DONECK – Najväčšie východoukrajinské mesto Doneck bolo po celý včerajší deň ostreľované z ťažkých zbraní a situácia je tam napriek vyhlásenému prímeriu kritická. Uvádza to večerná správa doneckej radnice.
Z Donecku a okolia je hlásených takmer 20 obetí bojov
Šesť civilistov bolo zabitých za posledných 24 hodín pri bojoch medzi ukrajinskou armádou a rebelmi v meste Doneck na východe Ukrajiny. Informovala o tom dnes agentúra AFP, podľa ktorej ide o najťažšie civilné straty od vyhlásenia prímeria 5. septembra. Jedenásť obetí bojov a štyria zranení sú tiež hlásení z obce Kirovsk neďaleko Donecku, napísala agentúra Interfax.
Medzinárodní pozorovatelia sa dostali pod paľbu
Šesťčlenný tím medzinárodných pozorovateľov vo východoukrajinskom meste Doneck sa v nedeľu dvakrát dostal pod paľbu. Stalo sa tak napriek prímeriu medzi vládnymi silami a proruskými separatistami, oznámil v pondelok hovorca skupiny. Incident, pri ktorom boli dve označené vozidlá Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ťažko poškodené, podčiarkuje krehkosť prímeria uzavretého v septembri.
NATO a USA uskutočňujú na západe Ukrajiny vojenské cvičenia
Spojené štáty a 11 členských krajín NATO dnes začali spoločné vojenské cvičenia s Ukrajinou na západe jej územia, a to v čase, keď sa zhoršujú vyhliadky na politické riešenie konfliktu s proruskými separatistami na východe Ukrajiny.
Na manévroch s názvom Rýchly trojzubec v Ľvovskej oblasti sa zúčastňuje vyše 1200 vojakov z 15 krajín. Informoval o tom ukrajinský plukovník Oleksandr Syvak po tom, čo sa cvičenia začali na vojenskej základni v meste Javoriv pri hranici s Poľskom.
"V súčasnosti čelíme protivníkovi s jednou z najmocnejších armád s jadrovými zbraňami na svete," vyhlásil Syvak, ktorého citovala nemecká tlačová agentúra DPA.
Armáda USA už skôr oznámila, že zúčastňujúcich sa vojakov bude 1300. Uviedla, že každoročné cvičenie je zamerané na posilnenie schopnosti NATO a účastníkov programu Partnerstvo za mier spoločne operovať. Do programu sú zaradené postsovietske krajiny. Americká armáda oznámila, že manévre sa konajú na žiadosť Ukrajiny.
Rusi sa Ukrajincom údajne vyhrážali použitím jadrových zbraní
Rusko sa údajne vyhrážalo Ukrajine použitím taktických jadrových zbraní, a tak Kyjev uvažuje o možnosti vlastnej jadrovej zbrane. Uviedol to pred novinármi ukrajinský minister obrany Valerij Heletej. Avšak sám Heletej vzápätí uistil, že v tejto chvíli nie je obnovenie jadrového postavenia Ukrajiny na programe dňa.
"Zdôrazňujem, že Rusko nám hrozilo použitím taktických jadrových zbraní," vyhlásil Heletej podľa denníka Ukrajinská pravda. Za takejto situácie Ukrajina podľa ministra očakáva pomoc od krajín Severoatlantickej aliancie, predovšetkým od USA a Británie. Ak sa Ukrajina pomôci nedočká, potom bude nútená vrátiť sa k vývoju vlastnej jadrovej zbrane.
"Ak dnes nedokážeme ubrániť (Ukrajinu), ak svet nám nepomôže, budeme nútení vrátiť sa k vytvoreniu tejto zbrane, ktorá nás ubráni pred Ruskom," povedal Heletej podľa spravodajského serveru newsru.com. Na upresňujú otázku však minister dodal, že daná otázka nie je na programe dňa.
Situácia v Donecku je kritická
Prakticky neustálemu ostreľovaniu sú vystavené oblasti susediace s doneckým letiskom, ktoré ako jediný oporný bod drží ukrajinská armáda. Boje si včera vyžiadali mŕtvych a zranených medzi civilným obyvateľstvom. Prímerie medzi Kyjevom a povstalcami trvá od 5. septembra, ale podkopávajú ho početné incidenty. Už v sobotu ukrajinské médiá hovorili o najvážnejšom porušení prímeria po tom, čo sa po celý deň ozývali explózie v okolí medzinárodného letiska v Donecku. Podľa kyjevskej armády priestor ostreľovali povstalci, podľa vzbúrencov pália ukrajinské vládne sily z letiska na mesto.
Znepokojenie nad porušovaním prímeria v telefonickom rozhovore vyjadrili ukrajinský prezident Petro Porošenko a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá podľa ukrajinskej prezidentskej kancelárie zdôraznila význam hlasovania v kyjevskom parlamente o návrhu zákona na zavedenie špeciálneho štatútu pre časti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou povstalcov. Podľa neoficiálnych informácií by o zákone mali poslanci hlasovať v utorok.
