BRATISLAVA – Celý príbeh sa začal dňom, keď sa dvaja bratia rozhodli zamestnávať ľudí, ktorí si napriek vzdelaniu ťažko hľadajú prácu. Problémom je totiž ich zdravotný stav, ktorý už na prvý pohľad mnohých zamestnávateľov odrádza. Napriek tomu firma prosperuje aj v čase ekonomickej krízy. Ako je to možné?
„V našej chránenej dielni pracuje 6 ľudí. Každý z nás má iné zdravotné postihnutie. Niektorý z nás si prešiel detskou mozgovou obrnou, niekoho postretla vážna choroba neskôr v dospelosti, no nerada by som sa rozpisovala o tom, čo konkrétne koho trápi. Nepotrebujeme a nechceme, aby nás ľudia ľutovali. Skôr vám chcem povedať o tom, aké je skvelé robiť niečo, čo ma baví a necítiť sa diskriminovane,“ vysvetľuje Lucia Pavúková, ktorá v bratislavskej chránenej dielni Smart Chance pracuje.
Multimilionár (†77) odkázal dcéram obrovské bohatsvo: Ale nebude to zadarmo, má podmienky!
„Som obyčajné dievča z malého mesta na východe a som pozitívne šokovaná z toho, ako môže takáto firma skvelo fungovať. Napriek tomu, že drvivá väčšina z nás má vážny zdravotný postih, dokážeme konkurovať zdravým firmám. A ak by sme nesedeli na vozíkoch alebo sa s nami inak osud nezahral pravdepodobne by príjemcovia našich služieb ani nevedeli, že robia s chránenou dielňou,“ dodáva mladá žena s motorickou poruchou, ktorá o žiadnom inom pracovisku podobného typu na Slovensku nepočula.
Musíme vedieť zamakať
„Pracovisko má bezbariérový prístup a máme tu zabezpečené ideálne pracovné podmienky. Je skvelé dostať takúto šancu. Sme ľudia s odhodlaním pracovať hlavou, máme na to vzdelanie a nechceme len niečo vyrábať, tak ako je to vo väčšine chránených dielní,“ spresňuje Lucia, ktorá je vo firme ponúkajúcej marketingové a personálne služby spokojná tak, ako jej kolegovia.
„V našom prípade môže byť názov chránená dielňa pre mnohých ľudí mätúci. My totiž nič nevyrábame. Je to len pojem zo zákona, označujúci chránené pracovisko pre ľudí so zdravotným postihnutím,“ dopĺňa žena, ktorá verí, že má tých najlepších šéfov na svete. Majitelia totiž vytvorili dielňu, pretože chceli dať ľuďom so vzdelaním a zdravotným znevýhodnením priestor na realizáciu, aby mohli uplatniť svoje vedomosti. „Nie je to miesto, kde je prijatý každý človek so zdravotným postihnutím, ale vyberajú si kvalitných, vzdelaných ľudí. Čo sa týka našich výkonov, samozrejme, nároky sú vysoké a rovnako ako v zdravej firme musíme vedieť zamakať a prinášať výsledky. A to je presne to čo nás baví. Férový prístup,“ poznamenala Lucia.
Predtým ma vnímali ako lacnú pracovnú silu
Kolegyňou Lucie Pavúkovej je aj jej menovkyňa Lucia (26), ktorá v dielni pracuje už pol roka a je veľmi spokojná. „Kým v predošlých zamestnaniach ma brali skôr ako lacnú pracovnú silu alebo niekoho, kým si plnia povinnosť zamestnávania ZŤP, tu sa môžem rozvíjať, mám pocit užitočnosti, mám možnosť učiť sa a som vnímaná ako rovnocenný člen tímu,“ vysvetlila vzdelaná mladá žena.
Podobné pocity má aj Kristína (27), ktorá chránenej dielni pracuje už dva roky. „Pred tým, ako som sa dozvedela, že takáto chránená dielna existuje, boli u mňa odmietajúce odpovede na pohovoroch pravidlom. Môj zdravotný hendikep nie je viditeľný, takže budúci zamestnávatelia sa počas pohovoru tvárili nadšene. Pohovory boli príjemné až dovtedy, kým som im nepovedala, že som ZŤP. Vtedy sa karta veľmi rýchlo obrátila a rozlúčili sa so mnou so slovami, že sa mi ozvú a neozvali sa. Týchto pohovorov nebolo päť ani desať. Z každého som odchádzala viac a viac demotivovaná,“ spomína Kristína, ktorá na Smart Chance natrafila úplnou náhodou a do firmy poslala životopis bez väčších očakávaní. O to väčšiu radosť mala absolventka vysokej školy radosť, keď ju prijali.
Ľudia zvyknú mať predsudky
Veronika (28) už v detstve presne vedela, čo chce v živote robiť. „Vždy ma tešila práca a komunikácia s ľuďmi a práve týmto smerom sa uberalo aj moje štúdium na vysokej škole. Práca s ľuďmi ma vždy napĺňala a napriek svojmu hendikepu som verila, že keď človek chce, môže robiť naozaj všetko. Môj postoj sa zmenil v momente, keď som pre svoj zdravotný hendikep musela opustiť prácu s deťmi,“ hovorí Luciina kolegyňa. Na svoje dnešné zamestnanie natrafila takisto s určitou dávkou šťastia a je rada, že tu môže naplno využiť svoj potenciál a pomáhať ľuďom. „Ľudia väčšinou vnímajú chránené dielne ako miesto, kde pracujú ľudia so zníženou intelektuálnou schopnosťou, ktorí potrebujú asistenciu. Naša dielňa je však miesto, kde pracujú šikovní a vzdelaní ľudia, ktorých jediným znevýhodnením je telesný hendikep. Vďaka skvelému nápadu a neustálej podpore našich nadriadených sa z postihnutia stáva iba zdravotné znevýhodnenie, ktoré nijako neovplyvňuje našu prácu, ktorá je rovnako plnohodnotná ako práca našich iných kolegov z rovnakej oblasti,“ dodala Veronika.
