MOSKVA - Spojené štáty plánujú v rozpore s vlastnými zákonmi poskytovať finančné prostriedky nelegitímnemu ukrajinskému režimu, uviedlo dnes ruské ministerstvo zahraničia. V ostro formulovanom vyhlásení upozornilo Washington, že "by sa mal zamyslieť nad následkami bezohľadnej podpory ukrajinských radikálnych elementov nacistického zafarbenia a ich financovaním".
Vyhlásenie odkazuje na slová zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý dnes v ruskom Rostove hovoril o plánoch USA uvoľniť pre nové ukrajinské vedenie pomoc vo výške jednej miliardy dolárov.
Podľa ruskej diplomacie sú tieto subvencie v rozpore s americkými zákonmi,"konkrétne s časťou 22, oddielom 8 422 zbierky zákonov USA" o neprípustnosti finančnej pomoci krajinám ohrozeným násilnou zmenou vlády.
Janukovyč pri dnešnom stretnutí s novinármi, ktorí nemali možnosť klásť otázky, vyhlásil, že sa kvôli americkej finančnej pomoci určenej Kyjevu chce obrátiť na Kongres USA a americký najvyšší súd, aby posúdili, či vláda Baracka Obamu postupuje v súlade s americkými zákonmi.
"Americká vláda bude zrejme ďalej zatvárať oči pred násilnosťami ultranacionalistických síl v Kyjeve, ktoré rozpútali po celej krajine hon na inak zmýšľajúce osoby, zosilňujú nátlak na ruskojazyčné obyvateľstvo a vyhrážajú obyvateľom Krymu likvidáciou," píše sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničia.
Rusko: Výsadková divízia začala rozsiahle vojenské cvičenie
Ruská výsadková divízia so základňou v meste Ivanovo východne od Moskvy začala dnes rozsiahle cvičenie na pozadí prebiehajúcej politickej a bezpečnostnej krízy na Ukrajine. S odvolaním sa na ruský rezort obrany o tom informovala agentúra RIA Novosti.
Jednotky 98. hliadkovej výsadkovej divízie uviedli do stavu najvyššej pohotovosti a následne sa presunuli na bližšie nešpecifikované miesto, kde sa v simulovaných bojových podmienkach podrobia "skúške pripravenosti", potvrdil príslušný rezort.
Na cvičení, ktoré sa skončí v piatok, sa zúčastňuje 4000 vojakov, 36 armádnych prepravných lietadiel a nespresnený počet bojových vozidiel. Súčasťou manévrov je aj hromadný súbežný zoskok 3500 výsadkárov, uviedlo ministerstvo obrany.
Cvičenie prichádza v čase zintenzívnenej vojenskej aktivity Ruska v západných častiach krajiny počas uplynulých dní, vrátane cvičení protivzdušných síl, náhodných kontrol bojovej pripravenosti a odpálenia medzikontinentálnej balistickej strely.
Moskva tvrdí, že cvičenia nemajú spojitosť s vývojom situácie na ukrajinskom Kryme, uzatvára RIA Novosti.
RUSKO: Armáda ohlásila veľké cvičenie vzdušných síl
Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo začiatok veľkých vojenských cvičení leteckého útvaru na základni neďaleko Moskvy. Manévre, na ktorých sa zúčastnia tisíce vojakov, budú trvať do 14. marca. Cieľom je podľa ruskej armády overiť pripravenosť vojakov v simulovaných bojových podmienkach na nešpecifikovanom mieste.
Cvičenie bude zahŕňať aj výsadok 3500 vojakov. Okrem nich bude v akcii 4000 vojakov, desiatky lietadiel a neznámy počet vozidiel. Podľa Moskvy manévre nesúvisia so súčasnou politickou krízou na ukrajinskom autonómnom polostrove Krym, informuje portál ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.
Ruský prezident Vladimir Putin pred týždňom nariadil všetkým silám, ktoré sa zúčastňovali na veľkom vojenskom cvičení na západe krajiny, stiahnutie do svojich základní. Trojdňové manévre za účasti desiatok tisíc vojakov vyvolali obavy, že Rusko by mohlo poslať vojakov aj do iných častí Ukrajiny.
