Podľa Kňažka sa Fico bojí, že ľudia odhalia premiérove lži

Cítite sa na to, aby ste v boji o prezidentské kreslo porazili Roberta Fica?

- Takto športovo to neberiem, ale áno, cítim sa na to. Je potrebné, aby prezident nebol z tej istej strany, ktorá už okupuje takmer všetky rozhodujúce výkonné, zákonodarné a kontrolné funkcie. 

Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

- Znovu ide o veľa. A nie je to fráza. Keď som odišiel z politiky, myslel som si, že väčšie veci sú už za nami a nemôže prísť k experimentu, ktorý by nás treťou cestou viedol do tretieho sveta. Zdá sa, že som sa mýlil. Po 11 rokoch sa vraciam s tým, že urobím všetko preto, aby sa tak nestalo.

Kam nás podľa vás vedie Robert Fico?

- Vedie nás k vláde absolútnej moci bez kontroly. Rozhodne nie k rozvoju demokracie a k hospodárskej prosperite. Považujem to za nebezpečné, i keď mnohí majú tendenciu situáciu zľahčovať. Buď z toho majú výhody, alebo tomu nerozumejú. Treťou možnosťou je, že im je to jedno. A mne to jedno rozhodne nie je.

Ako to bolo s vašou kandidatúrou? Kto alebo čo vás presvedčilo, aby ste do toho išli?

- Prakticky od začiatku, odkedy máme funkciu prezidenta, boli tendencie rôznych skupín spoločnosti, ktoré ma k tomu nabádali. Nepovažoval som to vtedy za nutné a tak potrebné, ako práve v tejto chvíli.

Bol to Robert Fico, ktorý zmenil vaše rozhodnutie?

-  Bol to hlavne smer, ktorým sa uberáme. 

Poďme späť k pôvodnej otázke. Kto vás presvedčil, aby ste išli bojovať o post prezidenta?

- Je mnoho ľudí z blízkeho či vzdialeného okolia, ktorí ma presvedčili. Nebudem vám hovoriť konkrétne mená.

Skúste povedať aspoň jedno meno.

- Povedať jedno by nebolo správne. 

Ako dlho ste váhali, kým ste sa definitívne rozhodli?

- Niekoľko rokov.

Myslela som teraz pred týmito voľbami.

- V máji som sa rozhodol. Už som len zvažoval, kedy bude najvhodnejší termín. Myslel som si, že to bude vtedy, keď Fico ohlási kandidatúru. Predpokladal som, že to urobí, tak ako slúbil verejnosti, tj. na nitrianskom sneme. Samozrejme, že nedodržal slovo, čo je pre neho príznačné. Tak som sám oznámil kandidatúru, pretože čas sa krátil, ja nie som vo viditeľnej funkcii a nerobím permanentnú volebnú kampaň, ako to robí on.

Hovorilo sa, že skorší termín prezidentských volieb bol vyhlásený hlavne kvôli vám, aby ste nestihli zozbierať potrebné podpisy. Viete o tom?

- Nie, neviem o tom. Nie je to však už podstatné. Idem do volieb naplno, aby som dosiahol to, o čom som hovoril. Chcem, aby konečne došlo k harmonickému vyváženiu funkcií. Nie ku konfliktom, ako sa to snaží Fico interpretovať, že pôjde o akýsi boj s vládou. O to naozaj nejde. Ide o normálny dialóg, ktorý je príznačný pre demokraciu. U mňa spolupráca neznamená slepú poslušnosť. Nestotožňujem sa s myšlienkou, že keď sú tri funkcie – premiér, predseda NR SR a prezident z jedného zoskupenia, krajina bude lepšie fungovať. V Severnej Kórei a na Kube by to fungovalo fantasticky. Dokonca aj ekonomicky. Týmto pseudoekonómom, ktorí to tvrdia, neverím. 

Na druhej strane vám môže lichotiť, že zrejme má Fico z vás strach.

- To neviem. Skôr má strach z toho, že ľudia čoskoro prídu na to, že väčšinou nehovorí pravdu a že nedokáže splniť to čo nasľuboval. Preto uteká od zodpovednosti. Je to ako keby futbalista nenastúpil do druhého polčasu, lebo sa rozhodol, že sa dá na plávanie. 

