Krym uzatvoril svoj vzdušný priestor a zakázal činnosť nacistickým stranám

Na zozname je aj ultrapravicová polovojenská skupina Pravý sektor. Na jeho lídra Dmytra Jaroša vydalo Rusko medzinárodný zatykač pre podozrenie z podnecovania terorizmu, informovala agentúra ITAR-TASS.

Medzi zakázanými stranami, ktoré podľa parlamentu "predstavujú hrozbu voči bezpečnosti Krymu" sú taktiež Ukrajinské národné zhromaždenie-Ukrajinská národná domobrana, Vlastenci Ukrajiny a Karpatská Seč.

"Krym je šokovaný chaosom, ktorý prevláda v mnohých ukrajinských oblastiach," dodalo tlačové oddelenie.

Rusko vydalo na Jaroša medzinárodný zatykač a žiada o jeho vydanie pre podozrenie z podnecovania terorizmu, ktorého sa údajne dopustil, keď sa internete obrátil s prosbou o pomoc na vodcu čečenských povstalcov Doku Umarova.

Pravý sektor však tvrdí, že Jaroš o pomoc nežiadal. Príslušné oznámenie sa na webovej stránke hnutia objavilo po hackerskom útoku, uviedol hovorca hnutia Arťom Skoropadskyj.

Ukrajina pred niekoľkými dňami oznámila, že Jaroša na vyšetrovanie do Ruska nevydá. Jaroš v sobotu potvrdil, že bude kandidovať v predčasných prezidentských voľbách.

Krym uzatvoril svoj vzdušný priestor pre komerčné lety 

Konfliktom sužovaný ukrajinský polostrov Krym dnes uzatvoril svoj vzdušný priestor pre komerčné lety. Opatrenie prichádza päť dní pred referendom organizovaným tamojšími proruskými úradmi, ktorého zámerom je pripojenie sa čiernomorského regiónu k Rusku.

Lietadlo ukrajinských aerolínií smerujúce z Kyjeva do krymskej metropoly Simferopol sa dnes muselo vrátiť do svojho východzieho cieľa. Kapitán lietadla oboznámil pasažierov na palube s novými pravidlami krymských úradov, píše agentúra Reuters.

Napätie na Krymskom polostrove sa s blížiacim nedeľňajším referendom zintenzívňuje. Hlasovanie iniciovali proruskí lídri s podporou ruských síl napriek tomu, že ho nová ukrajinská vláda v Kyjeve, ako aj západné štáty označili za protizákonné.

Ukrajinský parlament vyhlásil nezávislosť Krymu

Ešte pred ľudovým hlasovaním o štatúte ukrajinského polostrova Krym tamojší proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny.

Za takýto krok sa vyslovilo 78 z 81 poslancov. Zákonodarcovia schválili v utorok "vyhlásenie nezávislosti Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ", uviedol parlament vo vyhlásení. V nedeľu majú obyvatelia Krymu v referende rozhodnúť o tom, či polostrov ostane súčasťou Ukrajiny, alebo sa pripojí k Rusku.

Referendum by však mohlo byť len formalitou, pretože parlament Krymskej autonómnej republiky už vo štvrtok požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii, s čím Moskva súhlasí. 

Janukovyč je nažive: Vedenie Ukrajiny chce občiansku vojnu!

Nové vedenie Ukrajiny sa pokúša rozpútať občiansku vojnu, vyhlásil dnes zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.

Na tlačovej konferencii v ruskom Rostove na Done zdôraznil, že je stále legitímnym prezidentom a hlavným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny. "Neukončil som predčasne svoju úradnú moc, som nažive, nebol som prepustený z úradu na základe procedúry, ktorú stanovuje ukrajinská ústava."

 Janukovyč pripomenul, že Spojené štáty a niekoľko ďalších krajín o ňom vravia, že legitimitu stratil útekom z krajiny. "Opakujem, nikam som neutiekol. Keď radikáli začali obsadzovať vládne zariadenia a prezidentskú administratívu, keď sa nezákonne chopili moci, bol som v Charkove, potom v Donecku, potom na Kryme. V čase prevratu som neopustil územie Ukrajiny. Hneď ako to okolnosti dovolia, určite sa vrátim do Kyjeva. Prezidentské voľby naplánované na 25. mája sú absolútne nelegitímne, nezákonné, nie sú v súlade s článkom 103 Ústavy Ukrajiny," citovala Janukovyča agentúra RIA Novosti.

