Magda Vášaryová: Hrušovský si vybral podporu Fica!

Váš manžel Milan Lasica a vaša sestra oficiálne podporujú za prezidenta Milana Kňažka. Podporujete ho aj vy alebo budete voliť niekoho iného?

Našťastie ani moja sestra a ani môj manžel nie sú mojimi malými deťmi. Môžu sa rozhodnúť slobodne, koho budú podporovať. Chápem, že si niekoho vybrali. Som rada, že sa angažujú, ale ja sa v tomto smere neangažujem.

Koho budete voliť?

To zatiaľ neviem. Určite však nebudem voliť Roberta Fica.

Medzi akými menami zvažujete?

Pre mňa je dôležité, aby nedošlo k putinovskej koncentrácií moci. Aby sme neskočili tak, že Fico bude akože Putin a Kaliňák akýsi Medvedev. Aspoň trošku demokraticky zmýšľajúci človek to nemôže dopustiť. Podľa prieskumov sa rozhoduje medzi dvoma – troma kandidátmi. Kiskom, Kňažkom, možno Procházkom. Hrušovský si nakoniec vybral podporu Fica. Bola by som rada, keby prezidentom bol konečne človek, ktorý vie, čo to znamená byť prezidentom členského štátu NATO a EÚ a má pre to predpoklady.

Ako si vybral podporu Fica?

Ak niekto umožní, aby kandidát na prezidenta predstieral po šesť ročnom vládnutí, že že teraz konečne ide niečo urobiť s justíciou, pritom nechá pána Harabina na tom istom mieste a nekritizuje ho, tak to je len priehľadná hra. A ja na ňu nemienim naletieť.

Zdiskreditoval sa Pavol Hrušovský ako prezidentský kandidát tým, že KDH podalo ruku Smeru – SD pri zmenách v justícií?

Samozrejme. Nerozumiem tomu. Spomeňme si na obdobie, keď skrátili volebné obdobie Dzurindovej vlády pre výhradu vo svedomí. A potom už táto výhrada nebola žiadnym problémom.

Prečo to podľa vás KDH robí?

Myslím, že sa už pomaly pripravujú na ďalšie voľby, ktoré budú o dva roky. Smer – SD zrejme už nedostane možnosť vládnuť sám a bude potrebovať koaličného partnera. Oni sa takto ponúkli. nakoniec sa takto neponúkli prvýkrát. Ponúkali sa Smeru – SD už v roku 2006.

A čo Pavol Hrušovský? Je takto zdikreditovaný ako prezidentský kandidát?

Pre mňa rozhodne áno.

Kto spĺňa vaše kritériá?

Pán Kiska je pre mňa politickým nováčikom a nepoznám ho. Dúfam, že hovorí aspoň dobre po anglicky. Milan Kňažko je homo politicus, hovorí dobre po francúzsky a myslím, že vie aj po anglicky. Predpokladám, že pán Procházka, právnik, tiež hovorí po anglicky. Patrí predsa ku generácií, ktorá už ovláda jazyky.

Stále váhate, alebo mi to nechcete povedať?

Stále váham. Voľby by nemali byť o emóciách, ale o pragmatickom rozhodovaní. Chcem dať hlas človeku, ktorý dokáže oslabiť Roberta Fica a prejde do druhého kola.

Tri strany opozície podporujú Pavla Hrušovského. Vrátane strany, z ktorej ste odišli.

Vidím a čítam prieskumy. Ukazuje sa, že sme v SDKÚ-DS váhali oprávnene s jeho podporou. Keď som vystúpila, podpora prešla, ale zbytočne.

Vedeli ste, že Pavol Hrušovský nie je tak výrazná osobnosť, ktorá by dokázala osloviť masy?

Vždy sme mali problém dohodnúť sa s KDH na spoločných kandidátoch. To sa netýka len prezidentských volieb, ale aj volieb  komunálnych alebo do VÚC. Dodnes som presvedčená, že sme mali oveľa lepšieho kandidáta na predsedu VÚC v Prešovskom kraji.  KDH nás nakoniec „donútila“ podporiť ich slabého kandidáta. A ten, samozrejme, pohorel.

Je Pavol Hrušovský kompromisom pravice?

