BRATISLAVA - Neviete si vybrať spomedzi kandidátov na prezidenta? Stále váhate komu dať svoj hlas alebo ísť vôbec voliť? Prinášame vám pomoc v podobe volebnej analýzy kandidátov známymi politológmi. Dnes hodnotí Michal Horský.
Prezidentská volebná kampaň sa začala rozbiehať, hoci v zmysle zákona sa skutočne zrealizuje až od konca februára do 13. marca. Potom nasleduje dvojtýždňové moratórium.
Z toho, čo doteraz stihli kandidáti možno usudzovať, že kampaň sa zatiaľ sústreďuje do niekoľkých skupín kandidátov.
Prvá skupina kandidátov medzi sebou začína hľadať najlepšieho antiFica. Namiesto toho, aby kandidáti, ktorí majú akú takú nádej, že postúpia do druhého kola, ich strany, ktoré im riadia a financujú kampaň, pred celou verejnosťou dohovárajú, kto bude najlepší antiFico. Kto bude ten, ktorý postúpi do druhého kola. Neočakáva sa od neho, že postúpi na základe programu a ako využije prezidentské právomoci, ale či porazí alebo neporazí Roberta Fica. Je to podivný rys volebnej kampane. Kandidáti na to majú však právo. Treba uvážiť to, či si občan chce vybrať prezidenta, ktorý je najúčinnejší antiFico.
Druhá skupina je taká, v ktorej sa kandidáti v zásade nechtiac mimovoľne kryštalizujú v troch základných skupinách. Skupina prvá je snáď najväčšia. O tej zatiaľ vôbec nič nevieme povedať. Sú to kandidáti, ktorí ešte nestihli vystúpiť v televízii, majú mizivé percento, že ich občan podporí. Pravdepodobne kandidujú z iných dôvodov, než postúpiť do druhého kola a vážne sa uchádzať o prezidentskú funkciu. Sú to kandidáti štatisti, ktorým pravdepodobne ide viac o vlastné renomé, známosť na verejnosti, než o reálne uchopenie moci prezidenta. Približne polovica zo všetkých kandidátov vykazuje takéto správanie.
Druhá polovica sa delí na dve skupiny. Skupina kandidátov, ktorí sa usilujú využiť vo volebnej kampani, povedal by som, blbú náladu v spoločnosti, sklamania a protesty voči politickému, volebnému a straníckemu systému. Usilujú sa osedlať vlnu antipolitiky, kde podľa ich výrokov všetci, čo doteraz robili politiku, sú tak či onak poznačení a matní, zatiaľ čo tí, ktorí politiku nerobili, sú najpovolanejší, aby vykonávali funkciu hlavy štátu, najvýznamnejšiu politickú funkciu v našej krajine. Pripadá mi to, akoby sme hľadali vrchného čašníka, ktorý v živote nebol v kaviarni.
Do tejto skupiny môžeme zaradiť všetkých kandidátov, ktorí sú z tretieho sektora. Všetky politické rozhodnutia, ktoré sa spravili od novembra 1989 boli chybné, vadné a na jednej strane nasadajú na vlnu oprávnene nespokojných občanov, na druhej strane ešte zväčšujú a rozdúchavajú blbú náladu po krajine.
A Napokon posledná skupina kandidátov sa zameriava na to, že sa usiluje hovoriť o tom, čo áno a čo nie je v stave kandidát garantovať pre občana. Sú to zväčša kandidáti z politických strán, ktoré ich nominovali. Zatiaľ v tejto skupine kandidátov, ktorých nie je viac ako 5, má reálnu nádej, že postúpia do druhého kola. Zatiaľ je však príliš veľa tých, ktorí bojujú o palmu antiFica, než o priazeň voliča.