Svojim oponentom ďalej odkázal: "Vaše konanie spôsobilo, že Krym sa odštepuje. Prežijeme tento zmätok, ľuďom sa vyjasní, krajina povstane a zjednotí sa." Janukovyč tvrdí, že za oponou "údajne kompetentnej vlády" pôsobí banda "neonacistov a fašistov, ktorá chce vybudovať armádu pod vlajkou Banderu a rozpútať občiansku vojnu".

"Chcem sa opýtať ochrancov týchto temných síl na Západe: Ste slepí? Stratili ste pamäť, Už ste zabudli, čo je to fašizmus? Som však presvedčený, že dôstojníci a vojaci Ukrajiny to vedia na rozdiel od vás, ministrov vážených európskych krajín... na rozdiel od darebákov, ktorí na Majdane prikázali strieľať do vlastných. Vojaci a dôstojníci chápu, za kým stojíte, a nebudú plniť vaše zločinné rozkazy."

Janukovyč pripomenul, že zákony USA zakazujú poskytovať finančnú pomoc vláde akéhokoľvek štátu, ktorého zákonne zvolený prezident bol zosadený "vo vojenskom prevrate alebo iným nezákonným rozhodnutím". "Mám preto v úmysle obrátiť sa na Kongres, Senát a Najvyšší súd USA s naliehavým návrhom na právne posúdenie konania vlády tejto krajiny. Na základe vlastných zákonov nemáte právo prideľovať peniaze banditom," odkázal.

Išlo o už druhý prejav Janukovyča od úteku z Kyjeva v noci z 21. na 22. februára. Prvú tlačovú konferenciu mal 28. februára - takisto v Rostove na Done.

Kyjev dal ultimátum krymskému parlamentu, ten prijal deklaráciu o nezávislosti

Krymský parlament bude rozpustený, ak neodvolá referendum o pripojení polostrova k Rusku, varoval dnes ukrajinský parlament. Poslanci v rezolúcii dali proruskému parlamentu na Kryme čas do stredy, aby odvolal referendum stanovené na 16. marca, píše agentúra Reuters.

Medzitým krymský parlament odhlasoval rezolúciu o garantovaní obnovenia práv miestnych Tatárov a ich integrácii do spoločnosti, informovala agentúra ITAR-TASS. Podľa jej zdrojov krymský parlament zároveň prijal deklaráciu o nezávislosti republiky. V dokumente sa uvádza, že ak obyvatelia zahlasujú za pripojenie polostrova k Rusku, Krym sa stane nezávislou republikou - demokratickou, sekulárnou a mnohonárodnou.

Úradujúci prezident chce založiť národnú gardu

Ukrajina v reakcii na pokus o ruskú anexiu Krymu vytvorí z vojenských vyslúžilcov novú jednotku národnej gardy, vyhlásil dnes v ukrajinskom parlamente úradujúci prezident Oleh Turčynov, ktorého citovala agentúra Reuters. Turčynov povedal, že zlé vedenie ozbrojených síl za vlády jeho zosadeného predchodcu Viktora Janukovyča spôsobilo, že ukrajinskú armádu je nutné prebudovať "v podstate od nuly".

 Turčynov, ktorý varoval pred vyprovokovaním Ruska na zavedenie ďalších opatrení, uviedol, že Rada národnej bezpečnosti a obrany rozhodla o zriadení národnej gardy, ktorej základ budú tvoriť existujúce jednotky ministerstva vnútra. Ich úlohou by mala byť "ochrana občanov pred zločincami, ako aj vnútornou a vonkajšou agresiou". "Postupne sa začne mobilizácia dobrovoľníkov z radov občanov, ktorí majú skúsenosti so službou v armáde," dodal Turčynov. 