Najprv sa na jeho podpore dohodli KDH a Most – Híd. Až potom oslovili SDKÚ – DS. To nebol šťastný krok. Ale treba otvorene povedať, že SDKÚ – DS sa tak koncentrovala na voľby Pavla Freša do županského kresla, že „zabudla“ vygenerovať svojho vlastného kandidáta.

Mnohí ľudia by chceli za prezidenta vášho manžela – Milana Lasicu...

Ale choďte už... To si ľudia naozaj po dvadsiatich rokoch samostatného štátu neuvedomujú, čo robí prezident?  Od rána do večera 7 dní v týždni? Prečo by mal Milan Lasica nechať divadlo a spisovateľstvo, teda to, čo robí výnimočne a začať prijímať veľvyslancov, podpisovať zákony, menovať rektorov, atď? Mali sme už zopár prezidentov a ľudia musia vidieť, čo to obnáša.

Možno nevidia. Ivan Gašparovič rád chodí medzi ľudí. Rád preteká a hrá na fujaru.

To zase nie je pravda, že by robil len to.

Je teda dobrým prezidentom?

Je to jeden z najhorších prezidentov, akého sme doteraz mali. Na jednej strane preto, že je veľmi lenivý a na druhej strane, že v zahraničí je hluchonemý. Posledné obdobie nemá vlastnú vôľu a visí na trakoch Smeru. To sú tri veci, ktoré ho diskreditujú doma i vonku. Ale zrejme je mu to jedno. Keď skončí, bude si opekať slaninku v záhrade chaty a už si nikto na neho ani nespomenie. Tak ako na Mečiara.

Myslíte si, že ho nahradí Fico alebo niekto iný?

Som síce staršia, ale nie som striga, aby som videla do budúcnostiJ. Ale uvedomme si, že aj situácia na Ukrajine by mala všetkým občanom na Slovensku ukázať, že nie je jedno, koho si zvolíme! To nie je len taká obyčajná voľba niekoho, kto sa mi akurát páči, lebo povedal, že má rád Slovensko. Táto voľba ovplyvní vývoj Slovenska na ďalších minimálne 10 rokov.  Musíme si dať veľký pozor na koncentráciu moci v rukách jedného postkomunistu.

Hrozí Slovensku scenár Ukrajiny?

Myslíte, že by sa znovu chystali ruské vojská na okupáciu Slovenska? Nepochybne by si to pár bláznov u nás aj prialo. Ale našťastie sme v NATO. V každom prípade sa chystá parlamentné predstavenie na tému, ako možno meniť ústavu Slovenskej republiky. Ja tebe a ty mne. Z toho kšeftu nemám dobrý pocit. Uvidíme, kto sa ešte nechá skorumpovať a na čo nahovoriť. Ale ak Robert Fico vyhlasuje, že bude robiť poriadky s justíciou a za chrbtom sa mu vyškiera predseda Najvyššieho súdu Harabin, tak to môže rozprávať akurát v KDH alebo v „Hornej – Dolnej“ nejakému ujkovi, ktorý sa o nič nezaujíma. Som presvedčená, že to nemôže dlhodobo rozprávať celému Slovensku. Možno sa dožijem toho, že bude utekať s nohami na pleciach. Ako Janukovyč.

V politike ste od roku 2005. Zhoršuje alebo zlepšuje sa kultúra v parlamente a politike?

Takže moralistická otázka. Som poslankyňa  a mám taký istý mandát ako všetci ostatní poslanci. Dokonca mám menej preferenčných hlasov ako mnohí, nad ktorých by som sa mohla ľahko so svojím vzdelaním a skúsenosťami vyvyšovať. Nerobím to. Bolo by na čase, aby sme si uvedomili, že dolná komora parlamentu, teda NR SR, je aj spôsobom akým volíme, aktuálnym obrazom Slovenska. Preto akákoľvek debata o kultúre v parlamente a politike po demokratických slobodných voľbách nie je namieste. Toto je obraz Slovenska, ako si ho voliči priali na štyri roky. Ale nemyslím si, že je to horšie ako v čase mečiarizmu. Keď tam sedel opitý Slota, keď tam hulákal Ľupták, ktorý nevedel ani poriadne písať. Keď nás vyhodili z možnosti vstúpiť s našimi susedmi do NATO. Nezačali s nami rozhovory o vstupe do EÚ. Takže tieto moralizátorstva sú debaty o ničom. Samozrejme vidím, že v parlamente sedia rôzni ľudia, niektorí sú určite sociopati. Lenže práve oni so svojou psychickou poruchou sa mnohým ľuďom páčia. Kto som ja, aby som slobodnú voľbu občanom moralisticky kádrovala?