Ukrajinský minister obrany Valerij Heletej dnes povedal, že niektoré krajiny NATO začali ukrajinským jednotkám dodávať zbrane. "Proces odovzdávania beží," povedal Heletej. O druhu zbraní a krajinách pôvodu minister neoznámil podrobnosti. Tiež minister zahraničia Pavel Klimkin podľa agentúry DPA potvrdil, že ide o dodávky zbraní. "A poviem vám celkom úprimne, že ide o viac ako päť krajín. Je ich veľa," povedal Klimkin. "Niektoré krajiny majú to, ďalší zas ono. Je toho celá paleta," dodal Klimkin.
Porošenko už po návšteve summite NATO vo Walese minulý týždeň prekvapujúco informoval o chystaných dodávkach zbraní. Jeho poradca Jurij Lucenko v tej súvislosti menoval Poľsko, Francúzsko, Nórsko, Taliansko a USA. Tieto krajiny ale plány na dodanie zbraní Kyjevu popreli. V napätej atmosfére sa USA a ďalšie štáty NATO chystajú v pondelok začať na Ukrajine manévre s účasťou približne 1300 vojakov.
Merkelová: Berlín o dodávkach zbraní na Ukrajinu nevie
Nemecká vláda nemá informácie o tom, že nejaká krajina poskytuje zbrane ukrajinskej vláde, vyhlásil dnes hovorca kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert. Reagoval tak pred novinármi v Berlíne na vyjadrenia ukrajinského ministra obrany Valerija Heleteja, že niektoré krajiny NATO im posielajú zbrane.
"Otázku, či niektoré štáty posielajú (Kyjevu) zbrane, treba položiť štátom, ktoré to údajne robia. My nie sme jednou z tých krajín a o žiadnej takejto záležitosti nič neviem," povedal Merkelovej hovorca Seibert.
Ukrajinský minister obrany Heletej v nedeľu vyhlásil, že štáty NATO posielajú zbrane Ukrajine na pomoc v boji proti proruským separatistom - podľa jeho slov tak robia po dvojstranných stretnutiach s ministrami obrany NATO, ktoré sa uskutočnili počas summitu vojenskej aliancie vo Walese 4.-5. septembra.
Predstavitelia NATO oznámili, že západná vojenská aliancia nebude posielať "bojovú pomoc" Ukrajine, ktorá nie je jej členom - ale dodali, že jednotlivé členské štáty tak môžu robiť.
Slováci v Zakarpatsku majú strach z vypuknutia vojny na Ukrajine
Slováci žijúci v Zakarpatskej oblasti sa obávajú vypuknutia ozbrojeného konfliktu na celom území Ukrajiny. "Máme strach, aby sem neprišli Rusi, lebo my nechceme vojnu," povedala na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom predstaviteľka spoločnosti Slovákov Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku Valeria Balanko.
Zároveň potvrdila, že veľa Slovákov žijúcich v Zakarpatsku dostalo pre schválenú mobilizáciu povolávací rozkaz. Niektorí v konflikte na východe Ukrajiny zahynuli. Aj z tohto dôvodu nebude mať tento rok festival slovenského folklóru Slovenská ruža slávnostný priebeh. "Naši chlapci zomierajú," vysvetlila. Podľa nej sa nájdu aj takí, ktorí idú na východný front dobrovoľne. U väčšiny ale prevládajú obavy z mobilizácie. "Keď dostanú povolanie, tak to nemôžu odmietnuť a idú tam, nie síce všetci, ale väčšina, lebo musia," konštatovala Balanko.
Rovnaké skúsenosti opísal predseda Užhorodského spolku Slovákov Ivan Latko. "Časť našich mladých má strach, aby sa nedostali pod mobilizáciu a nešli bojovať a umierať na východ. Majú 20-30 rokov a svoje rodiny. Vidíme však, že ukrajinská vláda sa snaží urobiť všetko pre zastavenie vojny," poznamenal. Ako doplnila Balanko, obyvatelia tejto časti Ukrajiny žijú v nádeji na zlepšenie situácie a na začatie rozvíjania demokracie.
Lajčák sa s krajanmi zo Zakarpatskej oblasti stretol pred niekoľkými dňami v Užhorode počas svojej pracovnej cesty na Ukrajine. Na novinársku otázku, či vedel o obetiach z ich radov, reagoval, že ministerstvo nemá odkiaľ a ani dôvod disponovať takouto informáciou, keďže ide o Slovákov, ktorí sú občanmi inej krajiny. "Rovnako ako nevieme o tom, keď sa naši občania rozhodli na vlastné riziko zapojiť do týchto bojov. Dodnes nevieme, či tam nejakí sú, prípadne koľko ich je," dodal minister.
Momentálne vo východnej časti platí veľmi krehké prímerie. Hoci sa z "veľkej časti" dodržiava, ukrajinská armáda a stúpenci nezávislosti v Doneckej a Luhanskej oblasti sa navzájom obviňujú z jeho počiatočného porušovania. Okrem prímeria sa predstavitelia Ukrajiny, samozvaných republík na východe Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) 5. septembra v bieloruskom Minsku dohodli aj na medzinárodnom monitorovaní dodržiavania prímeria, uskutočňovaní výmeny zajatcov spôsobom "všetci za všetkých" a zabezpečení humanitárnej pomoci v bojových zónach.
