BRATISLAVA - Do zimy roku 1941 sa zdalo, že Nemecko a Wehrmacht v Európe nič nezastaví. Nakoniec však prišlo k zlomu. Obrat v prospech protifašistickej koalície naštartovala bitka pri Moskve, ktorá prebiehala od 30. septembra 1941 do 20. apríla 1942.
"Počas bitky, v dôsledku protiútoku Červenej armády, ktorý sa začal 5. decembra 1941, boli nemecké vojská po prvý raz od začiatku 2. svetovej vojny prinútené prejsť do strategickej obrany, a to na celom úseku východného frontu," priblížil historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Jozef Bystrický. Po úspešnom protiútoku Červená armáda rozvinula 8. januára 1942 všeobecný útok a do 20. apríla jej vojská na rôznych úsekoch frontu postúpili o 150–400 kilometrov. "V priebehu bitky pri Moskve stroskotal nemecký plán bleskovej vojny - plán Barbarossa a na jej konci Nemecko stálo pred perspektívou dlhej vojny, s ktorou nepočítalo," dodal. Preto podľa jeho slov táto bitka býva označovaná za začiatok obratu v priebehu vojny v európskom priestore vojnovej činnosti.
Ďalším míľnikom bola bitka pri Stalingrade, ktorá prebiehala od 17. júla 1942 do 2. februára 1943. "Víťazstvom v bitke pri Stalingrade Červená armáda prevzala strategickú iniciatívu, ktorú si udržala až do konečnej porážky nacistického Nemecka, výrazne prispela k dosiahnutiu zásadného obratu v priebehu vojny, ktorý dovŕšila bitkou pri Kursku," dodal Bystrický.
Bitka pri Kursku prebiehala od 5. júla do 23. augusta 1943. "V jej obrannej fáze zo strany Červenej armády došlo k zmareniu nemeckej útočnej operácie Zitadelle, ktorou sa velenie Wehrmachtu snažilo obkľúčením zoskupenia vojsk Červenej armády v priestore Kurska znova získať strategickú iniciatívu," vysvetlil historik. V priebehu protiútoku Červená armáda však protivníkovi spôsobila zdrvujúcu porážku a zabezpečila si strategickú iniciatívu až do konca vojny. "Jej súčasťou bola najväčšia tanková bitka 2. svetovej vojny. V bitke pri Kursku definitívne stroskotala nemecká útočná stratégia. Po jej skončení sa pomer síl prenikavo zmenil v prospech Červenej armády, čo dokázala zužitkovať v nasledujúcich strategických operáciách," dodal Bystrický.
Významnou operáciou na území Európy bolo aj vylodenie Spojencov v Normandii, operácia Overlord. Spojenci ňou otvorili druhý front v Európe. "Bola najväčšou výsadkovou operáciou vo vojenských dejinách. V jej priebehu si vojská Spojencov vybojovali 100 km široký a asi 50 km hlboký nástupný priestor pre útočnú činnosť v severozápadnom Francúzsku a postup k hraniciam Nemecka," ozrejmil historik.
Dôležité a rozhodujúce operácie sa neuskutočnili len v Európe, ale aj v Pacifiku či v Afrike. Za najvýznamnejšiu operáciu na čiernom kontinente považuje historik útok britskej 8. armády v Egypte a Líbyi, ktorý sa začal 23. októbra 1942 pri egyptskom Alamejne. Touto operáciou sa definitívne zmenil priebeh vojny v severnej Afrike a spolu s vylodením amerických a britských vojsk v Alžírsku (8.–11. 11. 1942) sa vytvorili podmienky na definitívnu porážku nemecko-talianskych vojsk v severnej Afrike a ich kapituláciu v Tunise 13. mája 1943.
V Pacifiku to zas bola námorná bitka pri Midweiských ostrovoch medzi loďstvami Japonska a USA, ktorá trvala od 6. do 8. júna 1942. "Hlavnú úlohu v nej zohralo palubné letectvo lietadlových lodí oboch bojujúcich strán. V dôsledku víťazstva amerického námorníctva došlo k zmene pomeru síl v Tichomorí a k zastaveniu japonského postupu," zakončil historik.
