MOSKVA/KYJEV - Ponúkame výber výrokov, ktoré cez víkend zazneli v súvislosti s krízou na Ukrajine a s rozhodnutím Ruska nasadiť na ukrajinskom území ruských vojakov kvôli ochrane životov ruských občanov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk: "Tu nejde o hrozbu, toto je vyhlásenie vojny mojej krajine."
"Ak prezident Putin chce byť tým prezidentom, ktorý začne vojnu medzi dvoma susednými a spriatelenými krajinami, medzi Ukrajinou a Ruskom, tak už sa k tomuto cieľu veľmi priblížil. Sme na pokraji katastrofy."
Karel Schwarzenberg, bývalý český minister zahraničia a predseda snemovne zahraničného výboru: "Je úplne jasné, že nejde o ochranu ruských občanov, na ktorých nikto neútočí a sú v úplnom bezpečí."
Z informácie Bieleho domu o slovách amerického prezidenta Baracka Obamu pri telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom: "USA vyzývajú Rusko, aby znížilo napätie stiahnutím svojich síl na základne na Kryme a aby sa zdržalo akéhokoľvek zasahovania na Ukrajine." Pohyby ruských vojsk na Ukrajine predstavujú "jasné porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, čo znamená porušenie medzinárodného práva".
Z vyhlásenia Kremľa o telefonáte Putin - Obama: "Ruský prezident zdôraznil, že existuje reálne ohrozenie životov a zdravia ruských občanov a krajanov na ukrajinskom území."
"V prípade ďalšieho rozšírenia násilia vo východných oblastiach (Ukrajiny) a na Kryme si Rusko vyhradzuje právo chrániť svoje záujmy a záujmy tu žijúcich rusky hovoriacich obyvateľov."
Český prezident Miloš Zeman: "Aj keď úplne rozumiem záujmom väčšinového ruskojazyčného obyvateľstva Krymu, ktorý bol v roku 1954 nezmyselným Chruščovovým rozhodnutím pričlenený k Ukrajine, máme svoje skúsenosti s vojenskou intervenciou z roku 1968. A myslím si, že akákoľvek vojenská intervencia vytvára hlbokú priekopu, ktorú po generáciu nemožno zasypať."
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen: "Podporujeme právo ľudí na Ukrajine rozhodnúť o vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania."
Nemenovaný západný diplomat citovaný agentúrou Reuters: "Ide pravdepodobne o najviac nebezpečnú situáciu v Európe od sovietskeho vpádu do Československa v roku 1968 ... Musíme prijať, že Krym je v ruských rukách. Teraz je dôležité odradiť Rusko od obsadenia ruskojazyčného východu Ukrajiny."
Český premiér Bohuslav Sobotka: "Som presvedčený, že žiadna krajina by sa nemala vojensky miešať do vnútorných záležitostí Ukrajiny. O budúcnosti krajiny a udržanie jej územnej integrity musia rozhodnúť ukrajinskí občania. A musia o tom rozhodnúť vo voľbách."
Z komuniké amerického ministra zahraničia Chucka Hagel: "Prinajmenšom kým Rusko neprijme okamžité konkrétne opatrenia na zníženie napätia, je tu riziko vážnych dôsledkov pre vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom a pre postavenie Ruska na medzinárodnej scéne."
Nemecký minister zahraničia Frank - Walter Steinmeier: "Je nevyhnutné, aby všetky zodpovedné osoby upustili od krokov, ktoré možno považovať za provokáciu."
Andrij Parubij, šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany: "Je potrebné zabezpečiť, aby boli ukrajinské jednotky pripravené k boju, čo najskôr to bude možné."
Americká vyslankyňa pri OSN Samantha Powerová: "Ruské akcie na Ukrajine porušujú svojbytnosť Ukrajiny a ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť ... Je načase, aby Rusko ukončilo svoju intervenciu."
Kanadský premiér Stephen Harper: "Kanada pozastavila svoje zapojenie do príprav na summit G8, ktorý je plánovaný do Soči a kanadský veľvyslanec v Moskve bol odvolaný na konzultácie."
Britský minister zahraničia William Hague: "Som hlboko znepokojený eskaláciou napätia na Ukrajine a rozhodnutím ruského parlamentu schváliť vojenskú operáciu na ukrajinskej pôde proti vôli ukrajinskej vlády."
Český minister zahraničia Lubomír Zhaorálek: "Spôsob, akým Ruská federácia eskaluje situáciu na Ukrajine mi bohužiaľ pripomína rok 1968 a narušenie suverenity Československa. Postup Ruskej federácie jednoznačne odmietam a odsudzujem. Nezhody v Európe už neriešime a nemôžeme riešiť silou. Všetci vrátane Ruska musia rešpektovať medzinárodné právo a záväzky z neho plynúce."
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Jurij Serhijev: "Chceme dokázať, že sme schopní sa chrániť sami, ako bolo dnes rozhodnuté v parlamente. Sme pripravení sa brániť ... Ak dôjde k zhoršeniu situácie a ruské jednotky budú každou hodinou zvyšovať svoj počet, požiadame o vojenskú pomoc."