Tvrdíte, že každých sedem rokov má moderný človek prehodnotiť svoje zamestnanie, pretože si vyčerpá energiu. Vy ste ju vyčerpali a preto ste odišli z SDKÚ – DS?

Myslela som to o človeku v dôležitej funkcii. Nakoniec, to je záver, ku ktorému prišli odborníci. Ale to nie je náhoda, že v demokratických štátoch môžete byť prezidentom lendvakrát po sebe. Koľko satrapov už menilo kvôli tomu sprvu demokratickú ústavu. Nie náhodou v tak intenzívnom zamestnaní ako je veľvyslanec, ste vyslaní do zahraničia nanajvýš na štyri roky. Cítila som to sama v Poľsku, keď som bola vo funkcii veľvyslankyne už piaty rok. Keď máte pocit, že všetko ovládate, každého poznáte, vtedy môžete urobiť veľkú chybu.

Ako ste to potom mysleli, keď ste si to dali na webovú stránku?

V SDKÚ – DS som bola členkou, nie funkcionárkou. Posledný rok som bola v strane pod veľkým tlakom mnohých členov, aby som odišla. Rok som prehodnocovala rozhodnutie odisť. Nechcela som. Nakoniec som pochopila, že nemám iné východisko.

V čom ste boli pod tlakom?

V mnohom. Novinári sa o to nezaujímali a sama som o tom nehovorila. Boli dokonca iniciatívy niektorých členov, aby som odišla.

Čo im vadilo?

Prekážalo im, napríklad, ako hlasujem. Nehlasovala som za vyhlásenie, že Andrej Hlinka sa zaslúžil o demokraciu. Hlasovala som za registrované partnerstvo. Vnútri SDKÚ-DS som si za to vyslúžila veľkú kritiku.

V názve SDKÚ – DS je slovo demokratická len pro forma?

To s tým nesúvisí, SDKÚ-DS má ako jediná strana primárky. To nie je o demokracii. Ale neodišla som kvôli tomu, že mi niekto stúpil na palec. Z môjho pohľadu sa SDKÚ – DS zmenila a ja som mala problém byť lojálna.

Keď ste odišli z SDKÚ – DS, ako jediná ste jasne povedali, že do inej strany už nevstúpite.

Neviem, či som to takto povedala, ale naozaj o tom neuvažujem. Svojím spôsobom som sa znovu vrátila do mimovládneho priestoru.

Ak nevstúpite do inej politickej strany, ste posledné volebné obdobie poslankyňou.

Patrím medzi ľudí, ktorí nemajú problém odísť. Odišla som na výslní z herectva, z najvyšších postov v diplomacii. Musím viacero vecí vo svojom živote znovu prehodnotiť. Keď mi skonči poslanecký mandát, budem mať 67 rokov. Ale mám priveľa preferenčných hlasov na to, aby som len tak zmizla z verejného života a začala štrikovať. Hoci štrikujem krásneJ

Čo budete robiť po odchode z parlamentu? Oddychovať?

Každý deň sa presviedčame, že sa politický čas neuveriteľne zrýchlil. Pozrite sa na Ukrajinu, Blízky východ, nakoniec i EÚ. Uvidíme. Mám stále moju povestnú energiu, ale musím si rozvážiť, kam ju nasmerujem. Vediem mimovládnu organizáciu Via Cultura, ktorá spravuje Pisztoryho palác. Začali sme so sériou prednášok a diskusií na témy, o ktorých na Slovensku bohužiaľ, nediskutujeme. Zároveň som s priateľkami založila Inštitút pre kultúrnu politiku. Vypracovala som od roku 2006 množstvo materiálov o kultúrnej politike pre SDKÚ – DS. Minister Marek Maďarič si mnohé z týchto myšlienok teraz zobral k srdcu, napríklad Fond kultúry. V novembri minulého roka ma zvolili za predsedníčku Živeny (najstaršia ženská organizácia pozn.red). Všetko sú to pozície, z ktorých môžem účinne ovplyvňovať verejné debaty.