Podľa slov úradujúceho ministra obrany Ihora Teňucha má Ukrajina v súčasnosti len 6000 bojaschopných vojakov, pričom iba na jej východnej hranici má Rusko dislokovaných 200.000 mužov.

Reportéri bez hraníc: Na Kryme uniesli dvoch ukrajinských žurnalistov

Neznámi ozbrojenci sa v nedeľu na Kryme zmocnili dvoch ukrajinských žurnalistov, uviedli dnes v Paríži Reportéri bez hraníc (RSF). Varovali, že tí, ktorí stoja za útokmi na médiá, sa pokúšajú zmeniť región na "spravodajskú čiernu dieru".  "Sily, ktoré kontrolujú Krym, sú zodpovedné za osud týchto žurnalistov," vyhlásil generálny tajomník organizácie bojujúcej za slobodu tlače Christophe Deloire. Citovala ho agentúra Reuters.

Reportéri bez hraníc uviedli, že v nedeľu zmizla Olena Maksymenková z týždenníka Ukrajinskyj tyždeň. Spoločne s ňou uniesli vojaci dve aktivistky protestného hnutia z Majdanu, podporujúceho novú vládu v Kyjeve - Katerynu Butkovú a Aleksandru Riazancevovú. Zbadali totiž tetovanie na ruke jednej z žien, ktorým sa hlásila k Majdanu.

 "Sme vážne znepokojení ustavičnou eskaláciou porušovania práv žurnalistov na Kryme, ktorý sa mení na bezprávny región kontrolovaný ozbrojenými bandami. Ich anonymita posilňuje beztrestnosť," uviedol vo vyhlásení Deloire. "Početnosť výskytu úmyselných útokov na žurnalistov a rozsah cenzúry naznačujú želanie zmeniť región na čiernu dieru pre spravodajstvo a informácie," dodal.

Vojakov s trojicou žien videl odchádzať na aute iný žurnalista, obyvateľ Krymu Oleksij Byk zo spravodajskej webovej stránky Glavkom. Aj jeho spolu s jeho vodičom Jevhenom Rachnom a fotoreportérom na voľnej nohe Olesom Krompľasom zatkli na rovnakom kontrolnom bode v Perekope. Byka však prepustili a jeho dvaja spoločníci sú stále nezvestní, uviedli Reportéri bez hraníc.

"Požadujeme poskytnutie okamžitých informácií o mieste ich pobytu a zdravotnom stave a ich bezodkladné prepustenie," vyhlásil Deloire.

Senátor McCain chce kvôli Krymu oprášiť plány na radar, Zaorálek nesúhlasí

Spojené štáty by podľa republikánskeho senátora Johna McCaina mali na ruskú inváziu na ukrajinský Krym odpovedať realizáciou obranného raketového systému v Česku a Poľsku, od ktorého v roku 2009 na príkaz súčasného prezidenta Baracka Obamu ustúpili. Podľa českého ministra zahraničných vecí Lubomíra Zaorálka by taký systém na súčasnej situácii nič nezmenil. Informoval o tom v pondelok spravodajský portál iDNES.cz.

"Reštartujte systém protiraketovej obrany v Českej republike a Poľsku, ktorý Obama zrušil, aby upokojil (ruského prezidenta Vladimira) Putina," povedal v pondelok arizonský senátor v programe americkej spravodajskej televízie Fox News. Podľa Zaorálka situácia na Kryme predstavuje "úplne inú rovinu hrozby", než na ktorú sa mal zameriavať skôr plánovaný radar v Česku. "Taký systém nič na súčasnej situácii nezmení. Navyše, naša bezpečnosť dnes ohrozená nie je," uviedol šéf českej diplomacie.

McCain vyhlásil, že ruské obsadenie Krymu predpovedal, a dodal, že teraz má starosti o východnú Ukrajinu - vzhľadom na to, aké "úspechy" Putin zatiaľ dosiahol. Okrem iného McCain odporučil, aby USA uskutočnili spoločné vojenské cvičenia s armádami pobaltských krajín, ktoré boli kedysi súčasťou niekdajšieho Sovietskeho zväzu a ktoré sú teraz pod obrovským Putinovým tlakom. Vyzval tiež na čo najskoršie prijatie Gruzínska a Moldavska do NATO - časti oboch týchto štátov Rusko v súčasnosti takisto okupuje, pripomenul web iDNES.cz.

