NOVÉ ZÁMKY – Stovky bômb a tisícky zničených budov. To je bilancia bombardovania Nových Zámkov, ktoré je považované za najničivejší letecký útok na území dnešného Slovenska počas druhej svetovej vojny. Mesto, ktoré bolo v tom čase súčasťou Maďarska, sa na prelome rokov stalo terčom troch mohutných bombardovaní americkými leteckými silami. Bývalému prednostovi Mestského úradu v Nových Zámkoch Petrovi Ághovi sa priamo v Národnom archíve USA podarilo zistiť, že dôvodom na bombardovanie mesta bol strategický význam železničnej stanice.
„Má dve depá pre lokomotívy a niekoľko dielní a opravovní a je schopné obslúžiť značné množstvo prepravy. Pre jeho strategické umiestnenie vo vzťahu k východnému frontu je tento uzol jedným z najvýznamnejších cieľov, ktorým sa zásobuje nepriateľ na ruskom fronte,“ uvádza sa v rozkaze Veliteľstva 456. brigády amerického letectva.
Prvé dva kobercové nálety vykonali v októbri 1944 desiatky ťažkých bombardérov typu B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator sprevádzané stíhačkami P-51 Mustang. Podľa originálu policajného hlásenia, ktorý je uložený v Mestskom múzeu J. Thaina v Nových Zámkoch, dopadlo na mesto 7. októbra 1944 približne 600 až 700 bômb. „Boli to trhacie, zápalné, plynové a svetelné bomby asi 100- až 200-kilogramových kalibrov,“ uvádza sa v dokumente. O týždeň neskôr, 14. októbra, americké lietadlá zhodili na mesto ďalších 96 ton výbušnín v podobe viac ako 400 bômb. Lietadlá celkom zničili oblasť v okolí železničnej stanice a železničnú kolóniu. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov. Zničených bolo 40 rušňov s 1370 naloženými vagónmi. Najtragickejšie bolo tretie bombardovanie 14. marca 1945, keď americké letectvo zhodilo na mesto viac ako 150 ton trhavých bômb. Mnohé z nich padali do stredu mesta, kde zabili stovky civilistov. Podľa dobových dokumentov mnohé obete nebolo možné vôbec identifikovať a bolo ich toľko, že sa na výrobu rakiev museli požívať aj dosky z drevených plotov.
Po troch ničivých náletoch boli Nové Zámky takmer zrovnané so zemou. Z pôvodných 3394 domov bolo zničených 2023. Za obeť padli prakticky všetky historické budovy mesta, ktoré sa zrútili priamo pri bombardovaní, alebo boli poškodené do takej miery, že museli byť po vojne zbúrané. Pri výbuchoch bômb a v troskách budov zahynulo približne 2000 obyvateľov mesta, spolu s vojakmi a ďalším civilistami sa však počet obetí odhaduje až na 4000 ľudí.
Tragické bombardovanie zažili 26. marca 1945 aj obyvatelia Nitry. V ten deň na mesto útočili bombardéry 5. leteckej armády 2. ukrajinského frontu. Mesto v tom čase nebolo chránené protilietadlovou obranou a pretože zlyhala aj hlásna služba, lietadlá prileteli nad Nitru bez akéhokoľvek varovania. Po ôsmej hodine ráno už na centrum mesta padali bomby. Zničených bolo približne 50 budov, ďalších 300 bolo poškodených. Pri nálete zahynulo takmer 350 ľudí. K veľkému počtu obetí prispelo aj to, že k útoku došlo v čase, keď sa v Nitre konali trhy. Cieľom bômb mali byť ustupujúce nemecké vojská, ktoré však v čase náletu už v meste neboli. Ruský útok tak z vojenského hľadiska vyznel ako celkom zbytočný. Spôsobil však obrovské škody na majetku a zabil stovky civilistov. Počas bývalého režimu sa preto o tejto etape oslobodzovania Nitry nemohlo otvorene hovoriť. Sovietske vojská vstúpili do mesta prakticky bez boja 30. marca 1945.
