KYJEV – Udalosti na Ukrajine nabrali dosť nepredvídateľný charakter. Potom, čo prezident Janukovyč odmietol podpísať dohodu o príklone k Európskej únii a zostal radšej v náručí ruského prezidenta Putina, rozpútalo sa v uliciach Kyjeva a na námestí Majdan krvavé peklo. Rusi momentálne okupujú Krym a teraz sa čaká na možný vojenský stret. Ani mnohí odborníci neočakávali takúto vyhrotenú situáciu a preto je na mieste jedna otázka. Boli naozaj udalosti na Ukrajine také nepredvídateľné a nečakané?
Vojenské manévre na Kryme, ktorý momentálne okupuje ruská armáda sú udalosťou číslo jeden na celom svete. Tajné dokumenty Wikileaks odhalili skutočnosti, ktoré môžu doteraz zamávať s verejnou mienkou. Píše o tom autor na blogu stránky Slate.com.
Ešte z roku 2006 sú dostupné záznamy pod hlavičkou americkej ambasádorky Sheily Gwaltney so sídlom v Moskve. Tie hovoria o možnej ruskej hrozbe Krymu prezývaného „mäkký podbrušok“ Ukrajiny. Na povrch vyplávalo viacero rozhovorov medzi zdrojmi na Kryme a oficiálnymi predstaviteľmi v Kyjeve ohľadom proruských separatistov na tomto poloostrove.
Aktivisti, riadení a podporovaní z Moskvy, mali systematicky vyvolávať napätie na Kryme. Mali vyvolávať spory medzi etnickými Rusmi, krymskými Tatármi a etnickými Ukrajincami. Cieľom bolo oslabiť kompaktnosť Ukrajiny a zabrániť jej v smerovaní na západ pod krídla EÚ a NATO.
Najaktívnejšie mali byť skupiny ako Ruská spoločnosť na Kryme, strana Ruský blok a Únia krymských kozákov. Aj keď na Kryme stále boli proruské nálady, systematicky sa začali organizovať len nedávno. Aspoň takto o tom hovorí člen ukrajinského ministerstva obrany v tomto spise Wikileaks. Iní predstavitelia zaznamenali slabnutie Kyjeva udržať celistvosť územia pohromade.
V ďalšom spise z roku 2009 sa dokonca tvrdí, že medzinárodné zmluvy garantujúce bezpečnosť, nie sú pre predstaviteľov Ukrajiny dostatočnou zárukou pred ruskou agresiou. Ako príklad môže poslúžiť ruské napadnutie Gruzínska, keď porušili platné záväzky a neboli za to potrestaní. Prirodzene potom takéto obavy z napadnutia vyvolávajú reálne obavy o osud Ukrajiny.
O niekoľko dní vyšiel nový dokument Wikileaks, v ktorom sa píše, že Rusi by mohli použiť vojenskú silu, pretože v roku 2017 im vyprší dohoda o čiernomorskej flotile na námornej základni na Kryme. Hrozilo, že prozápadný prezident Juščenko zmluvu nepredĺži a Rusi prídu o dôležitú základňu. Nakoniec sa tak nestalo a nový prezident Janukovyč zmluvu predsa len predĺžil.
Ďalšie varovanie pre Ukrajinu prišlo od ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva. Ten kritizoval Kyjev za prikláňanie sa k západu. Aj keď má Rusko mnohé nástroje ako hospodársky prinútiť Ukrajinu, aby „poslúchala“, vojenská sila sa nedala stále vylúčiť. Všetko záležalo od toho, na ktorú stranu sa obráti ukrajinský prezident.
Vysokopostavený štátnik Volodymir Horbulin, ktorý list Medvedeva kritizoval, v tejto súvislosti dodáva, že poslušnosť voči Rusku musí byť zachovaná. Od roku 2008, kedy Rusi napadli Gruzínsko, sa Ukrajina nemohla cítiť bezpečne. Vojenský útok sa teda dal očakávať.
Nikto netvrdí, že ruské obsadenie Krymu bolo očakávané. No z udalostí predošlých rokov a správ od diplomatov Spojených štátov či Ukrajiny, sa dalo medzi riadkami vyčítať, že ruská invázia nebola až tak neočakávaná ako sa na prvý pohľad mohlo zdať.