Svetová banka má v úmysle podporiť Ukrajinu troma miliardami dolárov

Svetová banka v pondelok oznámila, že má v úmysle podporiť Ukrajinu troma miliardami dolárov, určenými na rozvojové projekty v roku 2014. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Inštitúcia so sídlom vo Washingtone, ktorá pomáha krajinám rozvíjať sa, uviedla, že dostala od prechodnej ukrajinskej vlády žiadosť o podporu a "je pripravená naďalej pomáhať ukrajinskému ľudu" so závažnými, nutnými reformami ekonomického sektora.

Projekty musí ešte schváliť rada Svetovej banky, uviedol predstaviteľ tejto inštitúcie. Priority projektov sa budú zameriavať na hospodársku stabilitu; bankovníctvo; sektory energetiky a investícií; odstraňovanie korupcie a na lepšiu pomoc chudobným a bezbranným. "Urýchľujeme našu sériu projektov a snahu pomôcť (ukrajinskej) vláde uskutočniť tak zúfalo potrebné reformy, aby sa hospodárstvo vrátilo na cestu udržateľnosti," povedal prezident Svetovej banky Jim Yong Kim.

Kerry sa odmietol stretnúť s Putinom

Stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa neuskutoční, kým Moskva nepristúpi na americké návrhy riešenia krízy na Ukrajine. Uviedol to americký minister zahraničia John Kerry. Ten sa mal s Putinom zísť v pondelok, schôdzku však odložil. Svojmu ruskému kolegovi Sergejovi Lavrovovi povedal, že vojenská intervencia Moskvy extrémne skomplikovala akékoľvek rozhovory. Podľa amerických predstaviteľov nie je veľmi o čom hovoriť, pokiaľ sa bude konať referendum na Kyme. To by sa podľa plánu malo uskutočniť v nedeľu, Ukrajina aj Západ ho však považujú za ilegálne. V televíznom brífingu s Putinom v pondelok Lavrov povedal, že Kerryho návrhy vyrokovania riešenia na Kryme "nie sú vhodné", pretože vychádzajú zo situácie vzniknutej "pučom". Rusko podľa neho preto pripravuje vlastné návrhy riešenia, informuje spravodajská stanica BBC.

Poľsko evakuovalo svoj konzulát v Sevastopoli

Poľské ministerstvo zahraničných vecí rozhodlo ešte v sobotu o stiahnutí pracovníkov z konzulátu krajiny v Sevastopoli na Kryme a poľským občanom zdržiavajúcim sa v tejto nepokojnej časti Ukrajiny odporučilo, aby odcestovali. 

V pondelok o tom informoval portál poľského mesačníka The Warsaw Voice, ktorý cituje príspevok ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského na sieti Twitter. "Z dôvodu pokračujúceho vyrušovania zo strany tamojších ruských síl sme s nevôľou evakuovali náš konzulát," napísal Sikorski s tým, že úlohy diplomatickej misie prevzal poľský generálny konzulát v Odese. Podľa nedeľňajšieho vyjadrenia generálneho konzula Wieslawa Mazura pre agentúru PAP, ktoré prevzal The Warsaw Voice, sa zastupiteľskému úradu na Kryme vyhrážali podpálením a inými útokmi.

V Sevastopoli na pobreží Čierneho mora sa nachádza ruská námorná základňa a podobne ako iné časti Krymu je od februárového zosadenia ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča pod kontrolou proruských síl. Tamojšia samospráva si minulý štvrtok dokonca odhlasovala jednostranné odtrhnutie od Ukrajiny a pričlenenie k Rusku.