Radili ste sa aj s manželkou o úmysle kandidovať na prezidenta? Týka sa to vlastne aj jej. 

- Neradil som sa. Len som jej povedal, že kandidovať budem. Neprijala to s nadšením. Ona a aj ja viem, čo to znamená.

Spomeniete si na prvé slová, keď ste jej oznámili, že budete kandidovať?

- Nebude to dobré. Opäť sa vrátime do kolotoča, keď nebudem doma. Jediné, čo jej z toho ako výhodné vychádzalo bolo to, že aspoň počas volebnej kampane, keď budem preč, nebude musieť variť. 

Je pripravená na povinnosti prvej dámy? Je zmierená s tým, že bude pod drobnohľadom verejnosti?

- Ona je pre mňa prvou dámou odkedy ju poznám. Ako členka baletu SND bola v kultúrnej oblasti známa. Odvtedy sa pohybuje medzi ľuďmi. Vedie kondičné cvičenia, venuje sa charite bez toho, aby ju do toho nútili oficiálne protokolárne povinnosti. Myslím si, že aj na tomto poste by pôsobila dôstojne.

Kto vám financuje kampaň?

- Nikto. Máme transparentné konto, veľa dobrovoľníkov, množstvo podporovateľov. Celý volebný štáb pracuje zadarmo. 

Premiér pozval na obed známe tváre, aby ukázal, kto všetko ho podporuje. Skúste povedať, kto podporuje vás.

- Objavia sa na sociálnej sieti. Keď som prezentoval správu o stave republiky, ktorú už roky súčasný prezident neprezentoval, podporil ma Milan Lasica. Verejne vystúpila aj Milka Vášáryová. Neoslovoval som zatiaľ nikoho. Sú však ďalší, ktorí chcú pomôcť. Ako chcú pomôcť a či chcú aj verejne vystúpiť sa dozviem v priebehu najbližších dní. Nechcem zverejňovať ich mená.

Chcete byť slovenským Reaganom?

- Najmocnejšia funkcia na svete je prezident USA a jedna z najslabších je prezident SR. Nevylučujem, že keď uplynú dve obdobia, budem sa uchádzať o túto pozíciu aj v USA. A navyše Reagan bol len priemerný herec, ale vynikajúci prezident. (Smiech)

Ak by ste sa stali prezidentom a prišla by ponuka na hranie vo filme, prijali by ste ju?

- Jedine v dokumentárnom filme, ktorý by bol o funkcii, ktorú zastávam. Určite nie v hranom filme. Dve volebné obdobia by som vydržal bez filmovania. Potom sa vrátim do divadla a aj k filmu. Celý život budem mať stále pred sebou. (smiech)

Hovoríte o dvoch obdobiach a ešte ste neboli zvolený ani na jedno. Zdá sa, že nepochybujete o tom, že nahradíte Ivana Gašparoviča. Je to tak?

-Samozrejme trochu žartujem. O všetkom rozhodnú voliči.

Nevypadli ste za tých 11 rokov, čo nie ste v politike z politického diania na Slovensku?

- Rozhodol som sa z politiky odísť. No najmä z tej straníckej. Urobil som tak z viacerých dôvodov, ktoré som už popísal. Nepáčilo sa mi, ako pracujú politické strany. Sú to spolovice eseročky a spolovice mafie. Ide im viac o svoje záujmy ako o záujmy ľudí. Sľubujú viac, než by mohli splniť. Myslel som si, že veľké veci sú už za nami. Chcel som sa venovať niečomu, čo mi dá viac slobody. A navyše, nechcel som už byť závislý od verejných zdrojov a chcel som sa viac venovať rodine.. V politike na rozdiel od mnohých som nezbohatol a ani som nechcel zbohatnúť. Zásadne som proti tomu, aby sa biznis miešal s politikou. Bohužiaľ u nás tomu tak je. Myslel som si, že na politiku zabudnem ale za 13 rokov vznikla u mňa profesionálna deformácia a politiku som sledoval ďalej. Občas som niečo napísal, niekedy poskytol rozhovor a podobne. Aj keď som sa politike nevenoval, netratil som s ňou kontakt.

Z politiky ste odišli aj preto, že ste boli sklamaný z niektorých politikov. Pokiaľ viem, tak jedným z nich bol aj Mikuláš Dzurinda.