Putin pozval do Kremľa jedného z predstaviteľov krymských Tatárov
Vplyvného predstaviteľa krymských Tatárov, poslanca a expredsedu Medžlisu (parlamentu) krymských Tatárov Mustafu Džemileva pozval na rokovania do Moskvy osobne prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Muž, ktorý v uplynulých dňoch netajil obavy z ruskej vojenskej prítomnosti na Kryme, podobne ako väčšina krymskotatárskej komunity, presadzujúcej zachovanie jednotnej Ukrajiny, zatiaľ nevie, či do ruskej metropoly pocestuje.
Mieni to konzultovať s ďalšími vedúcimi činiteľmi krymských Tatárov, vyplýva z materiálu internetového vydania denníka Ukrajinska pravda.
Líder krymských Tatárov Refat Čubarov v uplynulých dňoch opakovane vyjadril svoju nevôľu nad vývojom, konštatoval, že ide o plebiscit naoko, o pokus poskytnúť legalitu súčasnej agresii. "Poukazujeme na absurdnosť tohto referenda," citovala agentúra Reuters slová Čubarova, ktorý odmietol, že by výzva na bojkot referenda mohla vyústiť do oveľa pravdepodobnejšieho áno pre pričlenenie sa k Rusku.
Krymskí Tatári sa obrátili v súvislosti s plánovaným referendom so žiadosťou o rýchlu pomoc na medzinárodné spoločenstvo, vyzvali všetkých obyvateľov Krymu bez rozdielu národnostnej príslušnosti, aby bojkotovali prípravy plebiscitu i samotné hlasovanie 16. marca.
Refat Čubarov sa navyše obrátil na prezidenta USA Baracka Obamu listom, v ktorom ho vyzýva na rozhodnosť v mene mieru a spravodlivosti, v záujme záchrany stoviek tisícok životov obyvateľov Krymu.
Mnohonárodnostné obyvateľstvo Krymu - Rusi, Ukrajinci, krymskí Tatári - žije podľa jeho slov v očakávaní naplnenia svojich najtemnejších predstáv a pocitu strachu o životy svojich detí, príbuzných a blízkych. V hociktorú chvíľu môže dôjsť k čomusi nezvratnému, píše sa v dokumente, o ktorom informovali ukrajinské agentúry UNIAN a Ukrinform.
Čubarov sa preto Obamu spýtal, kto a kedy zastaví eskaláciu situácie na Kryme, kto a kedy zabráni ohrozeniu životov a hrozbe nových etnických čistiek, ku ktorým môže dôjsť v dôsledku zrážok s ozbrojencami, príslušníkmi polovojenských síl.
Líder krymskotatárskej komunity vyjadril presvedčenie, že odpovede na tieto a mnoho ďalších otázok svet dokáže nájsť iba spoločne s vládami USA, Ukrajiny a Ruska.
ČESKO: Prezident odmieta McCainov návrh obnovy raketového štítu
Český prezident Miloš Zeman v utorok odmietol návrh amerického senátora Johna McCaina, ktorý vyjadril želanie zareagovať na vojenskú inváziu na ukrajinský Krym realizáciou raketového systému v Česku a v Poľsku.
Jeho hovorca Jiří Ovčáček potvrdil, že hlava štátu vždy považovala systém z dielne bývalého amerického prezidenta Georgea Busha za "neefektívny" a od začiatku bol proti jeho realizácii. Nástupca Václava Klausa zároveň spochybnil februárové odvolanie prezidenta Viktora Janukovyča parlamentom.
"Ukrajinská ústava má inštitút takzvaného impeachmentu, podobne ako Spojené štáty, a o odvolaní prezidenta musí rozhodnúť dvojtretinová väčšina, čo v tomto prípade zrejme nebolo... Na druhej strane politik, ktorý opustí svoju vlastnú krajinu, sa sám dobrovoľne vzdáva vplyvu na túto krajinu. Viktor Janukovyč mohol odísť na východ Ukrajiny a mohol teda zostať na území vlastnej krajiny. To, že odišiel do Ruskej federácie, svedčí o určitej slabosti jeho pozície," uviedol Zeman.