NATO pošle na hranice prieskumné lietadlá

Severoatlantická aliancia pošle prieskumné lietadlá Awacs do Poľska a Rumunska s cieľom monitorovať krízu na Ukrajine. Zelenú ich nasadeniu dali v pondelok, povedal novinárom hovorca organizácie. Podľa jeho údajov budú stroje nasadené výlučne nad územím členských štátov NATO. Tá k tomuto kroku pristúpila po tom, čo si ruské sily naďalej neobmedzene upevňujú svoju pozíciu na ukrajinskom Kryme. Ukrajina a Západ to ostro odsudzujú ako narušenie suverenity krajiny. Aliancia uviedla, že monitorovacie lety "posilnia jej povedomie o situácii". Minulý týždeň organizácia oznámila, že prehodnotí spoluprácu s Ruskom a naopak zvýši spoluprácu s vládou v Kyjeve.

Naposledy v pondelok ruskí ozbrojenci a miestne milície zabrali jednu z vojenských nemocníc na Kryme. Proruskí vojaci tiež stále blokujú ukrajinské sily naprieč polostrovom. Moskva oficiálne naďalej popiera, že by do regiónu vyslala svojich vojakov. Vláda v Kyjeve ako aj USA a EÚ obviňujú Rusov z invázie a hovoria o porušení medzinárodného práva. 

Informácie priniesla spravodajská stanica BBC.

Krymskí Tatári: O výsledku referenda rozhodne Moskva

Vodca krymských Tatárov, ktorí agitujú za bojkotovanie nedeľňajšieho referenda o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny a jeho pripojení k Rusku, dnes povedal, že "o výsledku hlasovania už Moskva rozhodla". Refat Čubarov to povedal v rozhovore pre agentúru Reuters. "Je to referendum naoko, pokus poskytnúť krytie pre túto agresiu," argumentoval. Hlasovanie by podľa neho znamenalo zradiť ukrajinský štát, ktorého dočasná vláda vyhlásila, že krymskí predstavitelia nemali právo vyhlásiť referendum. "Chcú, aby sa celý Krym stal kolektívnym kolaborantom," uviedol Čubarov.

Odmietol tiež, že by výzva na bojkotovanie referenda mohla vyústiť v oveľa pravdepodobnejšie áno pre spojenie s Ruskom. "Poukazujeme na absurdnosť tohto referenda," zdôraznil. "Ak všetko pôjde podľa plánu napísaného v Moskve, bude to znamenať, že sa celý svet stal bezmocným pred nespravodlivosťou a silou... My nemáme ani zbrane, ani silu, aby sme sami zastavili túto nespravodlivosť," vyhlásil.

Šéf OSN varuje pred unáhlenými krokmi

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v pondelok vyzval všetkých aktérov krízy na Ukrajine, aby "sa zdržali unáhleného konania a provokatívnej rétoriky". Podľa zverejneného vyhlásenia sa bývalá sovietska republika nachádza na "rozhodujúcej križovatke", keď nie je prípustný "zlý odhad alebo nečinnosť", a ďalšie zhoršenie situácie bude mať "vážne dôsledky pre Ukrajincov, región i svetové spoločenstvo". Pan vyjadril presvedčenie, že základom pre vyriešenie krízy musia byť princípy zakotvené v Charte OSN vrátane "mierového urovnávania sporov a rešpektovania jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny". Hovorca OSN Stéphane Dujarric medzitým informoval o prítomnosti Panovho námestníka pre ľudské práva Ivana Šimonoviča v Kyjeve, odkiaľ by sa mal v najbližších dňoch presunúť do Charkova na proruskom východe Ukrajiny a následne aj na Krym.

Krymská vláda vo štvrtok potvrdila záujem pripojiť región k Rusku, o čom rozhodne referendum vypísané na budúcu nedeľu. Neuznáva totiž nové ukrajinské vedenie, ktoré vzniklo po odvolaní proruského prezidenta Viktora Janukovyča parlamentom. Ruská vláda naďalej popiera, že tisíce neoznačených vojakov, ktorí od konca februára okupujú vojenské a dôležité administratívne objekty na ukrajinskom Kryme, sú príslušníkmi ruskej armády. Vláda v Kyjeve však tvrdí opak a obvinila Moskvu z invázie, v čom ju podporili aj EÚ, USA či NATO.