- Nie z niektorých, zo všetkých.

Kto vás v politike najviac sklamal?

- Takto som to nikdy neposudzoval. Vedel som, že opäť sa dostanem do situácie, kedy by som zakladal ďalšiu stranu a mal sľubovať, čo splniť nemôžem. A to som nechcel a ďalšiu stranu sa mi zakladať nechcelo. Po zakladaní viacerých strán som si povedal, že to už skúšať ďalej nebudem.

Nakoľko je podľa vás slovenský politický systém ovládaný biznisom a nakoľko sú rozhodnutia politikov ich vlastnými rozhodnutiami alebo rozhodnutiami oligarchov, ktorí ich ovládajú?

- Je to individuálne. Po tejto stránke sa situácia dostala v dnešnej dobe najďalej. Mnohí politici sú len bábkami. Dokonca spoluúčastníkmi a spolupáchateľmi rozhodnutí, ktoré zvýhodňujú väčších či menších oligarchov. Takto to bohužiaľ funguje. U tzv. ľavice je to najrozšírenejšie. Je to obchod s ideológiou. Táto ideológia prináša väčší finančný prospech. Oslovuje širšie spektrum ľudí. Potom sa robí marketing, ktorý pomáha k tomu, že nad touto korisťou sediaci oligarchovia a politickí akcionári ešte viac bohatnú a majú väčší vplyv. Toto je bohužiaľ pravá tvár slovenskej politiky. 

Je to charakteristické pre strany, ktoré vládnu alebo je to zjavné aj pri opozičných stranách?

- Politika do veľkej miery takto funguje prakticky všade. Preto je dôležité, aby bola kontrolovaná. Na Slovensku je tento jav ďaleko zvrhlejší. Je nevyhnutné, aby bola politika u nás kontrolovaná ešte viac. Ak niekto u nás vo vysokej štátnej pozícií povie, že sa za celý život nestretol s korupciou, mal by ísť rovno pred vyšetrovacie orgány, lebo je v tom až po uši. Pozrite si, koľko vysokých politikov sa takto vyjadrilo.

To by boli mnohí pozatváraní...

- Veľa štátnych budov by bolo prázdnych. Všade na svete kvôli drobným pochybeniam vysokí politici odchádzajú z postov. U nás nie. A tento problém je kombinovaný s ovládanou justíciou, ovládanými kontrolnými orgánmi a preto to z vonku vyzerá tak, že sa nič nedeje. Ale tak pekné, lesklé červené jabĺčko akým je Slovensko a tak zhnité zvnútra by sme asi ťažko v Európe hľadali.

Sám ste sa v politike stretli s korupciou?

- Mnohokrát. Ako minister kultúry som podal desiatky trestných oznámení na prokuratúru.

A výsledok?

- Ako vidíte nič. Nefunguje to.

Myslíte si, že by ste ako prezident mohli aj tieto veci zmeniť?

- Zmeniť nie, ale ovplyvniť určite. Bude to dlhá cesta a nikto to neurobí sám. Pevne verím, že by som našiel partnerov a spojencov, ktorým tiež ide o to, aby sme žili inak, aby sme veci nazývali pravými menami. Ide o to, aby funkcionári vo verejnej správe zastávali záujmy verejnosti a nie svoje. 

Ste pravicovým kandidátom. Nie je na škodu, že pravica je rozdrobená a Ficovi všetko uľahčuje?

-Nie som kandidátom žiadnej strany. Okrem toho si myslím, že všetci, ktorí dobrovoľne zapríčinili pád Radičovej vlády, by mali z politiky odísť. Majú maslo na hlave. 

Viacerí odišli.

- Nie. Neodišli. 

Hovorilo sa, že za to môže aj Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. A tí sa predsa stiahli.

- To hádam nespôsobilo len SDKÚ – DS. Tých partnerov bolo viac. Nebudem ich menovať. Stačí si pozrieť, kto hlasoval za pád vlády, a kto je líder tých, ktorí hlasovali. Ten tam už nemá čo robiť. Tak ako povedal pán Bugár, že neschopní prezidentskí kandidáti, ktorí nemajú šancu by sa mali vzdať v prospech tých schopných. Slovensko sa zmobilizovalo v 1989 proti totalite, v roku 1998 proti Mečiarizmu a v roku 2010 dostala pravica ďalšiu šancu. Po tomto zlyhaní bude veľmi ťažko získavať dôveru. Ľudia, ktorí zapríčinili pád Radičovej vlády si dôveru už nezískajú.

