči Slovákom. Keď sa hlbšie zamyslíme nad Štúrovými „myšlienkami - predpoveďami“ z uvedeného krátkeho citátu, musíme prísť k záveru, že Štúr, hlboko poznajúc dejinné pohyby ľudstva, predpovedá všetky kataklizmy na storočie dopredu.
Na adresu západnej spoločnosti napísal aj toto: „Nasledujúce generácie budú stále divšie a horšie, už dýchajú tento vzduch, už z neho čerpajú energiu, západným duchom času je poznačená aj výchova, tento duch je ochabnutý, ospanlivý, zo zásady sa vzdal akejkoľvek prísnosti, zmäkčilosť, pôžitkárstvo, hojnosť čoraz väčšmi vytláčajú bývalú zdržanlivosť, vážnosť, niekdajšiu činorodosť...“ Tieto slová sú aj po viac ako pol druha storočí mimoriadne aktuálne.