Takže do dôchodku sa nechystáte?

To rozhodne nie. Čo by som doma robila?

Zlepšuje sa od Nežnej revolúcie stav žien v spoločenských funkciách?

Určite.

Ste výraznou a známou osobnosťou medzi ženami. Kandidovali ste za prezidentku. Boli ste jednou z favoritov prezidentských volieb...

Nie. Nebola som favoritom.

Nepovedala som, že ste boli najväčším favoritom, ale jedným z favoritov.

To áno, máte pravdu. Skončila som tretia z deviatich kandidátov. Za mnou skončil Slota, Zala.

Minulé prezidentské voľby kandidovala ďalšia výrazná politička – Iveta Radičová. V týchto voľbách kandiduje Helena Mezenská... Kde sú ďalšie výrazné ženy?

Došli ľudia? Pani Mezenská nie je demokratka, takže ju za relevantnú kandidátku nepovažujem. Hovorme o demokratkách. Majú to ťažšie ako muži. Bola som od začiatku pionierkou, vôbec prvou Slovenkou na veľvyslaneckom poste. Nikdy nezabudnem na to, čo som si musela vypočuť. Dokonca aj od inteligentných ľudí, ktorí zrazu začali na mňa nervózne vrieskať. Napríklad Vladimír Mináč. Vzdelaný človek a bývalý šéf Matice slovenskej. Poznala som ho veľmi dobre, ale keď sa dozvedel, že budem veľvyslankyňou v Rakúsku, nedokázal zakryť znechutenie, ktoré sa ho zmocnilo. ...že niekto, kto má 56 kíl a je blondínou, ženou, predtým herečkou... To všetko sa mu zdalo neuveriteľné. Vtedy som si uvedomila, akým moderným človekom bol Václav Havel. Nikdy by sa k takému postoju neznížil a dal mi dôveru. A vôbec, v Čechách alebo inde v zahraničí, som sa s takýmito postojmi nestretla.

Prečo žien v politike nie je viac?

Je ich dosť na to, aké sú ohrozené.

A kde sú? Radičová odišla, zostala Lucia Žitňanská....

Lucia Žitňanská je špičková politička. Dnes, keď v pléne sedí 83 Kolesíkov a ona rozpráva, všetci, vrátane predsedu Pašku, stíchnu. Je jednou z najväčších autorít v parlamente. To, čo ona vie, je ďaleko viac ako vie aj Procházka, Lipšic a ďalší. Nehovorí stále, ako niektorí „vševedi“, ale keď niečo povie, to zaváži. Dobrou a skúsenou političkou bola moja bývalá kolegyňa poslankyňa Jarmila Tkáčová.  V minulosti bola výraznou ženou zakladateľka Demokratickej strany v roku 1990 Oľga Keltošová. Potom dostala ponuku a funkciu od Mečiara a ako demokratka skončila. V tomto zmysle boli jeho ponuky smrteľné. Dnes sú to ponuky Fica. Uvidíte!

Stále tých političiek chýba oproti západným krajinám.

Mnohé ženy sú výbornými političkami na miestnej a regionálnej úrovni, len o nich noviny nepíšu a tak akoby neexistovali. Sú starostkami, famóznymi ženami, ktoré sa ako maminy starajú o stovky dediniek. No pokiaľ ide o post primátora, muži urobia veľa, aby ich v postupe zahatali. Niečo o tom viem. Stále máme problém, že voličky si neprajú ženy-političky. Nezabudnem, ako na mňa v Liptovskom hrádku kričal hlúčik žien: „Bež k hrncom, čo sa tu ukazuješ! Politika je pre mužov! Ty sa staraj o deti“. Aj preto som sa rozhodla uchádzať sa o predsednícku funkciu v Živene. Pokračovať v práci skvelých žien - demokratiek ako Pietrová, Šoltésová, Vansová, Slančíková, Zelinová,Breierová a mnohé ďalšie. Živenu založili len o dva roky neskôr ako Maticu slovenskú. Tieto aktívne ženy sa zaslúžili o prvé školy pre ženy, prvé škôlky, vydavateľstvá, fabriky remeselných prác, časopisy, podporovali sa navzájom za horších podmienok, aké máme dnes. A vytrvali. Aj so spomienkou na ne urobím všetko pre to, aby som Živenu preniesla do 21.storočia.