Povedali ste, že z politiky by mali odísť tí, čo zapríčinili pád Radičovej vlády.

- Áno.

Predsa aj tí, čo zapríčinili tento pád, vám dali podpis pod kandidatúru.

- Hovoril som o lídroch. O tých, ktorí nesú zodpovednosť. Veľmi oceňujem postoj poslancov, ktorí chcú, aby kandidoval aj občiansky kandidát. Preto dali podpisy viacerým kandidátom. Je to zrelý politický postoj. 

Je v parlamente strana, ktorá je vám ľudsky alebo politicky blízka?

- Predovšetkým celé stranícke spektrum na Slovensku je absolútne neštandardné, nečitateľné. Malo by prísť k zásadným zmenám. Vznikajú stále nezávislí poslanci, nečitateľné zoskupenia, ktoré nemajú jasné smerovanie okrem vedomia a svedomia. Samozrejme česť každému, kto sa týmto naozaj riadi. Viete, keď neexistuje autentická ľavica, nemôže existovať ani autentická pravica. To všetko sú len mená, názvy. Sú to čokoládové obaly, v ktorých sa predáva mydlo na pranie. 

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sú frustrovaní z toho, že november 89 im zobral istoty?

- Zo dňa na deň sa to určite zmeniť nedá. Budem na strane tých, ktorí skutočne chcú, aby sa to zlepšilo a nie na strane tých, ktorí s tým obchodujú. A to len preto, aby získali preferencie. Robia lacný marketing – lacné riešenia na pár dní. Malo by sa plošne podporovať prostredie, ktoré generuje pracovné miesta. Musí sa zlepšiť vymožiteľnosť práva a boj s korupciou treba brať vážne. Je potrebné robiť prísne kontroly, nekradnúť. S odôvodnením, že toto sú európske peniaze a nie naše, tak ich použijeme na nezmysel? Ale aj európske peniaze sú predsa naše.

Ako by ste opísali slovenských prezidentov?

- Jeden čelil kriminálnemu prostrediu, ktoré prerástlo s výkonnou mocou. Uniesli mu syna. Nechcem priamo menovite kritizovať prezidentov, no prezident by mal byť niečo viac, než iba napĺňať svoje ústavné kompetencie. Prezident by nemal mlčať. Mal by priniesť aj duchovný rozmer do spoločnosti. Prezident by mal stáť na strane slabých. Keď sa dejú krivdy tým, ktorí sa nemôžu brániť, prezident nesmie mlčať. Ako napríklad nedávno, keď na vláde odmietli vypočuť ombudsmanku. Je to nemysliteľné, aby prezident nereagoval na to, čo spoločnosť trápi. Vytvorila si tu státisícová mlčiaca väčšina, ktorá už rezignovala. Nadobudli presvedčenie, že nie je možné veci zmeniť. Stratili vieru, stratili nádej. Je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa sľuby plnili, aby mocní a nedotknuteľní boli rovní pred zákonom, a aby rôzni dosadení funkcionári neobhajovali nezákonnosť. Hovorím napríklad o emisiách, pezinskej skládke a podobne.  

Pán prezident mal vždy blízko k Smeru – SD.

-Prezident musí byť aktívny. Nemôže byť zavretý v sklenenej klietke. 

Čo by ste vy robili inak? Chceli by ste aj väčšie kompetencie?

- Nie. Stačí si plniť kompetencie, ktoré prezident má a bude to revolučná zmena. Stačí si len plniť spoločensko – politickú funkciu. Byť tu pre všetkých. Byť tu pre občanov. A nie preferovať ktorúkoľvek politickú stranu.  Keď som bol na jednom mítingu v Tatrách, pýtal som sa starostu: „A vy ste tu za akú stranu?“ On mi povedal: „Pán Kňažko, my tu žiadne strany nemáme.“ „Šťastná to dedina,“ zvolal som. Prezident sa nesmie v žiadnom prípade správať stranícky. Ak sa podarí aspoň z 50 percent naplniť to čo hovorím, bude to revolučná zmena.