BRATISLAVA - Posledným vývojom na Ukrajine je znepokojený aj poslanec Európskeho parlamentu Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS). Podľa Kukana je základným predpokladom riešenia ukrajinskej krízy dodržiavanie medzinárodných záväzkov a od Európskej únie očakáva, že sa zhostí role mediátora.
"Prvýkrát od rozpadu Juhoslávie hrozí na európskom kontinente vojna. Mali by sme využiť všetky dostupné politické a diplomatické prostriedky, aby sme jej zabránili," uviedol vo svojom stanovisku Eduard Kukan, ktorý je aj členom zahraničného výboru.
Základným predpokladom riešenia ukrajinskej krízy je podľa Kukana dodržiavanie medzinárodných záväzkov. "Budapeštianske memorandum z roku 1994 zaväzuje k rešpektovaniu územnej integrity Ukrajiny. Dôležité je nielen pre Ukrajinu, ale pre celý systém bezpečnosti v regióne. Treba tiež zaručiť práva a slobody všetkých občanov. Na mieste je rešpekt pre práva menšín," poznamenal Kukan. Podľa poslanca platformou pre rokovania za účasti Kyjeva aj Moskvy sú organizácie ako Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Bezpečnostná rada OSN.
"Treba schladiť hlavy a sadnúť si k rokovaciemu stolu," uviedol Kukan, ktorý ocenil ostražitý, ale umiernený postoj ukrajinskej vlády za posledný víkend.
Od Európskej únie Kukan očakáva, že sa v ukrajinskej kríze zhostí role mediátora. "S Ruskom a Ukrajinou sa navzájom potrebujeme. Závisíme od seba. To by mal byť dostatočný impulz na rokovania," vysvetlil Kukan. Slovensko by podľa neho malo zase zaujať aktívnejší prístup. "Nebojme sa hovoriť nahlas a bez dvojzmyslov," uzavrel poslanec.
Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci sa situáciou na Ukrajine a vo východnom susedstve zaoberá dnes. K Ukrajine tiež mimoriadne zasadnú ministri zahraničných vecí Európskej únie. Minulý týždeň Európsky parlament odhlasoval uznesenie, v ktorom vyzýva na finančnú pomoc Ukrajine, volá po rešpektovaní práv menšín a vyslovuje sa za spravodlivé a slobodné voľby v máji. Rezolúcia zdôrazňuje pripravenosť Európskej únie na podpis obchodnej a asociačnej dohody s Kyjevom a tieto dohody nepovažuje za konečný cieľ spolupráce.
Ruská federácia začala počas víkendu posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na Kryme, ktorý patrí k Ukrajine. Ruská armáda obkľúčila vojenské základne v tejto časti krajiny. Ukrajina v nedeľu v reakcii na presúvanie ruskej armády na Krymskom polostrove vyhlásila plnú bojovú pohotovosť svojich ozbrojených zložiek, ktorá platí aj pre záložníkov.
Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v nedeľu obvinil Rusko z "vyhlásenia vojny" jeho krajine a vyzval ruského prezidenta Vladimíra Putina na stiahnutie vojakov z Krymu. Situácia sa zdramatizovala po tom, ako nepokoje v Kyjeve koncom februára vyústili do zosadenia proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Väčšina obyvateľov na čiernomorskom polostrove sa hlási k ruskej národnosti. Jaceňuk vyzval zahraničných partnerov, aby vystúpili na podporu územnej celistvosti Ukrajiny.
